BRATISLAVA – Druhý septembrový víkend minulého roku bol nesmierne bohatý na dopravnú nostalgiu v hlavnom meste. Okrem tradičného Dňa otvorených dverí vo Vozovni Jurajov dvor sa totiž konal aj Celoslovenský zraz historických železničných vozidiel a akousi čerešničkou na torte boli prezentačné jazdy repliky prvého trolejbus, ktorý v rokoch 1909 – 1915 premával na Železnú studienku.
19. júla 1909 uzrela svetlo sveta prvá trolejbusová trať v Prešporku a druhá na území Slovenska vedúca od Palugyayovho paláca na začiatku dnešnej Pražskej ulice cez Brniansku ulicu, popri Rothovej patrónovej továrni, popod Červený most až ku kúpeľom na Železnej studničke, ktoré až do 60-tych rokov 20. storočia stáli pri 3. rybníku (dnes zastávka Železná studnička). Jednosmerný elektrický prúd s napätím 450 V dodávala mestská elektráreň a pre prípad výpadku slúžila akumulátorová batéria umiestnená vo vozovni trolejbusov na Patrónke. Na 5 800 metrovej trati Elektrickej automobilovej linka do Vydrickej doliny, ktorej výstavba stála 310 000 korún, boli vybudované zastávky Palugyayov podnik, Cesta na Kamzíkov vrch (v predĺžení Cesty na Kamzík ponad železnicu, kde vtedy stál most), Cesta k Železnému hámru (križovatka Pražskej a Stromovej ulice), Horský park (križovatka Brnianskej a Hroboňovej ulice), Rothova patrónová továreň (Patrónka), Kühmayerova továreň (Vojenská nemocnica), Ôsmy mlyn (Klepáč), Deviaty mlyn a Železná studnička. Cestovné bolo odstupňované podľa dĺžky cesty, pričom trať bola rozdelená na tri pásma: Palugyayov podnik (mýtnica) – Horský park 20 halierov, Palugyayov podnik – Červený most 30 halierov a Palugyayov podnik – Železná studnička 50 halierov. Kombinovaný lístok na električku hlavnej trate a trolejbus stál 36 halierov po Červený most a 56 halierov na Železnú studničku.
Pre túto trať bolo dodaných 7 trolejbusov Daimler – Stoll, z toho štyri otvorené (letné), dva uzavreté a 1 nákladný, ktorý bol ale prerobený na uzavretý osobný. Letný dvojnápravový trolejbus svetlosivo-bielej farby so zlatým nápisom PVAV s oceľovým podvozkom niesol drevenú skriňu s troma otvorenými oddielmi výlučne pre 24 sediacich cestujúcich, ktorých v prípade nepriaznivého počasia chránili plachty upevnené koženými remeňmi pri nosných stĺpikoch karosérie. Pohodlie počas jazdy zabezpečovali listové pružiny. Kolesá mali obutie z gumových obručí, pričom v nábojoch zadných kolies sa nachádzali elektromotory na poháňanie vozidla. Špeciálny vozík systému Stoll s prívodným káblom ku skrini trolejbusu privádzal trakčný prúd z dvojvodičového trolejového vedenia. Vodič, ktorý bol od cestujúcich oddelený polovičnou sklenou stenou, sedel nad prednou nápravou uprostred čela karosérie. Maximálna rýchlosť vozidla bola 20 km/hod.
Z dôvodu finančných a technických problémov (zlý stav ciest, veľké stúpanie 83‰, poruchy motorov a plné gumové obruče kolies, ktoré začali praskať už mesiac po začatí prevádzky) bola doprava na tejto trati po 5. rokoch zastavená a trolejbusy sa do bratislavských ulíc opätovne vrátili až o 26. rokov neskôr.
Po krátkom exkurze do histórie sa presuňme do roku 2023, kedy sa v uliciach hlavného mesta počas jedného víkendu objavila replika trolejbusu Pressburg z roku 1909. Toto vozidlo poháňané 4 nábojovými elektromotormi a napätím z batérie (na jedno nabitie prejde 50 kilometrov) v roku 2021 dokončili Mgr. Jiří Kovář a Ing. Richard Polák. Majitelia Bufetu na Železnej studničke sa už dlhšiu dobu snažia prinavrátiť historický raz tohto miesta. Jednou z aktivít bola aj hmotná spomienka na prevádzku prvej trolejbusovej linky vo vtedajšom Prešporku. A keďže mesto dalo tomuto nápadu zelenú, jeho realizácii už nič nebránilo v ceste.
Zatiaľ čo sa v piatok 8. septembra do areálu starého rušňového depa na Rendezi presúval konvoj historických železničných vozidiel zo Slovenska, Česka i Maďarska, vybrali sme sa zmapovať prezentačné jazdy repliky trolejbusu Mércédes Électrique Stoll #4, ktorý v roku 1909 vyrobila firma Österreichische Daimler Motoren Gesellschaft vo Wiener Neustadt. Podľa vopred zverejneného cestovného poriadku malo toto vozidlo premávať v hodinovom intervale zo Železnej studničky k Červenému mostu (parkovisko pri Partizánskej lúke). Internet a papier ale znesú všetko, a tak sme nevedeli, kedy sa reálne objaví na zastávke. No kto si počká, ten sa dočká. Nastúpili sme do otvoreného vozidla pre 12 cestujúcich a vychutnávali si cestovanie zo začiatku 20. storočia. Dnes by asi väčšina ľudí nad „rýchlosťou“ jazdy protestovala, no v tých časoch to nikomu nevadilo. Doba bola skrátka úplne iná.
Na konečnej zastávke Železná studnička si bolo možné zájsť na bufetové občerstvenie, nafotiť si unikátny trolejbus do najmenších detailov, alebo sa od prítomného personálu dozvedieť viac o jeho výrobe. Kým sme sedeli na lavičke a popíjali 0,5 l kofolu, kompetentné osoby sa bavili o prípadnej úprave víkendového cestovnom poriadku. Aby sa s týmto vozidlom mohlo odviezť čo najviac cestujúcich, nakoniec padlo rozhodnutie, že k Červenému mostu pôjde iba raz za dve hodiny a vo zvyšných časoch bude robiť krátke jazdy okolo Železnej studničky.
A hoci by niektorí ľudia mohli protestovať, bez najmenších pochýb to bolo správne rozhodnutie. Akoby nie. Veď už v prvý deň premávky Pressburgu bol o tieto jazdy veľký záujem rodín s deťmi, návštevníkov mesta a početnej skupiny nadšencov dopravy.
Po príchode na zastávku Partizánska lúka a vystúpení z vozidla sa väčšina cestujúcich pobrala za ďalšími aktivitami. No boli medzi nimi aj takí, ktorí sa rozhodli nafotiť tento vzácny trolejbus na viacerých miestach na trase, alebo si počkať na spiatočnú jazdu údolím Vydrice. Cink, cink, odjazd.
Z dôvodu mapovania ďalších podujatí sme sa už síce cez víkend na Železnú studničku nedostali, no vzhľadom na priaznivé počasie môžeme predpokladať, že replika prvého trolejbusu sa stala veľkou atrakciou obyvateľov i návštevníkov hlavného mesta. Škoda len, že o ňu doteraz mesto, ani dopravný podnik neprejavili žiadny záujem. Zbierkový fond mohol byť obohatený o ďalší cenný kúsok našej histórie, ktorý by sa v uliciach Bratislavy mohol prezentovať pri rôznych príležitostiach. No pokiaľ sa doteraz nenašiel prípadný záujemca, ešte stále nie je neskoro.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo a Basty Transit
Be the first to comment