BRATISLAVA, SMOLENICE – Jazda mimoriadnym vlakom na čele s parným rušňom, návšteva vianočných trhov, prehliadka Smolenického zámku, či mikulášske prekvapenie pre všetky deti. Taká bola posledná tohtoročná jazda Albatros klubu, ktorá sa konala v sobotu 5. decembra 2015 pri príležitosti sviatku svätého Mikuláša.
Každoročnou predzvesťou mikulášskej jazdy je výstava historických železničných vozidiel na 6. nástupišti a tento rok samozrejme nebol výnimkou. Štvrtého a piateho decembra na nej verejnosť mohla vidieť zakúrený parný rušeň 498.104, modelové koľajisko Klubu železničných modelárov Komárno a kto chcel, mohol sa občerstviť v historickom reštauračnom vozni.
Sobotné ráno na bratislavskej hlavnej stanici bolo iné ako obyčajne. Na prvom nástupišti sa totiž začala schádzať početná skupina rodín s deťmi, ktorá sa rozhodla stráviť deň na železnici. Nie však hocijakej. Jazda mimoriadnym vlakom na čele s parným rušňom sa totiž nekoná každý deň. A keď železničiari pristavili k nástupišťu mimoriadnu súpravu s rýchlikovou lokomotívou Albatros, prišli si na svoje aj železniční nadšenci. Po vyzdvihnutí cestovných lístkov a nafotení vlaku sme sa vydali na neobyčajný výlet po západnom Slovensku.
Pohli sme sa zo stanice a po organizačných pokynoch od členov personálu sa deti pustili do kreslenia Albatrosu, ktorý bol vyrobený 24. decembra 1954. V každom vozni sme mohli nájsť šikovné a talentované deti, ktoré sa bez najmenších problémov zhostili tejto úlohy. Za pomoci ceruziek a farbičiek sa na papieri postupne začali objavovať najrôznejšie podoby parného rušňa. Niekde pomohla vlastná fantázia, inde fotka na cestovnom lístku, či pomoc dospelých. Veď ako sa hovorí, tvorivosti sa medze nekladú.
Aby sa počas jazdy dospelí nenudili, organizátori pre nich pripravili súťažný kvíz o znalostiach z histórie železničnej dopravy na Slovensku. No hoci otázky neboli náročné, nie všetci na ne vedeli odpovedať.
Najväčším lákadlom pre deti bol však príchod Mikuláša, anjela a čerta, ktorí si pre nich po roku opäť pripravili sladkú dobrotu. Stačilo iba zarecitovať, zaspievať, alebo povedať nejaký vtip a Mikulášsky balíček sa hneď ocitol v tých správnych rukách. Ešte sa Mikuláš ani nestačil pohnúť z miesta a v niektorých prípadoch už bola polovica sladkostí zjedená. 😀 No kto mal toho doma na rováši viac než dosť, ten sa neodvážil pozrieť ani čertovi do očí. Veď lepšie je oželieť kúsok čokolády, ako skončiť v horúcom pekle. 😀 Ešte šťastie, že čert si nakoniec so sebou nikoho nezobral, inak by z toho mohol byť celkom slušný škandál.
V Pezinku do nášho vlaku pristúpili ďalší cestujúci, no kto si chcel nafotiť parnú maišinku v plnej poľnej, musel si počkať až do Trnavy. A hoci je fotenie prirodzenou súčasťou takýchto akcií, nie všetci príslušníci železničnej polície mali pre neho pochopenie.
Po krátkej prestávke sme odbočili na jednokoľajnú trať na Kúty. Míňali sme jednotlivé stanice a zastávky a blížili sa do malebnej obce Smolenice, ktorá bola bola cieľom nášho železničného výletu. No ešte predtým sa deti mohli dosýta vyblázniť v spoločenskom vozni, kde pre nich počas celej jazdy vyhrávali známe i menej známe detské hity. Veď aj Jety má rád všetky deti. 😀
V Smoleniciach sa k slovu dostala tradičná súťaž v jedení koláčov. No kým si deti pochutnávali na veľkých Moravských koláčoch, dospelí opäť využili príležitosť na nafotenie tmavomodrej lokomotívy s červenými kolesami. Nechýbali však ani menšie stánky s medovinou, medovníkmi a inými drobnosťami, ktoré boli akousi upútavkou na neďaleké vianočné trhy.
V areáli Včeloviny si na svoje prišli príslušníci všetkých vekových kategórií. Dospelí si mohli vybrať so širokej ponuky medoviny a deti si mohli zastrielať z luku, alebo sa odviezť na konskom záprahu. Hladné krky sa mohli posilniť s kapustnicou, mastným chlebom s cibuľou a keďže vonku už nebolo najteplejšie, nechýbal v ponuke ani horúci čaj.
Kto sa už nabažil vianočnými trhmi, mohol si spraviť vychádzku na neďaleký zámok, ktorý bol pri tejto príležitosti mimoriadne otvorený pre verejnosť. Návštevníci si tak mohli vychutnať krátku komentovanú prehliadku zámku, súčasťou ktorej bol aj výstup na trojposchodovú vežu. Kvôli hustej hmle z nej síce nebol práve najlepší výhľad, no sťažovať sa na počasie nemalo cenu.
Na prvom poschodí bolo možné obdivovať malú výstavu historických detských kočíkov. V galérii medzi druhým a tretím poschodím si zase bolo možné pozrieť expozíciu jedinečných dobových fotografií zo života grófskej rodiny Pálffyovcov. Tie zachytávajú nielen výstavbu zámku, ale i každodenný život grófskej rodiny až do roku 1945 kedy bol zámok zoštátnený.
Kto si po prehliadke zámku potreboval doplniť energiu, mohol si v jeho areáli pochutiť na Hot-Dogu, kapustnici, mastnom chlebe s cibuľou, zemiakových lupienkoch, či horúcom čaji. A komu sa málilo, mohol zavítať aj do vinotéky. Nechýbal však ani stánok s magnetkami, hrnčekmi, príveskami a inými upomienkovými predmetmi, ktorý ponúkal aj skromné občerstvenie v podobe kávy a horúceho čaju.
Spojenie železničnej stanice so Včelovinou a zámkom počas dňa zabezpečovala Karosa LC 735 Albatros klubu. Pôvodne bola síce určená len pre cestujúcich s obmedzenou schopnosťou pohybu, no nakoniec bez problémov odviezla všetkých cestujúcich, ktorí v tomto chladnom počasí nechceli absolvovať túto cestu pešo.
Po návrate do vlaku sa slova opäť ujali organizátori, ktorí počas jazdy vyhodnotili súťažný kvíz i najkrajšie kresby Albatrosu. Nechýbala však ani tombola, v ktorej bolo možné vyhrať hrnčeky, puzzle, magnetky, pohľadnice, či kalendáre.
V súprave vlaku ani tentokrát nechýbal historický reštauračný vozeň s dobovými melódiami a širokou ponukou občerstvenia. Komu sa ale po vlaku chodiť nechcelo, mohol si počkať na pojazdný minibar s príjemnou obsluhou. V jednom z vozňov si zase bolo možné zakúpiť knihy, časopisy, karty, omaľovánky, výpravky, pohľadnice, puzzle, tričká, šálky, prívesky a iné upomienkové predmety so železničnou tematikou.
Kto si chcel ešte nafotiť našu mimoriadnu vlakovú súpravu, mohol tak urobiť počas viac ako 20-minútového pobytu v Kútoch. Potom už nasledovali iba krátke zastávky v Malackách, Zohore a Devínskej Novej Vsi.
Unavení z celodenného výletu, no plní zážitkov i najrôznejších suvenírov sme sa pomaly ale isto blížili k železničnej stanici Bratislava-Hlavná stanica, v ktorej sa táto mikulášska jazda končila. „Veľmi dobrá akcia, nevedela som, že býva každý rok. Niektoré otázky v kvíze ma síce trošku zaskočili, ale ja si to do budúceho roku naštudujem,“ povedala jedna pani v strednom veku.“Super jazda, deťom sa páčilo, takže sa určite vidíme aj nabudúce,“ doplnila ďalšia z cestujúcich.
Takéto akcie sa však môžu organizovať len vďaka neúnavnej práci dobrovoľníkov a podpore sponzorov. Cestujúci si preto na záver jazdy mohli zakúpiť lízanky s bielou čokoládou a motívom Albatrosu a prispieť tak na prevádzkovanie tohto rýchlikového parného rušňa.
Organizátorom podujatia ďakujeme za vydarenú akciu a veríme, že sa v budúcom roku pri podobných akciách opäť stretneme.
Autor: Jaroslav Filo
Pekná akcia, len škoda že do Smoleníc sa doviezol Albatros na chvoste!
Chcelo to majestátnejšie antre, vzhľadom na množstvo zvedavcov, dokonca až Čiech!
V Smoleniciach nikto z cestujúcich nevedel, že už sú na mieste.
Akosi sa pozabudlo na folklórne vystúpenie miestnej speváckej skupiny Záruby a tiež unáhlené poskytnutie organizačných pokynov „teplákového“ zástupcu organizátorov, ktoré zapríčinilo rýchle rozpŕchnutie zúčastnených.
S pozdravom
Peter Banič
P.S.: Rád by som sa stretol s Ing. Verešom, dávno sme sa nevideli a mám aj nejaké podnety