Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 71: Taurachbahn

RAKÚSKO – V dnešnom dieli železničného seriálu Vás zavedieme na Taurachbahn, ktorá leží v Lungau, horskej panve, lemovanej na severe Radstadtskými Taurami, Vysokými Taurami na západe a na juhu Nockbergon. Táto dráha dostala svoje meno podľa Taurachu, horskej riečky, ktorá pramení v masíve Taur a jej tok ide súbežne s dráhou z Mauterndorfu do Tamswegu. Taurachbahn bola pôvodne súčasťou Murtalbahn, postavenej v roku 1894. Už od začiatku bol ale tento úsek z Tamswegu do Mauterndorfu v podradnej situácii.

Zásluhou vedenia trasy vzdialenejšie od osídlených miest (napr. Mariapfarr) bol na tomto úseku len skromný počet cestujúcich, a tak došlo k tomu, že 23. marca 1973 zastavila Murtalbahn v úseku Tamsweg – Mauterndorf verejnú osobnú dopravu.

Okrem ešte stále prevádzkovanej nákladnej dopravy, pozostávajúcej z prepravy dreva, poľnohospodárskych a lesníckych produktov, boli do roku 1977 boli v letných mesiacoch ešte prevádzkované aj mimoriadne parné vlaky, avšak po skončení koncesie boli aj tie zrušené. Nákladné vlaky premávajúce počas pracovných dní boli do júna 1980 jedinými vlakmi v Mauterndorfu. 9. júna 1980 došlo k nehode, pri ktorej narazil vysoký nákladný automobil do železničného mostu v St. Andrä, pod ktorý chcel prejsť, ten však ťažko poškodil, pričom ho vyhodil z ložísk, a tým prerušil železničnú trať. Potom čo vydali Štajerské zemské dráhy výnos o zrušení prevádzky a úsek Tamsweg – Mauterndorf, bol od 1. septembra 1981 právoplatne uzatvorený, Club 760 sa v súlade so spolkovými cieľmi začal usilovať o získanie tejto trate, aby zostala Mutalbahn zachovaná v pôvodnej dĺžke. Už na prelome rokov 1979/19980 bola založená spoločnosť „Študentská spoločnosť Taurachbahn s.r.o.“ so sídlom v Mariapfarru, lebo zastavenie dopravy na tomto úseku sa dalo očakávať. Cieľom tejto spoločnosti bolo získať oprávnenie s nakladaním tohto traťového úseku. Po dvojročných rokovaniach mohla byť 18. mája 1982 podpísaná nájomná zmluva.

Prvého apríla 1982 bola trať prenajatá a po mnohoročnej tvrdej práci bola opäť uvedená do takého stavu, že do Mauterndorfu mohli byť dopravené prvé stavebné vozidlá. So susednými obcami, ktoré si už predtým nárokovali na dráhové pozemky, mohlo byť začaté konanie v prospech dráhy, iba západne od obce St. Andrä musela byť kvôli uskutočneniu scelenia pozemkov znesená stará trať v dĺžke asi 650 metrov a postavená trať nová. Tieto zemné práce sa zrealizovali v rokoch 1984 – 1985 a boli významným krokom k tomu, že sa dnes môže v Lungau uskutočňovať pravidelná múzejná prevádzka. 26. októbra 1985 vyšiel po novej trati prvý mimoriadny vlak. Zoznam prác vedúcich k obnoveniu dopravy podľa cestovného poriadku, sa zdal byť bez konca. Obnova poškodeného mostu v St. Andrä bola s veľkými nákladmi ukončená v júni 1983 a v auguste toho istého roku po ňom po prvý krát prešla lokomotíva 699.01 pri predvádzacej jazde do Mauterndorfu. V roku 1983 sa Študijná spoločnosť Taurachbahn s.r.o. premenovala na Spoločnosť Taurachbahn s.r.o. čím bolo naznačené, že čas plánov a štúdií skončil a prevádzka na Taurachbahn nadobudla reálne formy.

Spolkoví aktivisti mali náročnú prácu, ktorú museli zvládnuť: vyčistiť trať od buriny, všetko premerať, vyčistiť odvodňovacie priekopy, osadiť dopravné značenie, renovovať staničné budovy, renovovať vozidlá, rešpektovať predpisy, zaštrkovať koľaje, vymeniť nezpočetné množstvo pražcov a mnoho iných vecí. Viac sa môžete dočítať v podrobnej publikácii Alfreda Niela „Der Lungau und seine Bahn“.

V júli 1987 udelilo spolkové ministerstvo hospodárstva a dopravy povolenie k nákladnej vlečkovej prevádzke, čím sa Taurachbahn stala železnicou v pravom zmysle slova. 8. februára 1988 potom udelilo Solnohradské okresné hejtnamstvo Tamsweg túžobne očakávané „Povolenie prevádzky pre osobnú železničnú dopravu v turistickom meradle“ a 9. júla 1988 mohla byť Taurachbahn slávnostne otvorená. Medzi Mauterndorfem a St. Andrä v letných mesiacoch od júna do septembra opäť jazdia osobné vlaky ťahané parnými lokomotívami. Prevádzkové centrum Taurachbahn a zároveň východzím bodom vlakov je stanica v Mauterndorfu. Prijímacia budova poskytuje prístrešie dobrovoľným pracovníkom v prevádzkových a pracovných dňoch. Prevádzkový personál pozostáva z dobrovoľných spolupracovníkov, ktorí museli zložiť všetky potrebné skúšky a majú zodpovedajúce oprávnenie. Pretože veľká časť z okruhu týchto ľudí musí vykonávať ešte svoje klasické zamestnanie, môže sa prevádzka na Taurachbahn konať len počas víkendov letných mesiacov. To všetko je zabezpečené aj vďaka neúnavnej práci obchodného vedúceho Taurachbahn pána Augusta Zopfa, prevádzkového vedúceho pána Guntera Mackingera a jeho zástupcu pána Petera Grubera.

Treba však upozorniť, že stanica „Mauterndorf“ tvorí obraz intaktného súboru koncovej stanice vedľajšej dráhy. Vďaka tomu harmonicky doplňuje historický vzhľad mesta – trhovej obce  Mauterndorf, o to viac, keď sa tam teraz v letných mesiacoch dymí, syčí to tam a objavujú sa tu oblaky pary ako za čias našich prarodičov. Na jeseň roku 1999 sa mohlo konečne začať so stavbou dlho očakávanej a prepotrebnej haly v Mauterndorfu; čo umožňuje odstavovať vozidlá na miesto chránené pred nepriaznivým počasím a prevážanie súprav na dobu prevádzkovej prestávky v zimnom období do Frojachu do múzejnej haly, ktoré sa realizovalo v uplynulých rokoch už nie je nutné. V spojitosti so stavbou haly bola na mauterndorfskom nádraží realizovaná kompletná obnova koľajiska.

Taurachbahn Clubu 760 začíná za Tamswegom v traťovom kilometri 66,000 Murtalbahn. Na tomto mieste sa nachádza vykoľajka, ktorej kľúč je uložený u Štajerských zemských dráh na nádraží v Tamswegu.

Koľaj Taurachbahn vedie od vykoľajky najprv cez lúku k bývalej zastávke „St. Andrä – Wölting“. Tu bola napojená vlečková koľaj k závodu schwarzenberskej správy, ktorá bola po zastavení prevádzky znesená. Po tejto vlečke tu ostala zachovaná výhybka, ktorá bola využitá spolu s krátkou k nej položenou kosou koľajou ako neobvyklá možnosť obiehania súprav, ktorá sa však počas niekoľkých rokov veľmi osvedčila. Vlaky prichádzajúce od Mauterndorfu zastavia v spáde nad touto výhybkou a súprava sa zabrzdí ručnými brzdami. Lokomotíva sa odpojí, prejde za výhybku zájde na kusú koľaj. Súprava sa potom odbrzdí a samospádom prejde až za výhybku. Za ňou sa súprava opäť zabrzdí ručnou brzdou. Lokomotíva potom vyjde z kusej koľaje a pripojí sa do čela súpravy. Hneď pri výjazde zo „St. Andrä – Wölting“ musí vlak prekonať strmú rampu a následne prejde v oblúku cez most, ktorého poškodenie v roku 1980 viedlo k zastaveniu prevádzky na tomto úseku trati. Kúsok za mostom sa nachádza stanica „St. Andrä-Andlwirt“, koncová stanica pre vlaky prichádzajúce z Mauterndorfu. Pre cestujúcich, ktorí sem prídu vlakom, sa ponúka možnosť stráviť čas medzi príchodom a odjazdom v neďalekej reštaurácii „Andlwirt“ a tam okúsiť skvelú domácu kuchyňu s dokonalou obsluhou.

Pre všetkých, ktorí sa radšej pohybujú a chceli by sa vydať na nejakú prechádzku, vedie od zastávky niekoľko turistických trás, okrem iného aj k bývalému popravisku Lungau, s krásnymi výhľadmi na všetky strany.

Po odchode zo stanice „St. Andrä-Andlwirt“ vlak prechádza 700 m dlhým novým úsekom trate, nahrádzajúcim starú trať, ktorá musela byť z dôvodu scelenia pozemkov znesená a medzi pastvinami vedie k zastávke „Lintsching“. Hneď za zastávkou je prvý prejazd chránený závorami. Závory sú obsluhované vlakovým personálom. Trať pokračuje ďalej okolo štrkovne, veľkých polí a prekrásnou vycházkovou krajinou, krátko pred Mariapfarr prekračuje Taurach pomocou veľkého oceľového mostu a vlak sa dostáva do idylického nádražia „Mariapfarr“

Toto pre rakúske úzkorozchodky tak typické nádražie je dvojkoľajné a prijímacia budova je pamiatkovo chránená. Keď človek vidí vzdialenosť medzi nádražím a obcou Mariapfarr, hneď vie že osobná doprava tu veľkú šancu nikdy nemala.

Za krížením so štátnou cestou u Mariapfarr, chráneným druhými závorami, ide trať ďalej do Taurachu a vlak ponúka pri rybníku „Pichl“ niečo ako prejazd obcou a prekonaním „Gröbendorfského stúpania“ vchádza do zastávky „Gröbendorf“. Zo zastávky „Gröbendorf“ sa ponúka krásny výhľad na v protiľahlej strane ležiaci Mariapfarr, najstaršiu obec v Lungau, s dominantou jej známeho kostola. Po opustení zastávky scénu oživuje chovná stanica pstruhov a detské ihrisko a vlak prechádza rozsiahlym polesím. Po výjazde z lesa pokračuje trať medzi rozľahlými pastvinami a krátko na to sa cestujúcemu na obzore objaví mauterndorfský hrad, ktorí tróni nad mestečkom. Okolo mauterndofského letiska sa vlak dostáva posledným stúpaním do pozvoľného oblúka, na ktorého konci sa už okolo novej vozovej haly dostáva do trojkoľajného nádražia „Mauterndorf“.

Cestovný poriadok platný na rok 2012:

 

 

Cestovné:

z Mauterndorfu do	jednosmerné	spiatočné
Mariapfarru	3.-	6.-
St. Andrä-Andlwirt	6.-	12.-
ze St. Andrä-Andlwirt do	jednosmerné	spiatočné
Mariapfarru	3.-	6.-
Mauterndorfu	6.-	12.-

 

Detská zľava:
Dve deti do 6 rokov na jednu dospelú osobu zdarma. Každé ďalšie dieťa a deti od 6 do 15 rokov majú zľavu 50%.

Mimoriadne vlaky:

V období od júna do septembra je možné objednať mimoriadne parné a motorové vlaky pre podnikové výlety, spolkové jazdy, svadobné jazdy a pod. Objednávanie mimoriadnych vlakov (minimálne 14 dní pred požadovaným termínom jazdy) a rezervácie miest pre cestujúce skupiny (minimálne 3 dni pred cestou) treba posielať na:

Infostelle Mauterndorf
A-5570 Mauterndorf 53
Tel. 06472/7949
Fax 06472/7949-27
E-Mail: info@mauterndorf.at

TAURACHBAHN (Frau Matula)
Tel. 06472/7088
Tel. 0664/5751215
E-Mail: taurachbahn@club760.at

Toľko teda ďalší diel seriálu o nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratiach. Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu.

Zdroj: http://www.club760.at/html/TaurachbahnT.htm
Spracoval: Patrik Špačinský a Jaroslav Filo