Návraty: O jazdu v historickom vlaku bol na najdlhšej slovenskej trati bez pravidelnej osobnej dopravy mimoriadny záujem

BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ – Posledná marcová sobota bola pre obyvateľov a návštevníkov miest a obcí ležiacich na železničnej trati Zvolen os. st. – Šahy výnimočná. Cestujúci sa po tejto 74 km dlhej trase mohli vďaka Klubu historickej techniky Zvolen opäť po dlhšom čase odviezť vlakom.

Túto príležitosť si nenechalo ujsť množstvo miestnych obyvateľov, ako aj fanúšikov železníc. Veď osobné vlaky tu nepremávajú už vyše 12 rokov a neskoršie obnovenie prevádzky medzi Šahami a Dudincami dvoma týždennými spojmi v rokoch 2005 – 2007 veľkú slávu neprinieslo. A časy, keď v celom úseku trate jazdilo 8 párov vlakov denne, sú už len spomienkou na časy minulé.

Príležitosť odviezť sa po tejto malebnej trati, sprevádzanej peknými výhľadmi na okolitú stredoslovenskú krajinu, som si teda nenechal ujsť. Doteraz som mal prejdený len úsek medzi Zvolenom a Krupinou. Odchod historického vlaku ťahaného parnou lokomotívou 422.0108 „Malý býček“ bol naplánovaný na 9:10, teda 12 minút po príchode rýchlika Tajov, v ktorom som z Bratislavy pricestoval.

Žiadne zbytočné čakanie na stanici – po cvaknutí vlaku a natočení videa môžem nastupovať. Ak si k niekomu nechcem prisadnúť, ostávajú už len miesta na státie. Ľudí neodrádza ani veterné počasie a ešte pomerne chladné ráno. Rozhodol som sa nastúpiť do prívešáku BDlm-2083 a zostávam pri prázdnom pulte. Bez ponuky občerstvenia, bez suvenírov so železničnou tematikou, bez personálu. Chytrí pasažieri o chvíľu využívajú voľné miesta a vstupujú do pultového stanovišťa, kde majú aspoň okno s dobrým výhľadom von. Funkčný bufet organizátor umiestnil v „reštauračnom“ vozni Ci3-9681 a v ponuke železničnej literatúry nechýbala ani kniha o trati Zvolen – Šahy, či pohľadnice s motívom koľajových vozidiel, ktoré sa na akcii zúčastňujú. Od sympatického personálu dostanú záujemcovia aj pamätnú pečiatku.

Zo Zvolena sa súprava pohýňa o 9:11. Pravotočivým oblúkom smerujeme k mostu ponad Slatinu a blížime sa k Neresnickému tunelu. Najmä pre deti je veľkým zážitkom keď cezeň prechádzame, keďže v interiéri vozňov zostávajú svetlá zhasnuté. Predaj cestovných lístkov prebieha počas jazdy. Stojíme len na vybraných staniciach a zastávkach. Výhybňu Breziny míňame bez zastavenia a 2 kilometre za ňou nasleduje naša prvá zastávka – Podzámčok. Zopár ľudí vystúpi, iní zase nastúpia. Nasleduje Dobrá Niva zastávka, Sása – Pliešovce a Krupina predmestie. Pred touto zastávkou nás čaká ešte jeden tunel – Pod Vlčokom. Všade miestni obyvatelia pozerajú na nostalgický vlak s údivom, sú takouto akciou milo prekvapení, vítajú ju, deti nám kývajú. Na medzistaničných úsekoch obdivujeme prekrásnu prírodu, keď trať prechádza lesom pozdĺž riečky Neresnica.

Za piskotu 106-ročnej parnej lokomotívy sa blížime na železničnú stanicu Krupina. Víta nás tu hádam aj stovka ľudí a ďalší stále prichádzajú, keďže vlak tu má trištvrte hodinovú prestávku. Veľký záujem Krupinčanov dokazuje, že i keď akcia má názov Zabudnutou traťou č. 153 Zvolen – Šahy a späť, oni na tú svoju železnicu nezabudli. Do zabudnutia by ju najradšej poslali asi len niektorí úradníci čo sedia na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, či niektorí politici. Snahy aktivistov a tisíce podpisov občanov o obnovenie osobnej dopravy na tejto trati sú im fuk. Ochotu obnoviť vlakové spojenie podmieňujú dotáciami aj zo strany krajskej samosprávy. Či do toho nakoniec Banskobystrický samosprávny kraj pôjde, ukáže čas. Na Slovensku takýto model financovania spojov na železnici funguje zatiaľ len na trati Zohor – Záhorská Ves v Bratislavskom kraji.

Kým si ľudia fotia nevšednú vlakovú súpravu, prichádza k nám v smere od Zvolena aj požiarny vlak vedený dieselovou lokomotívou T 466.0253. Prekvapivo funguje aj staničný rozhlas, ktorý vyhlasuje odchod nášho mimoriadneho vlaku do Šiah. Z okresného mesta Krupina sa pohýňame o 11-tej hodine. Kým prídeme do Šiah, čaká nás ešte hodinu a štvrť dlhá cesta. Stojíme už len v Hontianskych Nemciach, Hontianskych Tesároch a kúpeľnom meste Dudince. Smerom na juh sa pred nami mení aj ráz okolitej krajiny z vrchoviny na pahorkatinu až rovinu. Vidieť možno aj pasúcu sa srnčiu zver či pobehujúce zajace.  Blížiac sa k Šahám môžeme z vlaku pozorovať, že postupne sa blížime aj k železničnej trati čo ide od Čaty, až sa s ňou napokon zbiehame.

V Šahách nás takisto čaká nemalé množstvo miestnych zvedavcov. Z vlaku postupne vystupujeme, čaká sa na obiehanie súpravy a príchod požiarneho vlaku. Od súpravy sa odpája motorák M 131.1053 spolu prívesným vozňom. Tie majú odchod do Zvolena už o 12:45. Predtým, než si idem nafotiť ich odchod, idem ešte pozrieť na súčasné oficiálne ukončenie trate. Koľajnice sú pred hustým porastom prerušené, no v ňom pokračujú ďalej. Je to jeden z pozostatkov zrušenej trate Šahy – Drégelypalánk. Na území Maďarska už koľajnice nenachádzam. Vytrhané boli ešte v 60-tych rokoch 20. storočia z vojensko-politických dôvodov. Premávka po tejto trati bola zastavená v roku 1945 a hoci boli v 90-tych rokoch a začiatkom tohto storočia vyvíjané snahy o jej obnovenie, dodnes sa tak nestalo.

Po nafotení odchodu natrieskaného motorového vlaku idem ešte pozrieť do čakárne a následne sa vyberiem na prehliadku mesta. Je čas obeda a tak sa zastavím v reštaurácii na Hlavnom námestí. Za priateľnú sumu tu ponúkajú víkendové menu. Vybrať si možno z troch druhov jedál a okrem polievky je súčasťou menu aj dezert. Dávam si teda mrkvovú polievku, z hlavných jedál som si vybral kuracie prsia s hranolkami. Po pochutení na sladkom dezerte a zaplatení odchádzam ešte popozerať pamiatky v meste. Neobišiel som ani tunajšiu kalváriu, odkiaľ je dobrý výhľad na mesto a jeho okolie. Odtiaľ už ale behom dole a na stanicu, aby som stihol odchod vlaku o 14:25 späť na Zvolen.

Po príchode na železničnú stanicu prekvapivo zisťujem, že v zmiešanej súprave teraz už na čele s dieselovým Pielstickom je na konci vlaku zapojená aj M 131.1053 + BDlm 6-2083. Je mi teda jasné, že do Zvolena sa im z nejakého dôvodu doraziť nepodarilo. Že by nezvládli také preťaženie obrovským návalom cestujúcich?  Možno áno, možno nie. Isté je, že niečo mimoriadne sa počas prvého odchodu zo Šiah muselo stať.

Každopádne cesta naspäť prebiehala bez problémov a cestujúci vo vlaku boli radi, že sa opäť môžu po tejto trati odviezť. Zostáva len dúfať, že raz sa sem opäť vráti aj pravidelná osobná železničná doprava.

Text, foto a video: Peter Vodička