RADOŠINA – Vedú ešte šíny do Radošiny? Rodiny s deťmi, železniční nadšenci i tí skôr narodení sa o tom mohli na vlastné oči presvedčiť na prázdninovej jazde historickým motorovým vlakom, ktorú v sobotu 14. júla 2024 zorganizovala partia nadšencov zo združenia VLAKY SLOVENSKA v spolupráci so Spoločnosťou Považskej dráhy Žilina a ďalšími partnermi.
Na prvý pohľad to bolo ráno ako každé iné. No zatiaľ čo sa väčšina ľudia rozhodli spoznávať krásy našej krajiny, alebo stráviť horúci letný deň na prírodnom, či umelom kúpalisku, železniční cestovatelia a niektoré rodiny s deťmi sa pomaly presúvali na tradičnú jazdu výletným vlakom po jednej z nepoužívaných železničných tratí v Trnavskom samosprávnom kraji. Táto neobyčajná akcia sa už tradičnej začínala v Trenčianskej Teplej, kde sa na nástupište číslo 2, koľaj 8 pristavila historická motorová súprava Spoločnosti Považskej dráhy Žilina M 152.0160 + Blm 317 + 010. Cestujúcich spočiatku veľa nebolo, a tak sme s výberom voľného miesta na sedenie nemali žiadny problém. Práve naopak. Spravili sme zopár dokumentačných záberov a hor sa do vláčika.
Pätnásť minút pred deviatou hodinou sme sa pomaly pohli zo stanice. Prešli sme okolo depa Trenčianskej elektrickej železnice a zhlavia železničnej stanice a naša neobyčajná cesta za dobrodružstvom sa mohla začať. Od sprievodcov sme si vyzdvihli cestovné lístky, vytiahli fotoaparát a pustili sa do roboty. Hoci sme sa sústredili najmä do dokumentácie okolitej krajiny, nezabudli sme zachytiť ani atmosféru v mimoriadnom vlaku.
Po trase sme zastavili v staniciach Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany a Leopoldov, kde počas pár minútovej prestávky došlo k nevyhnutnému obehu motorového vozňa okolo súpravy.
Odbočili sme na jednokoľajovú trať a uháňali sme v jazde ďalej. Nácestné stanice a zastávky sme s výnimkou Hlohovca prešli bez zastavenia, a tak sme išli sťaby s vetrom o preteky. Na rozdiel od minulých rokov boli našou najbližšou destináciou až Lužianky, kde nás už čakal historický motorový vozeň 810.625-8 „Oľa“ Prievidzského parostrojného spolku. Na rozdiel od jazdy na oslavy 140. výročia železničnej trate z Topoľčian do Veľkých Bielic, sem ale tentokrát dorazili bez cestujúcej verejnosti. Predĺžilo by to cestovný čas a v prípade väčšieho záujmu verejnosti by sa už miestny obyvatelia z okolia Radošinky už do vlaku pravdepodobne nedostali.
Po pripojení vozňa k nášmu vlaku sme sa zdanlivo vydali na spiatočnú jazdu. Zastavili v sme v staniciach Zbehy – obec a Zbehy, kde došlo k rozdeleniu našej súpravy na dva samostatné vlaky. Ten prvý, v zložení 810.625-8 „Oľa“ + Blm, vrazil do Radošiny ako prvý a počas jazdy zastavil iba v staniciach Nové Sady, Kapince a Veľké Ripňany. Druhý vyrazil o pár desiatok minút neskôr a zastavil na všetkých staniciach a zastávkach na trase.
Keďže časový pobyt mimoriadneho vlaku na čele s motorovým vozňom „Oľa“ bol vo Veľkých Ripňanoch skrátený na minimum, vystúpiť tu mohli iba tí, ktorí sem išli na degustáciu vína. Je síce pravda, že ste si mohli zdokumentovať odjazd historickej súpravy a počkať si na ďalší spoj, no v takom teple sme boli všetci radi, že budeme čím skôr v cieli. Nuž ako by nie. Veď po tejto trati sa jazdí asi tak rýchlo, že aj slimák by bol v cieli skôr ako my. 😀
Počas cesty si bolo možné zakúpiť drobné občerstvenie, magnetky i pohľadnice. Vzhľadom na vysoké teploty vo vlaku nebolo toľko ľudí ako by organizátori očakávali, minerálna voda sa k cestovnému lístku nerozdávala a menšia improvizácia nastala aj pri vlakovom sprievodcovi, ktorý sa použil z minulého roka. Prelepil sa v ňom len dátum a program podujatia. Zároveň tak prišlo k paradoxnej situácii, keď nebol platný ani cestovný poriadok na plagátoch, ani v letáčiku a papierik so správnymi odchodmi vlaku bolo možné získať od vlakového personálu.
V koncovej obci Radošina bolo oproti minulosti o niečo živšie. Postarala sa o to tradičná výstava veteránov, ktorá sa po rekonštrukcii futbalového ihriska neplánovane presunula na parkovisko pred železničnou stanicou. Na neveľkej ploche boli vystavené historické automobily, motocykle a traktor rokov minulých. No hoci išlo o malý obecný zraz, vzhliadnuť ste tu mohli aj niekoľko vzácnejších kúskov.
Pri staničnej budove sa nachádzali stánky s čapovaným pivom, vínom, kofou, klobásou a cigánskou, pri ktorých sa tvorili celkom slušné rady. O dobrú náladu sa staral moderátor podujatia v ľudovom odeve a komu sa nechcelo ostať v tejto obci, mohol využiť kyvadlovú jazdu nostalgickým vlakom do Veľkých Ripnian, alebo si pomocou prímestského autobusu spraviť individuálny výlet na Čertovu pec.
V Radošine ste mohli ísť na miestny cintorín a vzdať hold nezabudnuteľnej herečke Radošinského naivného divadla Kataríne Kolníkovej, poprechádzať sa po obcí a ísť na zmrzlinu redšej konzistencie.
Nakoľko pre nás ponuka občerstvenia pri stanici nebola tým pravým orechovým a predavačka kombinovaného stánku so zmrzlinou a prípravou jedál nám pre údajne topenie zmrzliny okrem bagiet nič iné neponúkla, dali sme si obed v neďalekej pizzerii.
Ešte sme ani poriadne nestihli dojesť pizzu Hawai a dopiť 0,5 l kofolu a už sme sa presúvali k hlavnej ceste, aby sme zdokumentovali odjazd historických vozidiel na okružnú jazdu po okolí Radošiny. Jedlo našťastie nemá nohy a tak tam na nás pár minút počkalo. 😛
Čas ubehol ako voda a prišla na rad spiatočná jazda do Zbehov, Leopoldova a Trenčianskej Teplej. Opäť nás čakala niekoľkohodinová cesta v horúcom vlaku, ktorú si bolo možné spríjemniť aspoň vybranými fotozastávkami na Radošinskej trati.
Aj pri ceste späť sme zašli až do Lužianok, kde došlo k odpojeniu „Oli“ od zvyšku súpravy. Ďalšia časť trasy už bola viac-menej nezáživná. Cestujúcich postupne ubúdalo a tí čo vo vlaku ešte ostali, sa už zaiste tešili na letnú sprchu a zaslúžený odpočinok. Situácia sa ale neplánovane zmenila v Novom Meste nad Váhom, keď do súpravy nastúpila partia mladíkov smerujúcich do Trenčína-Zlatoviec. Je síce pravda, že sme tam nezastavovali, no v danej chvíli im to nevadilo. Práve naopak. Veď kde inde by im k cestovnému lístku predali celý kartón piva ak nie v starom motoráku?
Ak ste sa v júli z rôznych dôvodov do Radošiny neodviezli, nezúfajte. Ďalšiu možnosť budete mať už 14. septembra tohto roka pri príležitosti 115. výročia tejto trate.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment