BRATISLAVA, ČACHTICE – Týždeň po mimoriadnej jazde s Albatrosom po bratislavských spojkách sa vo večerných hodinách uskutočnila ďalšia nemenej zaujímavá akcia. Na čelo nostalgického vlaku zloženého zo salónneho vozňa, reštauračného vozňa WR a osobných vozňov Bc s otvárateľnými oknami sa tento krát postavil motorový rušeň T 478.1201 „Cecaňa“, ktorý dopravil cestujúcich až takmer k Čachtickému hradu.
Mimoriadna jazda motorovým vlakom nebola zaujímavá len kvôli nočnému cestovaniu, ale aj pre atraktívny sprievodný program, ktorý sa niesol v znamení pozorovania pozoruhodnej nočnej oblohy. Ako to už býva zvykom, pred samotnou jazdou si treba všetko dôkladne zdokumentovať. To preto, aby sme náhodou nezabudli, do akého vlaku by sme mali na spiatočnej ceste znovu nasadnúť. 😀
Vyzdvihli sme si cestovný lístok, nastúpili do príslušného vozňa a o niekoľko minút sme sa pomaly pohli zo stanice. Hoci vo vlaku vládla príjemná atmosféra, počasie nášmu výletu veľmi naklonené nebolo. Obloha sa postupne zaťahovala škaredými mrakmi, z ktorých bolo možné už na prvý pohľad predpovedať dážď. Aj keď sme si priali aby tomu bolo inak, nakoniec predsa len začalo pršať. Našťastie však nie veľmi dlho.
Zatiaľ čo niektorí cestujúci rozoberali dovolenky a čo všetko počas dňa museli stihnúť urobiť, iní sa presunuli do historického reštauračného vozňa, aby pred výstupom na hrad načerpali potrebnú energiu. Aj tento krát boli v ponuke palacinky, langoše, párky s horčicou, Vinea, pivo a ďalšie pochutiny. Kým sme si pri dobovej hudbe pochutnávali na ľahkom občerstvení, v Trnave a Leopoldove sa k nám pridali ďalší výletníci.
Kto si chcel trochu ponaťahovať nohy, mohol sa v Novom Meste nad Váhom poprechádzať po areáli stanice, alebo si nafotiť obeh Cecane na opačný koniec súpravy.
Ani sme sa nenazdali a boli sme v Čachticiach. Najprv sme si ešte takpovediac za denného svetla nafotili náš mimoriadny vlak a po spoločnej fotke sme sa pomaly vydali do centra obce.
Na čele skupiny bol František Šiller z ALBATROS klubu, ktorý nám počas cesty rozprával zaujímavosti z histórie Čachtíc, ich podzemia a hradu, pričom nezabudol ani na najznámejšiu grófku Alžbetu Báthoryovú. V programe síce bola pôvodne plánovaná aj prehliadka Draškovičovského kaštieľa, ale byrokrati z Trenčianskeho múzea ukázali ako vyzerá podpora cestovného ruchu v praxi. Brány svojej detašovanej expozície neboli ochotní otvoriť ani pre 100 návštevníkov, ani za refundáciu vstupného. Múzeum je skrátka o ôsmej večer už dávno zatvorené a hoci by si mohli zarobiť, nie je dôvod to zrazu meniť.
Keď sme sa dostali k lesu na konci obce, vonku už bola poriadna tma. Zapli sme teda svoje baterky, čelovky, mobily, či lampáše a vydali sme sa na tajomnú cestu k hradu. V skupine výletníkov neboli len dospelí jednotlivci, ale aj rodiny s deťmi a starší ľudia. Z diaľky to mohlo vyzerať ako fakľový sprievod, ale fakľu nikto z nás nemal. Iba jedna pani so sebou niesla lampáš s voňavým petrolejom, ktorý dýchal históriou. Aby nám cesta rýchlejšia ubehla, spoločne sme si zanôtili pesničku „Čachtické dievčatá čím sa umývate“. Odpoveď sme sa síce dozvedeli priamo v pesničke, no na prípadné porovnanie s realitou sme nemali toľko času. Možno nabudúce. 😀
Po niekoľko desiatok minútovej chôdzi tmavým lesom sa pred nami objavili ruiny majestátneho Čachtického hradu. Skontrolovali sme či sme všetci (prípadné straty vraj bývajú povolené .D) a pobrali sa do jeho areálu. Väčšina z nás sa najprv presunula do väčšej miestnosti, v ktorej sa na jednotlivých paneloch bolo možné oboznámiť s históriou hradu a jeho okolia, alebo si zakúpiť suveníry i občerstvenie – napríklad čapovanú kofolu, či dobré pivo. Na nádvorí už medzitým spokojne horel ohník, na ktorom si bolo možné opekať špekáčky. Len škoda, že v nich bolo viac múky ako mäsa. Nuž ale doba je zlá, teba šetriť. 😀 Kto mal chuť na niečo ľahšie, mohol si pochutnať na mastnom chlebe s cibuľou. A to však len za dobrovoľný príspevok na obnovu ohradu.
Po presune do odľahlejších častí hradu bolo možné cez astronomický ďalekohľad pozorovať nočnú oblohu, alebo si nájsť voľné miesto na pozorovanie padajúcich Perzeíd. A hoci už nepršalo, oblaky spočiatku nedali hviezdam šancu ukázať sa v plnej paráde. No kto si počkal, ten sa dočkal.
Žiaľ skúsený astronóm sa svojej prvej fotky nedočkal. Fotoaparát nastavený, spúšť zapnutá, cvak… A do kelu, celá snímka je presvietená. Ako na potvoru sa totiž jednému z návštevníkov pri fotení zapol blesk a bolo po paráde. A tak sa celá fotoakcia musela nanovo zopakovať a nemenovaný fotograf sa už svojho prístroja pre istotu ani nedotkol. 😀
Žiaľ čas bol voči nám neúprosný a nebral žiadny ohľad na to, že sme na pozorovanie oblohy nemali spočiatku vhodné podmienky. Žiadne minúty navyše nám ako kompenzáciu nikto nepridal. A tak nám neostávalo nič iné, ako sa tou istou cestou pomaly vrátiť späť do Čachtíc. Na lúke pod hradom sme stretli ďalších výletníkov, ktorí sedeli, alebo ležali v tráve a pozorovali padajúce perzeidy. Ak tam boli aj mladí zaľúbenci, možno popri tom zažili aj trochu romantiky. 🙂 Tí čo prišli na hrad po vlastnej linke, sa totiž nemuseli obmedzovať.
Po úspešnom prejdení tmavého lesa a opätovnom prepočítaní účastníkov zájazdu, sme pokračovali v ceste na železničnú stanicu. Aby sme nabrali ešte viac odvahy, vzali sme to krížom cez miestny cintorín. Či už to niekoho potešilo, alebo nie, nič strašidelné sme tam nevideli. Kto vie, možno aj strašidlá chodia na dovolenku. 😀
Na nenápadnú staničku sme dorazili v dostatočnom predstihu pred odchodom vlaku. Kým sme sa postupne vyštverali do pristavenej súpravy a usadili na svoje miesta, organizátori nás potešili malým ohňostrojom.
Tridsať minút po polnoci sme sa pomaly ale isto vydali na spiatočnú jazdu do Bratislavy. Väčšina cestujúcich už podriemkávala vo svojich kupé, no našli sa aj takí, ktorí si v reštauračnom vozni potrebovali doplniť kalórie. Slepačí vývar síce v ponuke nebol, no ani langoš s Vineou neboli na zahodenie. A kto ešte vládal, podelil sa s kamarátmi o dojmi z tejto netradičnej akcie.
No ale už kľud. Sme unavení z výletu a kým budeme vystupovať, chceme si dopriať menší odpočinok.
V Novom Meste nad Váhom si ešte bolo možné opätovne nafotiť prejazd Cecane na opačný koniec vlakovej súpravy a potom sme sa už naplno rozbehli v ústrety hlavnému mestu. Aj keď niektorí cestujúci vystúpili už v Leopoldove a Trnave, do Bratislavy sme dorazili s niekoľkominútovým predstihom.
Ešte posledný záber na mimoriadny vlak a hor sa na nočné spoje, ktoré sme vďaka skoršiemu príjazdu stihli bez problémov. Ďakujeme pán rušňovodič. Inak by sme museli čakať hodinu na ďalší odchod.
Nuž a čo napísať na záver? Za úspešnú realizáciu tejto akcie ďakujeme ALBATROS klubu a vedeniu Čachtického hradu. Na náš vkus sme síce na pozorovanie Perzeíd mohli mať aj trochu viacej času, ale každému cestujúcemu sa vyhovieť nedá. Niekto by ostal na hrade hoc aj celú noc, iný by bol už o jednej v noci dávno v posteli. Ak by sa toto podujatie konalo aj o rok, možno sa podarí posunúť odchod vlaku o niečo neskôr. A keby aj nie, veríme, že aspoň počasie k nám bude ústretovejšie. Ale to nám snáď včas objasnia zamestnanci na Kolibe. 😉
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment