VYSOKÉ TATRY – V sobotu 14.8 a v nedeľu 15.8 jazdila na tratiach Tatranských elektrických ŽELEZNÍC (TEŽ ) historická električka Kométa. Súprava historického vlaku bola už klasicky zostavená z elektrického vozňa EMU 26.001 “Kométa”, prívesného zakrytého vozňa TEVD ≠16 a letného vyhliadkového vozňa ≠TEVD 12. Pre všetkých, ale najmä pre tých školopovinných, ktorým sa prázdniny už prehupli do svojej druhej polovice, určite padlo vhod, previesť sa touto historickou električkou, než opäť zasadnú do školských lavíc. Bola to jedina možnosť odveisť sa počas leta na Slovensku historickou električkou. V Bratislave a Košiciach totiž historické električky radšej stoja vo vozovni a ak výjdu do ulíc, namiesto vyhliadkových jázd pre verejnsoť vozia iba turistov.
Ako sa jazdilo na Kométe:
Historická električka jazdila počas celého dňa na trati ŽSR 184 Starý Smokovec – Tatranská Lomnica. Ráno však začínala svoju premávku v stanici Poprad-Tatry, odkiaľ išla po trati ŽSR 183 až do Starého Smkovca. Pri poslednom odchode z Tatranskej Lomnice Kométa nekončila svoju jazdu v Starom Smokovci, ale pokračovala v preprave cestujúcich až do Popradu.
Atmosféra na týchto jazdách bola veľmi príjemná. V nedeľu ráno spríjemňoval cestu medzi Popradom a Starým Smokovcom heligonkár. Najväčší záujem bol o jazdu v letnom vyhliadkovom vozni TEVD ≠12. Malí, i veľkí, starí, i mladí – historickou električkou sa chcel odviesť skrátka každý. Niektorí sa s ňou previezli iab raz, iní sa s ňou vozili viac krát., či už jeden alebo po oba dni.
V stanici Starý Smokovec sa predavali upomienkové predmety, suveníri, na ktoré ste dostali aj zaujímavú pamätnú pečiatku.
V sobotu 14. 08. 2010 pripravilo mesto Vysoké Tatry pre návštevníkov kultúrny program, v ktorom sa v Tatranskej Lomnici o 16:30 hod. predstavil 40-členný detský mandolínový súbor ŽIARINKA z Nesluše.V nedeľu zasa cestujúcich zabavil ludovy umelec v kroji.
Poďakovanie a pozvánka na ďalšiu akciu:
V tomto článku by sme sa chceli veľmi pekne poďakovať organizátorom tejto akcie, Veterán Klubu železníc Poprad, za vydarenú akciu a popriať im veľa úspechov pri ich práci. Zároveň by sme vás touto cestou už teraz chceli pozvať na ďalšiu jazdu historickej električky Kométa, ktorá sa pod názvom Anděl znovu na horách uskutoční v nedeľu 12. septembra 2010. Prísny revízor a odborárska rekreácia bude v tento deň najdiskutovanejšou témou na tatranskej železnici. Vlak plný rekreantov zotavovne Morava, po raňajšej rozcvičke na námet známeho filmu z dôb dávnejších vyčarí úsmev a vyjasní spomienky nejednému z cestujúcich. Historická električka pôjde po trase: Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Tatranská Lomnica – Starý Smokovec – Štrbské Pleso – Starý Smokovec – Tatranská lomnica – Starý Smokovec – Poprad-Tatry.Nenechajte si ju újisť, lebo pôjde o poslednú tohtoročnú akciu popradského veterán klubu železníc.
Všetkým, ktorí sa na túto akciu chystajú želáme šťastnú cestu a príjemný pobyt vo vysokých Tatrách.
História Tatranských elektrických železníc (TEŽ):
Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry–Starý Smokovec–Štrbské Pleso (29,1 km, trať ŽSR 183) a Starý Smokovec–Tatranská Lomnica (5,9 km, trať ŽSR 184).
Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec–Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912.
spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 1904 až 1906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad aStarý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.
Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl 1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov. Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry–Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra1908.
do roku 1949 bola v správe Česko-slovenských štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe ŽSR, resp. jej dnešných právnych nástupcov. V rokoch 1965-1969 bola rekonštruovaná a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu.
Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.9 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.9 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.
Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba–Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec–Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.
V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso–Liptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.
Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnost prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.
Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.
V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú ŽSR.
V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0, tie sa však neosvedčili, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.9). Išlo o vlaky česko-slovenskej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek (typy Tatra T2 aTatra T3).
Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-[Adtranz]] sú teraz vlaky EMU 420.9 z 60. rokov vymenené za nové radu 425.9 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.
Autor: Patrik Špačinský
Úprava: Jaroslav Filo
História: http://sk.wikipedia.org/wiki/Tatranské_elektrické_železnice
Foto: Patrik Špačinský
Be the first to comment