TRENČIANSKA TEPLÁ – Výstava parných, motorových i elektrických rušňov, mimoriadne jazdy nostalgickými vlakmi, modelové koľajisko i nočné fotografovanie. Aj takto by sa dal charakterizovať druhý ročník festivalu parných lokomotív, ktorý zorganizovala spoločnosť Steam Story Agency s.r.o , Prievidzský parostrojný spolok a Spoločnosť Považskej Dráhy Žilina.
Predposledný septembrový víkend bolo v Trenčianskom kraji neobyčajne rušno. V rušňovom depe Trenčianska Teplá sa stretli nadšenci dopravy z blízka i z ďaleka, aby si pripomenuli históriu a súčasnosť našich železníc. Celá akcia sa začala v sobotu ráno mimoriadnymi jazdami parných a motorových vlakov, ktoré priviezli návštevníkov z Považskej Bystrice, Piešťan a Bánoviec nad Bebravou.
Najväčším lákadlom však bola zážitková jazda motorovými vozňami M 286.0018 „Túlavá“ + M 286.1032 „Hrbatá Máňa“ z Trenčianskej Teplej cez Horné Srnie a Vlársky průsmyk do Bylnice a späť, ktorá sa tešila veľkému záujmu verejnosti. Stačilo iba nastúpiť do pristavenej súpravy, zakúpiť si spiatočný cestovný lístok a vychutnať si pohľad na malebnú krajinu vlárskej dráhy z okien historického vlaku. Hoci pobyt na jednotlivých staniciach nebol veľký, na zopár záberov sa priestor našiel. „To je hotová fantázia. Normálne som sa teraz vrátil do detských čias, keď som sa s týmito motorákmi vozil na prázdniny k starým rodičom,“ pochvaľoval si jeden z cestujúcich.
„Mimořádný rychlík Českých drah směr Horné Srnie a Trenčianska Teplá odchází z druhého nástupiště ve dvanáct hodin a 15 minut,“ ozývalo sa v pravidelných intervaloch zo staničného rozhlasu v Bylniciach, kde k nám pristúpilo aj viacero fanúšikov z Českej republiky. Ako by nie. Veď nostalgické jazdy s motorovými vozmi, ktoré boli pred niekoľkými desiatkami rokov nasadzované do pravidelnej prevádzky aj na miestnych tratiach v okolí Trenčianskej Teplej, sa konajú len sporadicky. Štvornápravové vozne s kapacitou 48 miest na sedenie a 60 na státie a veľkým batožinovým oddielom vyrábala Československá vagónka Tatra v rokoch 1962 – 1967 (rada 850) a 1967 – 1968 (rada 851).
Po návrate do Trenčianskej Teplej, známej aj pod prezývkou perla Považia, sme sa vybrali do miestneho depa, kde počas celého dňa prebiehala výstava historických i súčasných železničných vozidiel. Keďže peší presun do areálu výstaviska nebol možný, využili sme kyvadlovú dopravu s historickym motorovým vlakom M 152.0160 + 010 + 811.016. Kto si však cestovný poriadok tesne pred akciou nepozrel na našej stránke, na webe podujatia i na mieste konania akcie by ho hľadal márne. „Odchody do depa sú len orientačné. Jazdíme podľa toho, ako nás púšťajú,“ povedal nám priamo na mieste jeden z organizátorov. Vstupenky na podujatie, bez ktorých by ste sa do motorového vlaku nedostali, si bolo možné zakúpiť online cez Ticketportal, alebo s miernou prirážkou aj v pokladni na 2. nástupišti. No program akcie v tlačenej verzii by ste zháňali márne. „Chcela som ísť na toto podujatie a zaspomínať si na históriu železníc, ale zaplatiť 10 € za pozretie niekoľkých vlakov sa mi zdá veľa,“ posťažovala sa jedna z obyvateliek Trenčianskych Teplíc. „Aj my sme chceli ísť s deťmi na toto podujatie, ale keď sme si zrátali, že vstup na podujatie by 4-člennú rodinu vyšiel skoro 35 € a v prípade, že by sme sa chceli odviezť aspoň jedným z nostalgických vlakov by to bolo 2x toľko, tak sme si to nakoniec rozmysleli a historické vlaky sme si pozreli len na železničnej stanici,“ pridala sa jedna mladá rodina. „Čudujú sa, že majú tie vlaky prázdne. Keby tie ceny lístkov boli nižšie, aj záujem ľudí by bol väčší,“ zhodnotil pán v strednom veku. „Já jsem na tuhle akci přijel z Brna a netušil jsem, že pro vstup do depa bude třeba očkovací průkaz nebo platný test na Covid-19. Tak jsem se odvezl tramvají do Trenčianských Teplic a udělal si individuální program v lázeňském městě,“ povedal nám jeden z českých návštevníkov.
Po príchode do areálu depa si pred točňou bolo možné pozrieť výstavu železničných koľajových vozidiel. Z parných rušňov sa prezentovali lokomotívy 220.194 (HU) a 310.433 (SK). Motorová trakcia bola zastúpená strojmi M 61.020 „Nohab“ (HU), ÖSEK 2143.066-5 (AT) 751.037-3 „Bardotka“ (SK), T 435.003 „Malý Hektor“ (CZ), M 131.1443 „Hurvínek“ a M 262.007. Z elektrických rušňov sa predstavili stroje E 499.062 „Bobina“, 240.038-0 „Laminátka“, 363.105-8 „Eso“, E 479.001 + E 479.002 „Dvojička“, či 383.201-1 „Vectron“.
Za jednou z brán rotundy bol schovaný aj motorový rušeň 752.604-9 „Okuliarnik“.
V jednom z dvoch modelárskych vozňov sa nadšenci z KŽM Vrútky prezentovali modelovým koľajiskom zasadeným do oblasti Vysokých Tatier. Okrem normálnorozchodnej trate s najvyššie položenou rýchlikovou stanicou na Slovensku tu bolo možné vidieť aj trate Tatranských elektrických železníc, vrátane ozubnicovej železnice na Štrbské Pleso s novými zubačkami rady 495.9.
Na tatranských cestách ste mohli zazrieť dnes už historické autobusy Karosa ŠD 11, Karosa C 734 „Atmosferák“ a Karosa LC 735 a kolorit tatranskej krajiny dotvárala aj Zamkovského chata, ktorá sa nachádza v Malej Studenej doline v nadmorskej výške 1 475 m.n.m..
V areáli depa sa nachádzal aj stánok so suvenírmi a občerstvením. Škoda len, že k stolom nerozložili aj ľavice, aby návštevníci nemuseli konzumovať jedlá a nápoje iba po stojačky.
Na svoje si prišli aj záujemcovia o jazdu nostalgickými vlakmi do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Prvý parný vlak na čele s rušňom 555.3008 „Mazutka“ smeroval na okružnú jazdu cez Vlárský průsmyk, Bylnice, Valašské Klobouky, Horní Lideč a Púchov späť do Trenčianskej Teplej. Druhý parný vlak s rakúskym rušňom 310.23 zase uháňal cez Nemšovú a Pruské na Lednické Rovne. Pre priaznivcov motorovej trakcie bola pripravená podvečerná jazda s vozmi M 286 do Trenčianskej Turnej a Zlatoviec.
Cca o 15:45 sa uskutočnila komentovaná prehliadka rušňov na točni, na ktorej sa však okrem dvojice vystavených parných rušňov odprezentovali len motorové rušne „Malý Hektor“ a „Bardotka“. Zatiaľ čo moderátorka podujatia počas celého dňa veľký výkon nepodala, Marián Šimo prítomným návštevníkom prezradil aspoň základné informácie o tom ktorom predvádzanom rušni. „Ďakujeme Marianovi Šimovi za zaujímavé informácie, urobte si fototermín, selfie, fotky, či videá, ale rozhodne nikam neodchádzajte, lebo už o pár minút sa Vám s Mariánom Šimom prihlásime znova pri predvádzaní ďalšieho exponátu. Zatiaľ majte pekný deň. Opäť sa vám hlásime z druhého ročníka festivalu parných lokomotív v Trenčianskej Teplej, ktorý sa po prvýkrát koná na Slovensku. Máme príjemné počasie, neprší a opäť medzi nami vítam aj jedného z organizátorov, pána Mariána Šima, ktorý nám povie niekoľko zaujímavostí o ďalšom exponáte, ktorý sa práve prezentuje na točni. Pán Marián, čo zaujímavé by ste nám vedeli povedať o tomto rušni?…“ prihovárala sa mladá moderátorka, ktorá namiesto poskytnutia praktických informácii o programe v depe, odchodoch kyvadlovej dopravy a jazdách mimoriadnych vlakov, odkazovala návštevníkov na plagátiky rozmiestnené v areály výstaviska. Uznáte samy, že dlhoročný moderátor zrazov historických železničných vozidiel na Rendezi Ivan Kožehuba by to moderoval oveľa lepšie.
Na odstavnom parkovisku pred cukrovarom bol po celý deň vystavený rakúsky historický autobus Steyr SL12H210 z roku 1972
Trojhodinovú prestávku do nočného fotografovania využili niektorí návštevníci na prehliadku depa Trenčianskej elektrickej železnice a jazdu električkou do Trenčianskych Teplíc. „Je škoda, že TREŽkárov nikto z organizátorov podujatia neoslovil. A pritom sa nachádzajú len o pár metrov ďalej na opačnom konci stanice. Je pravda, že električka jazdí až do konca septembra, ale keby sa bola nadviazala spolupráca, určite by pripravili aj nejaký zaujímavý sprievodný program,“ povedalo sklamane viacero návštevníkov. My sme sa rozhodli využiť prestávku na malé občerstvenie v kúpeľnom meste.
Keď sme sa krátko pred pol deviatou večer vrátili na železničnú stanicu v Trenčianskej Teplej, mysleli sme si, že prvý mimoriadny vlak do depa sme nestihli. Historický motorový vozeň 811.016 KŽM Vrútky odchádzal do areálu výstaviska až o cca 40 minút neskôr po odchode pravidelných vlakov do Trenčína a Bratislavy. Hoci nás jeden z organizátorov na nástupišti uisťoval, že zakúpené vstupenky nám platia aj na nočné fotografovanie, od personálu motorového vlaku sme si museli zakúpiť ďalšiu vstupenku do depa.
V areáli výstaviska si aj pod rúškom noci bolo možné pozrieť rôzne historické i súčasné koľajové vozidlá. No kto očakával, že podmienky na fotenie budú ideálne, ostal pravdepodobne sklamaný. Niektoré exponáty neboli nasvietené vôbec, alebo boli osvetlené len minimálne. A tak sa vám kľudne mohlo stať, že aj napriek maximálnemu úsiliu vám niektoré fotky nevyšli.
Vzhľadom k tomu, že väčšina exponátov bola z rotundy vytiahnutá len čiastočne, alebo bola naskladaná hneď jeden vedľa druhého, až na pár výnimiek sa dalo nafotiť len ich predné čelá. Pri skupinových fotkách to až tak nevadí, no kto si chcel nafotiť lokomotívu v plnej kráse, mal jednoducho smolu.
Festival parných lokomotív pokračoval aj v nedeľu, keď do Trenčianskej Teplej prišli mimoriadne vlaky zo smerov Horní Lideč, Považská Bystrica a Piešťany vedené rušňami T 435.003 + 310.23, 220.194 a 240.038-0.
Kyvadlovú dopravu do areálu depa zabezpečoval motorový vozeň M 286.1032 brnenského spolku Hrbatá Máňa. „To je paráda, včera som sa na tejto akcii nemohla zúčastniť a tak som veľmi rada, že sa týmto motorákom môžem odviezť aspoň do areálu depa,“ pochvaľovala si jedna z návštevníčok. Keďže záujem verejnosti prevyšoval ponúkanú kapacitu, v čase obeda bol k motoráku 1032 zapojený aj sesterský voz 0018 prezývaný Túlavá. Podľa webstránky organizátora síce mali do areálu zachádzať aj všetky historické vlaky, no realita bola iná.
Program v depe pokračoval výstavou historických i súčasných koľajových vozidiel. Kto ale zavítal do depa až popoludní, musel rátať s tým, že niektoré exponáty tam už neuvidí. Na takýchto akciách totiž býva zvykom, že zúčastnené kluby zo vzdialenejších miest odchádzajú z výstaviska ešte pred koncom podujatia. V ponuke bola aj výstava železničných modelárov, predaj suvenírov so železničnou tematikou i občerstvenie.
O 11:30 sa konalo komentované predvádzanie exponátov na točni so sprievodným slovom Mariána Šima. Zatiaľ čo v sobotu popoludní sa predvádzali iba 4 rušne (nevylučujeme, že doobeda ich mohlo byť viac), v nedeľu doobeda sa odprezentovali stroje 220.194, 310.23, 310.433 „Kačena“, 555.3008 „Mazutka“, T 435.003 „Malý Hektor“, 199.416-9 „Lego“, 240.038-0 „Laminátka, E 499.062 „Bobina“ a M 61.020 „Nohab“.
Na malebnú trať pod Vršatcom boli v nedeľu vypravené dva mimoriadne vlaky. V súprave motorového vlaku M 152.0160 + 010 + 811.016 veľa cestujúcich nebolo. Väčšinou ho využili len obyvatelia Lednických Rovní, ktorí sa chceli aspoň jednosmerne odviezť parným vlakom.
Najväčší záujem verejnosti bol totiž o jazdu parným vlakom na čele s rušňom 310.433 „Kačena“ zloženom z osobných vozňov 3. triedy s dreveným interiérom a otvorenými nástupnými plošinami. Keďže bufetový vozeň bol počas celej jazdy neprístupný, viacero ľudí muselo ostať stáť na plošinách. No ak by organizátori namiesto „bufetu“ zapojili ďalší osobný vozeň, jazda vlakom mohla byť o čosi komfortnejšia.
S úderom 13-tej hodiny sme sa pomaly pohli zo stanice. V Nemšovej a Pruskom k nám pristúpili ďalší cestujúci. Hoci sme už boli úplne plní, sprievodcovia stihli povyberať cestovné včas. Na priecestiach popri trati bolo možné stretnúť veľa fotografov, ktorí sa snažili čo najlepšie zdokumentovať prejazd mimoriadneho vlaku. Cestujúci vo vlaku si zase fotili majestátne Vršatské bralá, Strážovské vrchy, kostolík sťatia svätého Jána Krstiteľa Pominovec, či odstavené lietadlá na neďalekom letisku Slávnica.
V koncovej stanici v Lednických Rovniach bolo neobyčajne rušno. Malí i veľkí, cestujúci z mimoriadneho vlaku i miestni obyvatelia. Fotku s parným vlakom chcel mať naozaj každý. Počas 30-minútovej prestávky bolo dostatok času aj na prehliadku stanovišťa rušňovodiča, či zdokumentovanie posunovania „Kačeny“ na opačný koniec súpravy.
Na dozbrojenie parného rušňa poslúžila stará dobrá Liazka, o ktorú sa starajú nadšenci z Dobrovoľného hasičského zboru v Opatovciach nad Nitrou.
O pár minút neskôr do Lednických Rovní dorazil aj požiarny vlak s motorovým rušňom 751.037-3 „Bardotka“.
Ani sme sa nenazdali a prišiel čas na spiatočnú jazdu do Trenčianskej Teplej. Ešte posledný pohľad na stanicu a železničná romantika sa môže začať. V historických vozňoch panovala príjemná atmosféra a medzi cestujúcimi sa viedli rozhovory na rôzne zaujímavé témy. „Niekto nafotí na zrkadlovku aj 400 fotiek z akcie a ja si na Flexarete v pohode vystačím aj s 12-timi fotkami. Techniku na úpravu a vyvolanie fotiek mám priamo doma. Väčšinou ide o čiernobiele fotografie, farebné fotky robím len príležitostne. Aj keď sa to zdá niekomu staromódne, či neuveriteľné, fotenie na klasický film má stále svoje čaro,“ pochvaľoval si jeden mladý chalan. „Je to tak. A nie len staré fotoaparáty, ale aj takmer zaniknuté gramofóny sa opäť vracajú do módy. Mnohé albumy sa vydávajú aj na platniach, o ktoré je zo strany verejnosti opäť veľký záujem,“ súhlasil ďalší z cestujúcich.
Komu sa po návrate z Lednických Rovní ešte nechcelo ísť domov, mohol sa motorovým vozňom M 286.0018 presunúť späť do areálu depa, alebo sa odviezť úzkorozchodnou električkou do Trenčianskych Teplíc.
V popoludňajších hodinách sa uskutočnili ešte ďalšie dve nostalgické jazdy. Mimoriadny vlak vedený rušňami 555.3008 „Mazutka“ a M 61.020 „Nohab“ bol vypravený na okružnú jazdu do Trenčianskej Turnej a Nového Mesta nad Váhom a historická súprava 811.016 + 010 + M 152.0160 odviezla cestujúcich do Trenčianskej Turnej a Zlatoviec. O túto jazdu však už zo strany verejnosti veľký záujem nebol.
Deň sa pomaly chýlil k záveru a keď sa zavreli brány do areálu výstaviska, bolo toto dvojdňové podujatie už len minulosťou. Vonku už bolo pomerne chladno, a tak sme sa vrátili späť do svojich príbytkov. Nuž a aké boli reakcie návštevníkov na túto akciu? Niektorým ľuďom sa páčila, iní boli naopak sklamaní.
„Bola to pekná akcia. Myslím si. že každý si tam našiel to svoje. Či už v podobe výstavy v depe, alebo na jazde niektorým z mimoriadnych vlakov.“
„V niektorých prípadoch to bolo veľmi nerozhodné a nevedeli sme, ktorým vlakom sa pôjdeme odviezť. Nakoniec sme si vybrali okružnú jazdu parnou trakciou cez Valašské Klobouky.“
„Jazda „Krokodýlom“ do Bylnic bola pre mňa veľkým zážitkom. Po niekoľkých rokoch som si mohol zaspomínať na zašlú slávu týchto legendárnych motorákov. Škoda len, že ich nevypravili aj na Lednické Rovne, kde v minulosti taktiež bežne jazdili.“
„Myšlienka to bola dobrá, ale veľa vecí, nebolo dotiahnutých do konca. Či už chaos so vstupenkami, neoslovenie nadšencov z Trenčianskej elektrickej železnice a podobne. Ale prezentované exponáty, tak ako aj mimoriadne jazdy historických vlakov boli fakt super.“
„“Ja som naopak sklamaný. Dvojdňový lístok za 50 € síce platil aj na všetky nostalgické jazdy, no reálne si človek aj tak musel vybrať, ktorým vlakom sa pôjde odviezť. Niektoré jazdy sa totiž konali v takmer rovnakom čase.“
„Cena vstupného bola vzhľadom na program v depe riadne premrštená. Niektoré exponáty tam boli rozmiestnené tak nešťastne, že sa poriadne nedali ani odfotiť. Neviem na čo tam došiel aj motorový rušeň z Rakúska, keď bol celý čas odstavený v rotunde a návštevníci z neho videli len predné čelo. Keď už nič iné, mohli ho predviesť aspoň na točni. Ale čo keď na nej neprezentovali ani Hurvínka, či Dvašesťdvojku. A ten Okuliarnik mohli tiež trochu vytiahnuť von. Ak ho nemali v pláne prezentovať, mali zavrieť bránu a hotovo.“
„Ja som od tej prezentácie na točni čakal oveľa viac. Moderátorka podujatia 0 bodov a keďže pán Šimo rozprával aj v čase, keď posádky rušňov dali svoje motory na plné otáčky, z jeho výkladu som takmer nič nemal.“
„Cena nostalgických vlakov bola prehnaná. Vôbec v nej nebolo zohľadnené či idem parným, motorovým, alebo elektrickým vlakom. Navyše všetky lístky boli úplne rovnaké, takže o nejaký čas už nebudem vedieť, po akých tratiach som sa vlastne viezol.“
„Pýtať si vstupné na nočné fotografovanie aj keď jednotlivé exponáty neboli dobre rozmiestnené ani nasvietené, je fakt trúfalé. Ak by sa do areálu výstaviska dalo ísť aj pešo, nemuseli sme toľko čakať na kyvadlový spoj do depa.“
„Neviem prečo ten starý autobus odstavili čo najďalej od návštevníkov. Keby ho zaparkovali pri staničnej budove, mohlo si ho pozrieť oveľa viac ľudí.“
Aj keď malo toto podujatie aj určité nedostatky, domov sme sa vrátili plní zážitkov a veľkého množstva fotografií, ktoré nájdete v galérií tohto článku. Organizátorom podujatia ďakujeme za príjemne strávený víkend a už teraz sa tešíme na ďalšiu zaujímavú železničnú akciu.
Autor: Jaroslav Filo
Foto: Marián Stanko, Jozef Dovičin a Jaroslav Filo
Be the first to comment