BRATISLAVA – V poslednej časti reportážnej trilógie zo septembrového víkendu s dopravnou nostalgiou vás zavedieme na Celoslovenský zraz historických železničných vozidiel, ktorý sa konal pri príležitosti 175. výročia príchodu prvého parného vlaku na Slovensko. A hoci sa táto akcia mimoriadne nekonala v júni, ale začiatkom septembra, tak ako v minulosti, naša redakcia bola pri tom.
Mapovanie tohto nepochybne zaujímavého podujatia sme začali na hlavnej stanici, kde sme čakali na príchod parného protokolárneho vlaku z Devínskej Novej Vsi. Nie, že by sme zopár dokumentačných záberov nestihli spraviť už v nástupnej stanici, no ranné holenie nás zdržalo natoľko, že sme sa nakoniec rozhodli ísť radšej na istotu. Čo čert nechcel, nostalgický vlak ako na potvoru meškal a s ním sa oneskoril aj náš plánovaný príchod na Rendez. No keďže bez fotky sa odísť nedá, neostávalo nám nič iné ako čakať. Čakám týždeň, čakám rok, čakám aspoň na riadok… 😆
O niekoľko desiatok minút neskôr sa pri prvom nástupišti objavil mimoriadny parný vlak na čele s rušňom 204 MÁV. V tom čase už bol na peróne pripravený C. a k. komorný dychový orchester, ktorý svojim hudobným vstúpením z čias rakúsko-uhorskej monarchie privítal pozvaných hostí a prítomných cestujúcich.
Pár minút po odchode nostalgického vlaku sa na inom nástupišti objavil historický expres 173/173 „Slovenská strela“ z Prahy vedený elektrickým rušňom 350.020-4 „Gorila“. Ten sa však ako na potvoru o niečo neskôr pokazil a mimoriadny vlak nakoniec musela do starého rušňového depa dotiahnuť Mazutka.
Trolejbusová linka číslo 71 nás dopravila na Račianske mýto, kde sme následne čakali na mimoriadnu linku X7 s rôznymi typmi električiek značky Tatra. Odfotili sme historickú súpravu T3/VI.SUCA #7819 + #7820 smerujúcu do Depa Jurajov dvor a nastúpili do obľúbenej K2G-čky. Z Detvianskej ulice sme pokračovali v jazde mimoriadnou linkou X56, na ktorú ale tentokrát neboli nasadené historické vozidlá, ale nové vodíkové autobusy značky Solaris
Cca o 11:30 sme konečne dorazili do areálu starého rušňového depa na Rendezi. Uf, uf. Boli to veru riadne trampoty. Zatiaľ čo C. a k. komorný dychový orchester vyhrával prítomným návštevníkom melódie rokov minulých, my sme s fotoaparátom v ruke behali po areáli podujatia v snahe dohnať zameškané.
Nahliadli sme pri tom aj do rušňovej remízy, v ktorej si bolo možné pozrieť výstavu modelových a modulových koľajísk Klubu Modrý horizont, Klubu železničných modelárov Vrútky a Klubu železničných modelárov Bratislava, výstavu v poštovom vozni Poštového múzea Slovenskej pošty, a. s. a zakúpiť si suveníry.
Tridsať minút po 12-tej prišlo na rad symbolické vyvrcholenie podujatia započaté slávnostným pískaním všetkých zúčastnených lokomotív. Okolo točne i na plošinových vozňoch už boli zhromaždené rodiny s deťmi, mladí, starí i železniční nadšenci, ktorí s veľkým záujmom sledovali defilé prevádzkyschopných historických vozidiel na točni so sprievodným slovom dlhoročného moderátora podujatia a nadšenca železníc Ivana Kožehu. Počas cca hodinovej prezentácie sa postupne predstavili staré známe rušne 204 MÁV, „Žofka“, Šľachtičná“,“Štvorkolák“, „Ventilovka“, „Zelená Anton“, „Papagáj“, „Cenula“, „Sergej“, „Okuliarnik“, Nohab“, „Veľký Hektor“, „Čmeliak a pracovný motorový vozeň .
Zatiaľ čo sa návštevníci podujatia mohli popoludní odviezť mimoriadnymi parnými vlakmi do Petržalky a Senca, započúvať sa do swingového koncertu skupiny Funny Fellows, alebo si vybrať z ďalšieho sprievodného programu, my sme sa pomocou mimoriadnej linky X56 presunuli na Deň otvorených dverí v Depe Jurajov dvor, kde sa o 14-tej hodine konalo slávnostné predstavenie zrekonštruovaného Ikarusu 280.08 #2881.
Do železničného múzea na Rendezi sme sa následne vrátili v čase, keď sa historický elektrický vlak vedený rušňom 350.002-2 „Gorila“ pripravoval na večernú jednosmernú jazdu do Leopoldova.
Po výdatnej večeri na Námestí smädných železničiarov sme sa pustili do debaty s nadšencami dopravy a po západe slnka sa začali chystať na nočné fotografovanie. Aj napriek priaznivému počasiu žiaľ podmienky na jeho realizáciu neboli úplne ideálne. Ako by aj. Jednotlivé exponáty boli totiž zoradené tesne za sebou a neboli vôbec nasvietené. Nemožno sa preto čudovať, že s pribúdajúcim časom sa počet ľudí začal rapídne zmenšovať a v areáli podujatia ostali len organizátori, členovia zúčastnených klubov a zopár jednotlivcov z radu širokej verejnosti. Ale pozor! V noci chodia autobusy iba raz za hodinu.
Na druhý deň sa rovnako ako v sobotu bolo možné do areálu podujatia dostať aj mimoriadnymi nostalgickými vlakmi z Bratislavy-Petržalky, Dunajskej Stredy a Leopoldova. My sme sa rozhodli využiť historický poschodový vlak z Petržalky vedený parným rušňom „Mazutka“ (555.3008 + Ca + Bp 930).
Hoci poschodové vlaky v minulosti premávali v Čechách i na Slovensku, ani jeden z nich sa u nás pre múzejné účely žiaľ nezachoval. Ucelená poschodová súprava, do ktorej mohli pohodlne nastupovať aj imobilní cestujúci, tak prišla na Rendez z Múzea Českých dráh v Lužnej u Rakovníka. Nemožno sa preto čudovať, že o jazdu týmto vlakom bol veľký záujem fundovanej i laickej verejnosti.
Nedeľné predpoludnie spríjemnil návštevníkom swingový koncert skupiny Funny Fellows, ktorá svoje hudobné nástroje rozložila pred hlavnou budovou múzea.
Tradičná prezentácia prevádzkyschopných vozidiel na točni bola tentokrát nahradená komentovanou dynamickou prezentáciou prejazdom okolo areálu výstaviska známou aj pod skráteným názvom kavalkáda. Kto by však čakal, že si bude môcť spraviť viacero pekných záberov, ostal určite sklamaný. Spoza plota sa veľmi fotiť nedalo a popri trati mohlo ostať iba zopár vyvolených. Bezpečnosť návštevníkov je síce na prvom mieste, no nič by sa nestalo, ak by sa pod dohľadom organizátora v bezpečnej vzdialenosti mohli nachádzať aj po oboch stranách koľajiska.
Na centrálnom trhovisku, na hrášok na kaleráb… Kto z vás by nepoznal túto motoricky známu skladbu legendárnej skupiny LOJZO, ktorá prítomným návštevníkom spríjemnila popoludňajší pobyt v areáli výstaviska. Počas cca hodinového vystúpenia odznelo viacero známych i menej známych hitov ako napríklad Bratislavské tango, Marína kexi, Starí psi, Zita Obezita, Schöne Náci a vyššie spomenutá hymna všetkých trhovníkov, zeleninárov a ovocinárov. A aby sme nezabudli: S teplákmi na večné časy a nikdy inak. 😆
Organizátori podujatia to žiaľ akosi nedomysleli, lebo v čase tohto jedinečného koncertu bol ako a potvoru vypravený historický parný vlak po bratislavských spojkách s rušňami 477.013 a 475.196.
Po oba dni si si bolo možné pozrieť výstavu historických automobilov Veterán klubu Tatra 141, prezentáciu Legiovlaku, funkčnú prezentáciu riadiaceho prístroja a zobrazovacej tabule systému Pragotron vo Veľkej vodárni a nechýbala ani široká ponuka občerstvenia a suvenírov s dopravnou tematikou.
Na mimoriadnej linke X56 sa na rozdiel od predošlého dňa objavili vozidlá TAM 232 A 116 M #3702 a Irisbus Citelis 12M #4005. No hoci oba autobusy prestávkovli v obratisku Tbiliská, cestujúcich z neznámych dôvodov prepravovali len po Detviansku ulicu. Na opačnej strane zase končili až na zastávke Na Pasekách, hoci by obrat mohli vykonať už na Východnom.
Dopravu bratislavských aj mimo bratislavských návštevníkov do areálu podujatia po oba dni zabezpečovali historické motorové vlaky zo železničných staníc Bratislava-Nové Mesto a Bratislava-Predmestie vedené súpravou motorových vozňov M 152 a prívesných vozňov 010.
Oficiálne ukončenie Celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel síce nikde nebolo uvedené, no s pribúdajúcim časom sa jednotlivé zúčastnené kluby začali pripravovať na odchod. Zbrojili sa parné rušne, historické vozidlá sa zoraďovali do konvojov, majitelia stánkov spratávali svoje veci a organizátori akcie začali pomaly upratovať areál podujatia. Inými slovami povedané, v nedeľu popoludní sa vám už na výstavisko prísť veľmi neoplatí.
Druhý septembrový víkend uplynulého roka ponúkol obyvateľom i návštevníkom hlavného mesta viacero akcií s dopravnou nostalgiou. A hoci naše nohy dostali poriadne zabrať, sme radi, že sme mohli byť pri tom. V zálohe však máme aj ďalšie zaujímavé reportáže, takže sa máte na čo tešiť.
Autor: Jaroslav Filo
sobota:
nedeľa:
Be the first to comment