BRATISLAVA – V stredu 5. marca 2014 sa v Miestnej knižnici Petržalka po roku opäť konala prednáška o Viedenskej električke. Tá sa tento krát uskutočnila v rámci 100. výročia regionálnej električky a výstavy Taká bola Petržalka, ktorá sa venuje histórii Petržalky v rokoch 1918 – 1945. Takmer dvojhodinovú prednášku viedli Peter Martinko, Michal Milata a Roman Delikát z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy, ktorí na úvod v krátkosti objasnili historické fakty a súvislosti.
Slova sa potom na striedačku ujali členovia klubu ktorí účastníkov besedy previedli celou históriou lokálnej trate medzi Viedňou a Bratislavou. Mohli ste sa dozvedieť nie len o zdĺhavých rokovaniach súvisiacich so stavbou tejto trate, ale aj o jej slávnostnom otvorení, slávnych osobnostiach, ktoré využili jej služby, ako aj o jej unikátnych technických riešeniach.
Spojenie Viedne s Bratislavou (vtedajším Prešporkom) však nebolo primárne riešené električkou. Jej predchodcom bol totiž poštový dostavník, ktorý od roku 1530 spájal obe mestá vtedajšej monarchie pokračuje Peter Martinko.„V roku 1752 sa týmto dostavníkom začali pravidelne prepravovať osoby, listy, alebo peňažné zásielky a od roku 1848 bola Viedeň s Bratislavou spojená z Hlavnej stanice cez Marcheg a Gänserndorf. V roku 1914 sa v súvislosti so začatím premávky Viedenskej električky ukončila premávka dostavníkom medzi Hainburgom a Bratislavou.“
Polemiky ohľadom výstavby trate trvali v parlamente neskutočných 16 rokov. Veľké obavy neboli len zo strany Rakúskej plavebnej spoločnosti, ktorá v tomto spojení videla veľkú konkurenciu, ale aj z uhorskej strany, ktorá sa obávala značného vplyvu Viedne na Bratislavu. Nakoniec však zdravý rozum predsa len zvíťazil a 1. februára 1914 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie tejto trate, ktoré nadchlo ako viedenčanou, tak aj prešporákov (a práve tých možno aj viac). Celá zhruba 70 km dlhá trať bola rozdelená na 3 úseky – Viedenský mestský úsek, medzimestský úsek a Prešporský mestský úsek a cestovný čas bol približne 2 hodiny a 15 minút v závislosti od typu vlaku (rýchlik, osobný vlak).
Prvé úvahy o spojení Viedne s Bratislavou vychádzali z Bádenskej električky, ktorá premáva dodnes. Aj toto spojenie malo byť riešené električkou. Vtedajší výrobcovia električkových vozidiel však nedokázali vyrobiť električky s potrebnou rýchlosťou a ich vozidlá neponúkali ani dostatočnú prepravnú kapacitu. Z uhorských vojenských kruhov navyše zaznela požiadavka aby sa po tejto trati realizovala aj nákladná doprava čo električky nevedeli zabezpečiť. Na základe týchto faktov sa projekt pozmenil a medzimestský úsek z Gross Schwachatu do Kopčian bol koncipovaný ako železničný čím muselo prísť k prepriahaniu lokomotív. Pred samotnou výstavbou mestských úsekov bolo treba získať povolenie od spoločnosti Pozsony Várisi Részvénytársaság (P.V.R.T.) (neskôr B.E.Ú.S.om, prevádzkovateľom mestských električiek) o spoločnom používaní koľajiska v centre mesta a od Maďarských kráľovských železníc o vedení trate cez železničnú časť mosta. K vzájomnej dohode s MÁV však nedošlo a tak sa pristúpilo k vedeniu električky cez cestnú časť Mosta Františka Jozefa. Vzhľadom na technické parametre mosta boli pre Bratislavu špeciálne vyrobené 2 lokomotívy GANZ Eg 5 a Eg 6, ktoré boli kompromisom medzi vlakom a električkou.
Počas prednášky sme symbolicky putovali po jednotlivých zastávkach na uhorskom, neskôr československom území pričom takmer pri každej zastávke bolo fotografické porovnanie minulosti so súčasnosťou. Roman Delikát potom objasnil vznik pomenovania Viedenská električka a Peter Martinko dodal že vďaka miestnym vlakom viedenskej električky sme mali v Bratislave električky na 1 000 (vozne BEÚS-u) aj 1 435 mm (vozne POHÉV-u) rozchode.
Prezentácia Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy sa ďalej venovala pozostatkom z tejto trate, technickým pamiatkam a zachovaným vozidlám. Jej účastníci sa mohli podrobne oboznámiť s históriou električkovej lokomotívy Eg 6 od jej výroby v roku 1913 až po jej záchranu a následnú rekonštrukciu, ktorá sa realizuje v rušňovom depe Topoľčany. V závere prednášky sme sa mohli dozvedieť o podujatiach k 100-ročnici Viedenskej električky (kalendár akcií nájdete TU), ako aj o plánoch do budúcnosti.
Pamiatkou na petržalsku električku sú mačacie hlavy s koľajnicami zaliate asfaltom pri Sade Janka Kráľa, ktoré sa ako turínske plátno po každej zime a v priebehu leta vynárajú z pod asfaltu.
Na záchranu Viedenskej električky prispela aj naša redakcia. Náš kolega Martin Žarnovický vyrobil prepracovanú vystrihovačku legendárnej súpravy Viedenskej električky – lokomotívu GANZ Eg 6 s kurzovými vozňami BCDFa #1400a BCa #1203, ktorá budila záujem novinárov už na symbolickej jazde historickej električky ku 100. výročiu spustenia pravidelnej premávky, ktorá sa konala 5. februára 2014. Kúpou tejto upravenej vystrihovačky po skončení prezentácie pribudli na účte verejnej zbierky ďalšie finančné prostriedky, ktoré budú použité na rekonštrukciu spomínanej Eg 6. Dobrou správou je, že vystrihovačku si môžete zakúpiť nie len prostredníctvom nášho webu, ale aj osobne v miestnej knižnici Petržalka. A k tomu prekvapenie na záver, pre našich čitateľov pripravujeme aj súpravu miestneho vlaku z bratislavského úseku viedenskej električky Cmg ≠1610+ Ch ≠1534 (rozpracovanú verziu ste mohli vidieť aj na prednáške). Už onedlho si ju budete môcť zakúpiť prostredníctvom nášho webu. Na jej vydanie Vás upozorníme ako u nás, tak aj na facebooku. Pokiaľ ste prednášku nestihli, nemusíte byť smutný. Zachytili sme ju pre Vás v audiovizuálnej podobe. Nájdete ich v spodnej časti článku.
Ďalšou akciou k 100-ročnici Viedenskej električky bude výstava v primaciálnom paláci, ktorá sa uskutoční v rámci Dní Bratislavy. Všetci ste na nej srdečne vítaní. Podporiť rekonštrukciu Viedenskej električky môžete aj kliknutím na tento obrázok↓ a následným prispením ľubovoľnej sumy.
Text, foto a audio: Jaroslav Filo
Banner: Martin Žarnovický
• PREDNÁŠKA: časť – História Viedenskej električky
• PREDNÁŠKA: časť – Záchrana rušňa Viedenskej električky GANZ Eg 6
Be the first to comment