PRAHA – Po dlhšej prestávke Vám na našom webe opätovne prinášame zaujímavý seriál mapujúci rôzne lanové dráhy u nás i v zahraničí. V dnešnom dieli sa vydáme po stopách najznámejšej lanovke v Českej republike – pozemnej lanovke na Petřín, ktorá bola vybudovaná pri príležitosti Všeobecnej výstavy konanej v roku 1891. Známa návšteva Klubu českých turistov v Paríži roku 1889 nakoniec vyústila zmenšenou stavbou Eiffelovej veže aj v Prahe – teda známej Petřínskej rozhľadni. Vzhľadom k tomu, že sa rozhľadňa nachádzala relatívne vysoko nad mestom, bol ihneď vypracovaný projekt na stavbu lanovej dráhy.
Obe stavby sa začali stavať v roku 1890. Na jar roku 1891 bola stavba dokončená, po prevedení potrebných skúšok bola lanovka 25. júla 1891 uvedená do prevádzky, čo je len o dva mesiace neskôr ako Letenská lanovka o ktorej sme písali TU. Z priestorových dôvodov bola stavba zrealizovaná len ako trojkoľajná (s výhybňou uprostred). Dĺžka lanovky činila 383 metrov. Je nutné si uvedomiť, že horná stanica bola v blízkosti dnešnej zastávky Nebozízek a lanová dráha bola vedená v priamke, takže dolná stanica sa nachádzala severnejšie ako dnes.
Ostatné parametre boli rovnaké s letenskou lanovkou – teda rozchod 1 000 mm, uprostred koľají brzdiace ozubnice, pohon s vodnou prevahou. Vozy dodal Ringhoffer a na dráhe vydržali bez zmeny do I. svetovej vojny, kedy bolo Družstvo rozhľadne na Petříne, prevádzkovateľ dráhy, donútený prevádzku lanovky zastaviť. Ani tú sa po vojne nepodarilo obnoviť prevádzku , i keď sa po vojne niekoľko krát podarilo vyjsť na trať. V roku 1921 bola ale prevádzka definitívne zastavená a teleso dráhy začalo chátrať. O obnove dráhy sa jednalo v roku 1923 (kedy boli plány presunúť sem strojne zariadenie z letenskej lanovky). Až v roku 1931 sa rozhodlo o znovu vybudovaní lanovky pri príležitosti ďalšieho všesokolského zletu v roku 1932. Prevádzku lanovky prevzal dopravný podnik a na prelome rokov 1931 a 1932 prebehla náročná rekonštrukcia prevedená ČKD. Aby dráha mohla ľahšie plniť prepravné požiadavky, bolo rozhodnuté v hornej časti lanovku predĺžiť, ako aj preložiť jej dolnú časť a viesť ju bližšie k zastávke električiek na Újezdě. Súčasne s tím bola lanová dráha prestavaná z trojkoľajnicovej na bežnú dvojkoľajnicovú dráhu so samočinnou „Abtovu“ výhybkou uprostred (tá nemá žiadne mechanické časti, vychádza z toho, že každý z dvoch vozov má na jednej strane zdvojený okolok, ktorý ho automaticky vedie na „svoju“ koľaj). Súčasne s tím bol zmenený rozchod na súčasný – t.j. 1435 mm (bola to jediná lanovka s týmto rozchodom v Čechách a na Slovensku). Pohon bol pochopiteľne elektrický.
5. júna 1932 bola začatá prevádzka na celej 511 metrovej dráhe. Prevádzka lanovky trvala bez problémov po celú 2. svetovú vojnu, po vojne jej prevádzka fungovala až do 7. júla 1965, kedy vplyvom silných dažďov došlo k značnému zosuvu pôdy a prevádzka musela byť okamžite zastavená. Hoci sa začala pripravovať jej rekonštrukcia, z dôvodu ďalších zosuvov pôdy v roku 1967 k nej ale nakoniec neprišlo. Teleso dráhy zostalo zničené a zdalo sa, že lanovka dojazdila. V roku 1981 bolo rozhodnuté obnoviť lanovku pokiaľ možno v pôvodnej podobe tak, aby začala slúžiť návštevníkom spartakiády v roku 1985. Postupne prebehli práce na náročne rekonštrukcii telesa. Strojné vybavenie zostalo pôvodné, jedine došlo k dodaniu dvou nových vozov z vagónky Studénka, ktoré boli dodané v roku 1985. Po úspešných skúškach došlo 15. júla 1985 k obnoveniu prevádzky. Lanová dráha bola zaintegrovaná do systému pražskej mestskej dopravy a platí na nej bežná tarifa. Prevádzkovateľom lanovky je Dopravný podnik, ktorý ju prevádzkuje pod interným číslom 99 (pôvodne 40) doposiaľ. Lanovka sa teší veľkému záujmu cestujúcich. Prevádzka ale nie je vždy jednoduchá, o o čom svedčí jej polročná rekonštrukcia v roku 1996, kedy muselo byť opravené teleso dráhy. Je však isté, že s touto lanovkou sa budeme aj naďalej stretávať.
Technické parametre lanovky:
Typ lanovky: osobná pozemná lanová dráha kyvadlového systému s pevným uchytením 101-miestnych vozov (PL-101)
Výrobní typ: –
Rozchod: 1 435 mm
Umiestnenie pohonu: horná stanica
Systém napínania : –
Prepravná kapacita: 1 400 osôb/hod
Šikmá dĺžka: 511 m
Vodorovná dĺžka: 493 m
Dolná stanica: 194 m.n.m. – Újezd
Medzistanica: Nebozízek
Horná stanica: 324 m.n.m. – Petřín
Prevýšenie: 130 m
Výkon hlavného pohonu: 106 kW
Priemer dopravného lana: 35,5 mm
Maximálna dopravná rýchlosť: 4,0 m/s
Čas jazdy: 5 min
Kapacita vozov: 101 osôb
Počet vozov: 2
Výrobca: ČKD Praha
Vozy: Vagónka Studénka
Prevádzková doba: Celoročne okrem pravidelnej výluky v marci a v septembri
Cestovný poriadok:
– v zimnom období (november – marec) jazdí od 09:00 do 23:20 v 15 minútovom intervale,
– v letnom období (apríl – október) jazdí od 09:00 do 23:30 v 10-minútovom intervale
Pravidelné revízie:
Počas pravidelných revízii (trvajúcich cca 15 dní) lanovka nepremáva.
Toľko teda naše putovanie po stopách pozemnej lanovej dráhy na Petřín. Vaše tipy a námety do tohto seriálu nám posielajte e-mailom na redakcia@veteran.eu. Prajeme Vám príjemný víkend aj s našim spravodajským portálom.
Zdroj: http://www.lanove-drahy.cz/?page=lan&lan=2 a http://www.dpp.cz/
Spracoval: Jaroslav Filo
Be the first to comment