Návraty: Cestovali sme vlakom do Nededu

NITRIANSKY KRAJ – Osobným vlakom do Nededu? Kým minulý rok len ťažko predstaviteľný sen, tento rok na jeden deň realita. Veď posledný osobný vlak opustil nededskú konečnú stanicu na lokálke Šaľa – Neded 10. decembra 2010. Hoci bolo avízo, že mimoriadny vlak pôjde do Nededu počas konania zrazu historických železničných vozidiel Rendez 2012, nestalo sa tak. Vlak sa dostal len po Vlčany a tak si museli záujemcovia o jazdu do Nededu počkať ešte ďalšie vyše 3 roky.

Až prišli s nápadom, ktorý sa podarilo v poslednú augustovú nedeľu zmeniť na skutočnosť, nadšenci z portálu vlaky.net. Pred samotnou jazdou bolo zo strany ŽSR nutné opraviť v ŽST Neded dve výhybky, ako aj doplniť zopár metrov chýbajúcich koľajníc na hlavnej koľaji a vykosiť koľajisko. Občasné nákladné cisternové vlaky totiž končia vo Vlčanoch.

Organizátori naplánovali trasu do Šale zo Zvolena os. stanice cez Kozárovce, Zlaté Moravce, Úľany nad Žitavou a Šurany. Na svoju netradičnú jazdu sa historický motorový vozeň M262.004 „Fontána“ vydal z mesta pod Pustým hradom o 7:10. Ďalšou stanicou kde bolo možné na motorák pristúpiť, boli Kozárovce. To som spolu s ďalšími cestujúcimi využil aj ja a pricestoval som sem v smere od Bratislavy rýchlikom R 831 „Tajov“. Prvýkrát som tak využil možnosť odviezť sa vlakom po trati Kozárovce – Zlaté Moravce, kde už bežné osobné vlaky vyše 12 rokov nejazdia. Po zakúpení cestovného lístka a obdržaní cestovného poriadku nás po odchode z Kozároviec čakala najbližšia fotozastávka už medzi Kozárovcami a Volkovcami na šírej jednokoľajnej trati. Ochotný pán sprievodca nás pred každou takouto fotozastávkou informoval, čo a ako.

Po prejdení Volkoviec náš vlak prefrčal zelezničnou stanicou Zlaté Moravce-Prílepy a zastávkou s nákladiskom Zlaté Moravce závody. Po opustení trate č. 141 v Zlatých Moravciach nás najbližšia fotozastávka čakala v Mani pri mechanickom vchodovom návestidle. Potom už rýchlo cez Šurany do Šale. Tam už pristúpili ďalší záujemcovia o túto nevšednú jazdu. Na štreke v ústrety na konečnú stanicu Neded nás ešte čakal 7 minútový pobyt v Tešedíkove a Vlčanoch. Po príchode do Nededu nás miestni obyvatelia privítali stánkom s občerstvením, ktorý rozložili priamo na železničnej stanici a mnohým v týchto letných horúčavách prišlo toto osvieženie vhod.

Ako by to bolo, keby po tak dlhej pauze, keď nebolo možné sa odviezť na tejto trati vlakom, nebolo umožnené zviezť sa vláčikom aj miestnym obyvateľom? Aj na to organizátori mysleli. Z Kyvadlovej jazdy prednostne určenej pre miestnych obyvateľov po trati Neded – Vlčany – Neded mali veľkú radosť deti a tí starší si zase zaspomínali na časy, keď mali možnosť cestovať tu vlakom v časoch fungovania pravidelnej osobnej železničnej dopravy. Cestou späť do Šale Fontána zastavila ešte v ŽST Žihárec a na zastávke Diakovce. V Šali už moja cesta historickým vlakom skončila a štafetu prebral kolega Jaroslav.

Aby bola táto čo najlepšie zmapovaná, v našej redakcii sme si rozdelili úlohy. Kým kolega Peťo už cestoval historickým motorákom z 50. rokov po nededskej štreke, ja som sa viezol v poschodovom osobáku, ktorý smeroval až na Nové Zámky. Vonku bolo poriadne horúco a tak sa po vystúpení z vlaku odišiel schladiť do staničnej budovy. Personál stanice si dal na výprave vlakov rozhodne záležať. Na elektronickej tabuli bol do odchodov vlakov zapracovaný aj mimoriadny vlak na Neded a dokonca sa zobrazovali aj všetky stanice a zastávky tejto zabudnutej lokálky. „Historický motorový osobný vlak portálu VLAKY.NET zo smeru Neded s príchodom 12 hodín 38 minút príde na koľaj č. 6,“ ozvalo sa zo staničného rozhlasu. To už sa na stanici vytvorila početná skupina záujemcov o poludňajšiu jazdu do Nededu.

Pred samotným odchodom vlaku nemohla chýbať fotka s výpravcom. Po nej sa motory v staručkom motoráku začali točiť na plné obrátky a druhá jazda po nepoužívanej trati sa mohla začať. Pre cestujúcich v motoráku to bola hotová Amerika. Veď kto z nich by ešte začiatkom roka povedal, že na konci prázdnin bude cestovať vlakom do Nededu. Sen mnohých železničných nadšencov sa napokon stal realitou. Na vedľajšej jednokoľajovej trati sme na striedačku zastavili na všetkých železničných staniciach. Len čo sa otvorili dvere na motoráku, cestujúci rýchlo povystupovali z vlaku a vybrali sa nájsť čo najlepšie miesto na odfotenie nostalgického vlaku.

Počas jazdy bolo možné počuť družné debaty vo viacerých jazykoch – v slovenskom, českom, poľskom i maďarskom. Pre rodiny s deťmi to bola atrakcia, no pre železničných nadšencov to bol raj na zemi. Porovnávali staré cestovné poriadky, fotili a vo veľkom debatovali o osude tejto trate.

Pre malé deti to bola najlepšia bodka za tohtoročnými prázdninami. Pobehovali okolo motoráku a prehovárali rodičov, aby sa vlakom previezli ešte raz. No ani rozžiarené detské oči nedokázali oddialiť smútok pri pohľade na schátrané staničné budovy, na ktoré sa vďaka „vzornej“ starostlivosti ŽSR podpísal zub času a vandali. O čosi lepšie dopadli len tie budovy, ktoré sú obývané do dnešných dní. „S týmto vlakom som chodieval na Zlaté Moravce,“ zaspomínal si jeden z obyvateľov staničného domčeka v Diakovciach. „Vidieť takýto vlak je dnes veľká vzácnosť a na tejto trati obzvlášť,“ dodal.

Túto jedinečnú akciu si nenechalo ujsť ani viacero reportérov, no nie všetci sa viezli vlakom. Zatiaľ čo reportéri z Rádia Regina mapovali atmosféru v samotnom motoráku, ďalší reportéri mapovali túto jazdu za pomoci automobilu.

Návratom do Šale sa táto nevšedná akcia ešte nekončila. Staručký vláčik motoráčik sa v dobrej kondícii vydal do cieľa nedeľného výletu – na bratislavskú hlavnú stanicu. Jedinou medzizástavkou bola Bratislava-Vinohrady. Ostatné stanice a zastávky sme prefrčali bez zastavenia.

Zorganizovať túto akciu však nebolo jednoduché, pokračuje jeden z organizátorov: „Na uskutočnenie takejto akcie treba mať v prvom rade nejaké vozidlo. Ak ho máte, potom už stačí aby sa partia nadšencov dala dokopy a nezištne na úkor svojho voľného času podujala na zorganizovanie takejto akcie. Nie je to vôbec jednoduché, ale ak človek ide za svojím cieľom až do zdarného konca, výsledok rozhodne stojí za to.“

Nuž a aký osud čaká opustenú trať ŽSR č. 134 do Nededu? Názory sa rôznia. Kým jedna skupina ľudí hovorí, že to bol pravdepodobne posledný vlak na tejto trati, iní veria v obnovenie osobnej dopravy. O jej osude však v konečnom dôsledku budú rozhodovať tí, ktorí o skutočnom potenciále využitia tejto lokálky nemajú ani potuchy. A tak nám ostáva iba dúfať, že vlaky na nededskej trati nebudú len na fotkách či dobových pohľadniciach.

Text a foto: Peter Vodička, Jaroslav Filo