BRATISLAVA – Na prvý pohľad by sa možno mohlo zdať, že bratislavské múzeum dopravy sa orientuje len na cestnú a v menšom rozsahu aj železničnú dopravu. No opak je pravdou. V areáli prístavu sa totiž partia nadšencov už niekoľko rokov zaoberá rekonštrukciou remorkéra Šturec do vystavovateľmého stavu, aby ho pri rôznych príležitostiach mohli ukázať širokej verejnosti. V priestoroch múzea sa zase občas zvyknú konať zaujímavé výstavy zamerané na históriu lodnej dopravy. Ale nepredbiehajme.
V sobotu 11. júna 2022 bolo v areáli bratislavského prístavu pomerne rušno. Je síce pravda, že na rozľahlom koľajisku sa to dennodenne hemží nespočetným množstvom nákladných vlakov, no tento krát to bolo o niečo iné. Dieselové lokomotívy s prázdnymi i plno naloženými vagónmi so všakovakým nákladom totiž vystriedala bežná verejnosť, ktorá sa v tento horúci deň rozhodla absolvovať prehliadku remorkéru Šturec. Nuž a ako by to bolo, keby pri tom chýbala naša redakcia. No keďže sme sa plánovali zúčastniť viacerých akcií, absolvovali sme túto prehliadku v takpovediac zrýchlenom režime.
V bezprostrednom okolí prístavu prebieha čulí stavebný ruch, ktorý toto územie postupne mení na nepoznanie. Aby sa všetci návštevníci bezpečne dostali na prehliadku, boli pod Mostom Apollo navigovaní jedným z organizátorov. Po krátkej chvíli sme úspešne dorazili do cieľa. Pri okrúhlom stolíku na nás už netrpezlivo čakali ďalší organizátori dohliadajúci na registráciu účastníkov. Z dôvodu obmedzenej kapacity lode a bezpečnosti návštevníkov, sa totiž bolo potrebné registrovať vopred. No ako to už býva zvykom, niekto sa nakoniec aj tak nedostaví a iný príde aj bez registrácie. Kým sme čakali na začiatok exkurzie, začítali sme sa do informačných panelov o histórii Šturca.
Skôr ako si pre nás prišiel sprevádzajúci personál, na nás čakalo niekoľko organizačných pokynov. Bezpečnosť návštevníkov je totiž vždy na prvom mieste. Železničných nadšencov by isto zaujímali zaujímavé fakty o histórii a súčasnosti koľajiska v areáli prístaviska, no to by bolo nie len na samostatný článok, ale aj na úplne inú exkurziu. A tak sa na úvod pokochajme aspoň skromným pohľadom na časť rozsiahleho koľajové systému. Ale pozor! Aj napriek prebiehajúcej akcii sa tu zrazu môže objaviť dieselová lokomotíva, či ucelená vlaková súprava.
Prv ako sme sa dostali na palubu Šturca, absolvovali sme menšiu prehliadku po areáli prístavu. Ako prvý nás upútal prístavný remorkér Zvolen, vyrobený v roku 1946 v pražskej lodenici Antropius a neskôr získaný Povodím Dunaja. Ide o sesterské plavidlo prístavného remorkéra Strečno, pričom jeho vzhľad je autentický, interiér a exteriér je kompletný a zachovaný. Zvolen sa používal nie len ako manipulačné plavidlo v Zimnom prístave, ale aj na vlečenie menších člnov po Dunaji, najčastejšie na prevoz štrku z devínskeho kameňolomu. Po niekoľkoročnom úsilí sa v roku 2022 podarilo získať tento remorkér od Slovenského vodohospodárskeho podniku do správy Slovenského technického múzea – Múzea dopravy v Bratislave.
| TECHNICKÉ ÚDAJE | |
| Maximálna dĺžka | 18,46 m |
| Maximálna šírka | 3,64 m |
| Bočná výška | 1,43 m |
| Maximálny ponor | 1 m |
| Druh pohonu | vrtule |
| Hlavný motor | 2 x 4 L160 |
| Výkon | 180/135 k/kW |
Oveľa väčší záujem verejnosti bol však o dvojicu rýchlolodí typu Meteor, ktoré sa vďaka veľkému úsiliu aktivistov nakoniec vyhnú šrotovaniu. Tretí Meteor žiaľ takýto osud nemal a začiatkom mája minulého roku podstúpil fyzickú likvidáciu.
Od roku 1964 sa na slovenskom úseku Dunaja začali používať osobné rýchlolode na nosných krídlach typu RAKETA (I – III), vyrobené vo vtedajšom Sovietskom zväze. Svojím technickým riešením patrili k najmodernejším plavidlám svojej doby. Plavidlo s rýchlosťou 60 km/hod. a kapacitou 64 cestujúcich bolo postavené z duralových plechov a vybavené leteckými kreslami. Plavidlá typu RAKETA, ktorých prevádzka na Dunaji bola ukončená v 80-tych rokoch minulého storočia, postupne vystriedali rýchlolode typu METEOR (I – V, dodané v rokoch 1977 – 1988). V tomto období boli dodané aj dve rýchlolode typu VOSCHOD (I – II, 1978, 1980) s kapacitou 71 cestujúcich a rýchlosťou 71 km/hod. Meteory premávali z domovského prístavu Bratislava na pravidelných linkách do Budapešti a Viedne, príležitostne do Štúrova a Ostrihomu. Meteor I „Košice“ a II „Trnava“ boli v minulosti odpredané do zahraničia. Meteory III „Myjava“, IV „Modra“ a V „Bratislava“ boli v prevádzke do konca sezóny 2019. Ich vlastníkom je firma SPaP – LOD,a. s. Meteor III bol v roku 2022 zošrotovaný, Meteor IV odpredaný a momentálne prebiehajú rokovania o bezodplatnom prevode plavidla Meteor V „Bratislava“ do správy Slovenského technického múzea.
| METEOR V „BRATISLAVA“ – TECHNICKÉ ÚDAJE | |
| Maximálna dĺžka | 34,5 m |
| Hlavný motor | 2 x M-50 F-5 |
| Maximálna šírka | 9,5 m |
| Ponor v plavbe na nosných krídlach | 1,2 m |
| Maximálny ponor | 2,4 m |
| Druh pohonu | 2 lodné vrtule |
| Výkon | 2 x 736 kW |
Aj napriek maximálnej fantázii sa však Meteoru v súčasných priestoroch múzea dopravy nedočkáme. Spolu s remorkérmi Zvolen a Šturec bude totiž tvoriť základ novej expozície lodnej dopravy, ktorá má vzniknúť práve v areáli prístavu. Je však na škodu vecí, že spoločnosť Slovenská plavba a prístavy nemá o históriu lodiarstva veľký záujem a mnoho vzácnych lodí, najmä parníkov, bolo v minulosti nenávratne zošrotovaných. A tak si na zašlú slávu starých plavidiel budeme môcť zaspomínať už len na dobových filmoch a pohľadniciach.
Spomenúť môžeme napríklad krásny parník Bratislava, ktorý postavili v budapeštianskej lodenici v Óbude v roku 1958 a v rámci série rovnakých lodí bol pôvodne určený pre Sovietsky zväz. Mal sa plaviť po obrovských riekach ako Ob, Jenisej, avšak ešte v lodenici na nej vznikol požiar a Rusi ju už nechceli. A tak sa k nemu dostali odborári, ktorí ju začali využívať ako plávajúce rekreačné stredisko pre svojich členov. „Bola to výletná loď, ktorá premávala medzi Bratislavou a Budapešťou v týždenných turnusoch. Priviezli sme 220 ubytovaných hostí, ktorí mali v Maďarsku sedemdňový program. Šli na Balaton, pozreli si pamätihodnosti Budapešti, navštívili cirkus… Bola to drina. Keďže to bol parník, po návrate sme v priebehu dvanástich hodín museli loď vyčistiť od vrchu až dole, kde sa kúrilo mazutom. Keď bolo potrebné zdvihnúť paru, z komína sa valil hustý dym. Takže po plavbe sme s kýblami so šampónom a kefami čistili loď od mastných sadzí, aby bola pripravená na ďalšiu plavbu. Poobede už totiž na ňu nastupovali ďalší rekreanti. Na jeseň bola potom zakotvená v osobnom prístave a ľudia chodievali na zimné rekreácie s programom v Bratislave. Ubytovanie v 2-, 3-, a 4-lôžkových kajutách a stravovanie na lodi bolo romantické aj pre mladých. Prevádzkar bol k nim prajný a jedinú 8-lôžkovú kajutu hneď vedľa vchodu nechával vždy mladým dievčatám. Tam sa to hmýrilo záujmom,“ približuje Juraj Bohunský, spoluautor knihy Dunajská flotila – História lodného parku od roku 1922, ktorý na parníku pracoval päť rokov ako lodník. Parník bol po vyradení v roku 1972 odkúpený podnikom cestovného ruchu Javorina, ktorý ho premenoval a pristavil oproti hotelu Devín ako plávajúci hotel. V máji 1975 však na nej v noci v kuchyni vypukol ničivý požiar, pri ktorom zomrelo sedem ľudí. Vrak tohto plavidla následne kúpil potápačský klub, ktorý ho chcel používať ako klubovú základňu v dunajskom ramene. Keďže rýchlo zistili, že na úpravu nemajú ani peniaze, ani ľudí, ktorí by im to spravili, k realizácii tohto zámeru nikdy nedošlo. Kto loď rozobral tak, že z nej zostalo len torzo, netuší nik. Isté je, že pre podnikavcov bola táto loď zaujímavá. Bolo na nej veľa kvalitného kovu v strojovni – parný stroj z kvalitnej ocele, ojnice, piesty, valce…
V nasledujúcom dokumente Slovenskej televízie sa môžete dozvedieť viac o osude lode Kriváň i starých parníkov.
Asi v najhoršom stave sa však nachádza posledná zo štvorice lodí – katamarán Kamzík, ktorý každý z nás pozná pod pomenovaním Propeler. Plavidlo s obsaditeľnosťou 200 cestujúcich bolo do Bratislavy dodané v roku 1978 a až do roku 2003, kedy zostalo trvalo zakotvené, slúžilo na prevoz verejnosti zo staromestského brehu Dunaja na Petržalský. Je síce pravda, že v rámci Bratislavského majálesu bývalo toto obľúbené spojenie symbolicky obnovené, no nie však podobným plavidlom. Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy do budúcnosti plánuje iba jeho čiastočnú rekonštrukciu a vrátenie na Dunaj. Je to však naozaj definitívne? Alebo sa predsa len ešte nájde niekto, kto mu prinavráti zašlú slávu z konca 70-tych rokov minulého storočia?
Čas plynul ako voda, a tak sme sa presunuli k hlavnému cieľu našej exkurzie – prehliadke motorového remorkéra Šturec, ktorý bol vyrobený ako motorová tanková loď Štúr. Skôr ako sme sa však dostali na palubu lode, zakúpili sme si potrebné vstupenky. V ponuke však boli aj magnetky, pohľadnice a knižná publikácia Remorkér Šturec od Martina Goduša, v ktorej sa môžete dozvedieť podrobnejšie informácie o histórii tohto plavidla. Nikto z návštevníkov tak neodišiel z tejto exkurzie s prázdnymi rukami.
Keďže záujem o prehliadku lode bol pomerne veľký, organizátori nás rozdelili do viacerých menších skupín. Mohli sme sa tak lepšie započúvať do pútavého výkladu o histórii tohto plavidla, ktorý si pre nás pripravili lodní nadšenci.
| HISTÓRIA LODE V SKRATKE | |
| 1937 – 1944 | motorová tanková loď Štúr používaná spoločnosťou ČSPD/SDP na Dunaji na prepravu minerálnych olejov |
| 1944 – 1951 | poškodenie plavidla pri bombardovaní rafinérie Apollo a následná rekonštrukcia v starej lodenici v Komárne |
| 1951 – 1982 | motorová loď Šturec používaná spoločnosťou ČSPD, n. p. na Dunaji na vlečenie nákladných člnkov |
| 1982 – 1984 | motorová loď Šturec používaná Povodím Dunaja (Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.) na vlečenie nákladných člnov s vyťaženým štrkom |
| 1984 – 2012 | motorová loď Šturec používaná spoločnosťou Povodie Dunaja Bratislava ako vyviazaný plávajúci sklad elektroinštalačného materiálu umiestnený v severnom bazéne Zimného prístavu v Bratislave |
| od roku 2013 | Národná kultúrna pamiatka remorkér Šturec – múzejný exponát STM-Múzea dopravy v Bratislave, na ktorom prebieha postupná renovácia |
Po úvodných slovách sme za dodržania všetkých bezpečnostných pokynov preskúmali toto plavidlo takpovediac do posledného šróbika. Od kuchyne a jedálne, cez strojovňu, rádiostanicu, jednotlivé kajuty až po dolnú a hornú palubu a kormidlovňu, kde sa nie len detskí návštevníci s nadšením zhostili úlohy kapitána. Uf, uf. Ešte, že je remorkér vyviazaný na lodnom výťahu, ktorý má taktiež neoceniteľnú historickú hodnotu.
„Loď vyrobená v Škodových závodoch v Komárne, s pôvodnou dĺžkou 68 metrov, bola spustená na hladinu Dunaja 11. septembra 1937 ako vlečná tanková motorová loď Štúr a následne pokrstená predsedom vlády ČSR, Milanom Hodžom. Plavidlo, ktoré slúžilo primárne na prevážanie ropy, bolo zaradené do prevádzky spolu s tankermi Vajanský a Moyzes, ktoré boli po vojne premenované na Moravu a Ondavu. Počas 2. svetovej vojny sa pre plavidlo stal osudným jeden z najničivejších náletov na rafinériu Apollo v júni 1944, po ktorom bolo zasiahnuté a potopené. Začiatkom 50. rokov loď vylovili a v skrátenej dĺžke 56 metrov zrekonštruovali v Slovenských lodeniciach v Komárne na vlečný remorkér Šturec.“
Za normálnych okolností by sme na Šturci ostali dlhšie, ba možno aj do skončenia poslednej prehliadky, no na programe sme mali ešte ďalšie dôležité aktivity. Nie, nebojte sa. Nešlo o kúpanie v Dunaji, ktorý má od čistej rieky už poriadne ďaleko. Práve naopak. Čo najrýchlejšie sme sa museli presunúť do Trenčianskej Teplej na oslavy 10. výročia neziskovej organizácie Trenčianska elektrická železnica. Ale to už je na úplne iný príbeh. Ak ste sa teda niečo nedozvedeli v predchádzajúcom videu, viac sa dočítate v spomínanej knihe Remorkér Šturec od Martina Goduša, ktorú si môžete zakúpiť v pokladni múzea dopravy v Bratislave.
Hoci sme predošlej časti tohto článku síce spomínali, že Meteor, Propelér, či iné lode sa nikdy nedostanú do priestorov múzea dopravy, nie je to úplne pravda. Modely týchto plavidiel totiž môžete vidieť v rámci výstavy 100 rokov Dunajplavby – Príbehy slovenských lodí na riekach, moriach a oceánoch, ktorá až do konca septembra 2023 prebieha v priestoroch múzea pri bratislavskej hlavnej stanici. Je to priam neuveriteľné ako páni modelári dokážu do najmenších detailov poskladať unikátne lode plávajúce pod vlajkou plavebného podniku. Nuž čo vám budeme hovoriť. Lepšie je raz vidieť, ako 100x písať. Azda len toľko, že okrem osobných a nákladných lodí tu vzhliadnete aj lode námorné, keďže od roku 1965 plavebný podnik podnikal aj na mori.
Najstaršie lode boli parníky Dyje, Liptov a Devín, ktorý si mnohí Bratislavčania pamätajú ako Propelér premávajúci medzi oboma brehmi Dunaja. Vyradený bol na konci 60-tych rokov minulého storočia. Hoci táto loď ešte existuje, v žalostnom stave sa nachádza v súkromných rukách, čo je temná stránka našej histórie. Parník Liptov sa zase zachoval vo forme plávajúcich základní pre vodákov v Karloveskom ramene.
Lode, lodná technika, informačné panely, veľkoplošné fotografie, mapy, dobové dokumenty, vybavenie lodí, dejiny plavebných podnikov, ale aj dispečingu. To je len zlomok z výstavy, ktorou vás pri troche šťastia bude sprevádzať aj niekdajší lodník Stanislav Drdoš pracujúci na Šturci ako strojný asistent a neskôr ako lodník.
Plavebný podnik poskytol na túto výnimočnú výstavu strojné zariadenia do samotných lodí, lodné zvony, kolesové kormidlo, kotvy rôzneho typu, pozičné osvetlenia, či strojný telegraf, ktorý sa používal v kormidelni. Kormidelník dal pomocou neho povel, aby strojník vedel čo má robiť. Ten potvrdil povel a vykonal to, čo dostal príkazom – STOJ, POZOR, VOĽNO, NAPLNO… Svojou veľkosťou určite zaujme piest lodného motora s priemerom 350 mm. Veľkou zaujímavosťou je filter na vodu, ktorý používali lodníci na lodiach. Nemenej dôležitá je aj rádiostanica, prostredníctvom ktorej sa 2x denne vždy o 11tej a 17tej hodine hlásila aktuálna poloha na Dunaji.
„Plavebné podnikanie v novovzniknutom československom štáte začalo už v marci 1919, a to vznikom Československého dunajského dopravného úradu (ČSDÚ) so sídlom v Bratislave. Československo mohlo bezplatne používať 19 remorkérov a 460 nákladných člnov z flotily Prvej dunajskej rakúskej paroplavebnej spoločnosti (DDSG) a maďarskej plavebnej spoločnosti (MFTR). ČSDÚ si napokon prenajal od DDSG 5 parných bočnokolesových remorkérov a 44 nákladných člnov. Okrem toho dal opraviť väčší počet člnov zadržaných v Komárne. S týmto lodným parkom začal 20. októbra 1919 plavebnú činnosť ako prvý na Dunaji vôbec. Ekonomická situácia nového československého štátu sa v prvej polovici roku 1922 stabilizovala už natoľko, že štátna správa mohla začať rokovať o založení plavebných akciových spoločností na Dunaji a na Labe,“ približuje kurátor výstavy Martin Goduš. „Počas svojej existencie tento podnik niekoľko krát menil názov – Československá plavba, Československá plavba dunajská, Slovenská plavba dunajská a Slovenská plavba a prístavy.“
A ako si na históriu Dunajplyvby spomína niekdajší lodník Stanislav Drdoš? „Ja som začal na Dunaji v roku 1969 po návrate z vojenčiny a pracoval som tu plných 20 rokov. Okrem toho som mal aj pobyt na mori, pretože Dunajplavba mala okrem 70-tich riečnych aj sedem námorných lodí. A hoci skúšky a preorientácia na námornú dopravu boli dosť zložité, som rád, že som to všetko stihol. Mali sme námorné lode Bojnice a Lednice určené na vnútorné moria, t. j. Stredozemné a Čierne more, Suezský kanál a Červené more až po Somálsko a Eritreu. V rámci RVHP sme vozili tovar do spriatelených krajín ako Egypt, Líbya, či Maroko. Išlo o stavebný materiál, valcované plechy, hutnícky materiál, či automobily značky Škoda 120. Na Dunaji bol jeden turnus 4 – 6 týždňov k moru a späť a potom bola zhruba týždeň prestávka. Čiže dve cesty na lodi a jedna cesta doma. Na mori fungovali zákony podľa ktorých od nalodenia po vylodenie bolo šesť mesiacov.“
Ak ste náhodou v minulom roku prehliadku Šturca nestihli, príležitosť určite budete mať aj v tomto roku. Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť výstavy 100. výročie Dunajplavby nezabudnite, že STM-Múzeum dopravy je otvorené denne okrem pondelka od 10:00 do 17:00. Každú prvú stredu v mesiaci je vstup zdarma. V mene STM-Múzea dopravy ďakujeme všetkým, ktorí svojou pomocou, spoluprácou, ústretovosťou, podporou a informáciami pomohli k realizácii tejto výstavy.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Marián Stanko
Video: Youtube
PREHLIADKA REMORKÉRA ŠTUREC
VÝSTAVA V STM-MÚEZU DOPRAVY
Be the first to comment