Návraty: Zastavenie pravidelnej osobnej dopravy na TREŽ pod hlavičkou ZSSK

TRENČIANSKA TEPLÁ, TRENČIANSKE TEPLICE – Pred vyše 102 rokmi, 27. júla 1909 začala medzi Trenčianskou Teplou a kúpeľným mestečkom Trenčianske Teplice premávať električka. Trať bola postavená na úzkom rozchode 760 mm a bola to jedna z prvých elektrifikovaných koľajových tratí na území dnešného Slovenska.

O celej histórii trate sa v tomto článku rozpisovať nebudem, viac informácií sa o nej dozviete na web stránke venovanej tejto úzkorozchodnej elektrickej železnice tu.

Trenčianskej elektrickej železnici (TREŽ) v posledných rokoch už viackrát hrozilo zastavenie prevádzky, hoci v roku 2000 prešla trať rekonštrukciou. Zastavenie premávky tejto unikátnej elektrickej dráhy však nehrozilo preto, že by bola trať v zlom technickom stave, ale z dôvodu dlhodobého neriešenia súbehu s autobusovými linkami štátom a VÚC. Až sa napokon stalo, že vláda už ďalej odmietla dotovať túto trať, ktorá je u ŽSR uvádzaná pod číslom 122. Nepomohla ani petícia občanov za zachovanie pravidelnej dopravy na TREŽ-ke. Vláda sa neunúvala hľadať systematické riešenie tohto problému a rozhodla sa pre najjednoduchšie a najzbabeleckejšie riešenie – zastavenie pravidelnej dopravy na TREŽ. Pôvodne sa tak malo stať už k 1. máju 2011, nakoniec však bolo iba niekoľko dní pred týmto termínom rozhodnuté len o výraznom zoškrtaní jednotlivých spojov. K skutočnému zastaveniu premávky napokon prišlo až s blížiacim sa ukončením GVD 2010/2011.

Posledné odchody z Trenčianskej Teplej (o 14:23 a 15:23) a z Trenčianskych Teplíc (o 14:44 a 15:44) vykonala v piatok 9.12.2011 električka #411.902-0, známa aj pod prezývkou Delimonka. Po mojom príchode rýchlikom z Bratislavy boli brány depa v Trenčianskej Teplej ešte zatvorené. Po zakúpení cestovného lístka a vyjdení zo staničnej budovy som sa o niekoľko minút v zamračenom počasí vybral smerom k depu, kde už bolo z ďaleka vidieť Delimonku. Z inej strany kráčali k depu aj ďalší fanúšikovia dopravy, predovšetkým z Českej republiky. Začali sme fotiť električku, ktorá stála pred depom. Za krátky čas sa otvorili aj ďalšie brány depa, aby z neho mohli vyjsť aj zvyšné 2 električky – #411.901-2 a 411.903-8. Druhá spomenutá mala už na svojom čele aplikované nové logo TREŽ, ktoré na nej ešte pri mojej augustovej návšteve nebolo. Všetky 3 električky spolu zapózovali pred fotografmi, novinárka z jedného denníka spravila aj spoločné foto účastníkov tejto akcie pred električkami.

O malú chvíľu Delimonka opustila svojich dve „sestry“ Janku a Philadelphiu a odišla k nástupišťu ŽST Trenčianska Teplá. Postupne sa zaplnila cestujúcimi, medzi ktorými bolo asi viac dopravných nadšencov ako bežných cestujúcich. Niektorým sa už miesto na sedenie neušlo a museli si postáť. Tesne pred plánovaným odchodom električky začalo pršať, akoby aj nebesá plakali za týmto unikátnym a ekologickým dopravným prostriedkom, ktorý vyše celé jedno storočie dotváral kolorit kúpeľného mesta.

Po príchode do Trenčianskych Teplíc sa postupne dážď zmenil na sneženie, ktoré ale neskôr ustalo. „Šotouši“ spravili niekoľko záberov a električka sa pobrala späť do Trenčianskej Teplej, aby sa ešte o necelú hodinu naposledy ako pravidelný spoj pod hlavičkou Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ZSSK) vrátila do Trenčianskych Teplíc.

S blížiacim sa príchodom a následne aj posledným odchodom električky sa ľudia postupne zbiehali na nástupište pri historickej budove železničnej stanice v Trenčianskych Tepliciach. Tá je už ale od mája pre verejnosť zatvorená, keďže predaj cestovných lístkov sa tam skončil a iné využitie sa zatiaľ pre túto budovu nenašlo. Pritom by to bolo určite vhodné miesto napríklad pre turistickú informačnú kanceláriu alebo múzeum, čím by sa tam v prípade pokračovania prevádzky TREŽ mohol zachovať aj predaj CL.

Takmer sa už úplne zotmelo. Po nastúpení cestujúcich na poslednú jazdu električky vládla v Delimonke po odchode s Trenčianskych Teplíc skutočne smutná atmosféra. Poslednú jazdu sprevádzalo na znak lúčenia sa s miestnymi obyvateľmi intenzívne trúbenie električky a približne po prefrčaní miesta bývalej výhybne Kaňová začala hrať v reproduktoroch električky pieseň Jany Kirschner Pokoj v duši. Po príchode na stanicu v Trenčianskej Teplej a vystúpení cestujúcich si ešte záujemcovia mohli odfotiť električku na tejto konečnej zastávke. O niekoľko minút sa odobrala pred budovu depa, kde ju už so zapnutými oranžovými majákmi čakali dve ďalšie električky, ktoré desaťročia prepravovali cestujúcich po tejto unikátnej úzkorozchodnej trati. Po krátkom fototermíne sa električky odobrali do depa a ja som utekal späť na železničnú stanicu, aby mi neutiekol rýchlik späť domov.

Budúcnosť trenčianskoteplickej električky je veľmi neistá. Prevádzku trate spolu s vozňovým parkom by malo prevziať záujmové združenie vytvorené obcou Trenčianska Teplá, mestom Trenčianske Teplice a občianskym združením prevádzkujúcim Čiernohronskú lesnú železnicu. Vzhľadom na nevyslovenie dôvery vláde zo strany NR SR a následné „dovláduvávanie“ vlády s obmedzenými kompetenciami sa zatiaľ táto možnosť posúva na neskorší termín.

Text a foto: Peter Vodička