Hóóóšticéé, ale nezastavujem! Vystoupíte si ve Volyni! Kto by nepoznal túto nesmrteľnú hlášku z ešte nesmrteľnejšej trilógie Zdeňka Trošky Slunce, seno… Už dvadsať rokov som sa chystal urobiť si výlet do tejto známej obce a celých dvadsať rokov sa mi to nedarilo. Preto som navrhol, aby sme ako ALBATROS klub zorganizovali výlet do Hoštíc, lebo takých ako ja iste bude viac. A tak slovo dalo slovo, veď to poznáte.
Júl 2020 sa blížil a ja som sa už nevedel dočkať. Situácia s koronou bola všelijaká, ale nebola až taká zlá. Cestujúci sa prihlasovali, odhlasovali, pozerali počasie, odrádzali nás… Ale my sme sa nedali. V piatok 24. júla 2020 ráno bol náš vlak vypredaný. Súprava, na ktorej čele stála naša Cecaňa T478.1201 a na info paneli nápis „Hoštice u Volyne – mimoriadny“, lákal pohľady asi všetkých v stanici. A je to logické, lebo takýto vlak na taký výlet nejazdí každý deň.
Výpravca zapískal, Cecaňa zavrčala a my sme sa pohli. Nemohol som uveriť, ale sen sa stal skutočnosťou. No so snom prišla aj obrovská zodpovednosť nášho tímu. Odviezť cestujúcich plných očakávaní do cieľa a pripraviť im čo najzaujímavejší program. To, či sa nám to podarilo, sa dozviete v závere.
Cesta šla ako po masle. Kúsok za Bratislavou, ešte pred hranicami s Českou republikou, zvolali sme uvítaciu poradu v historickom reštauračnom vozni. Každý cestujúci dostal na prípitok pohár sektu, aby sa slová predsedu klubu lepšie vpíjali do hlavy. Bolo to veľmi príjemné, lebo očakávania cestujúcich nás stále posúvali vpred. Po pripravených raňajkách sa cestujúci pobrali do svojich kupé, kde sa povybaľovali, prezliekli do pohodlnejšieho, menej formálneho oblečenia a začali relaxovať. K relaxu okrem lôžok slúžil aj reštauračný vozeň, ktorý bol akýmsi bodom stretávania. Neprešla dlhá chvíľa a už bolo počuť veselý smiech spolu so spevom a zvukom heligónky. Tá nakoniec dotvárala kulisu počas celých troch dní a musíme uznať, že to bolo veľmi príjemné.
Cesta šla plynulo, plánované zastavenia v Brne a v Jihlave, kde bolo potrebné kvôli úvrati presunúť Cecaňu na druhú stranu vlaku, postačili fajčiarom na cigaretku, fotografovanie a zoznamovanie sa. Cieľom prvého dňa boli České Budějovice, do ktorých sme sa aj vďaka šikovnosti a znalosti pomerov nášho rušňovodiča Eda bez problémov dostali. Pre cestujúcich bol pripravený program – prechádzka mestom so sprievodcom a výkladom o zaujímavých miestach mesta a návšteva Čiernej veže, z ktorej bol úžasný výhľad na celé mesto, Na námestí sme spolu hľadali kameň, o ktorom sme si vypočuli historku, nesmela chýbať návšteva „hospody“ a voľný program. Medzi tým naši šikovní kuchári z Liptova navarili vynikajúci kotlíkový guláš, na ktorý sa všetci veľmi tešili. Keďže mnohým výletníkom pojem o čase určovalo iba slnko a mesiac na oblohe, so zotmením nastal čas dať si sprchu a mohli sme pokračovať v príjemných debatách v „reštauráku“. Prvý príjemný slnečný deň bol za nami a pochvaly na stravu, organizáciu a prehliadku nás všetkých veľmi tešili.
Sobota ráno, do kupé sa nenápadne vlievajú slnečné lúče a všetci sa začínajú schádzať na raňajky. Zopár dám hodnotí spanie vo vlaku ako zaujímavý zážitok, nakoľko také niečo ešte nikdy nezažili. Prekvapila ich pohodlná posteľ a že ich nič nebolí, ako keď sedia doma. Opäť sme sa potešili. Po raňajkách a rannej toalete sme sa opäť vybrali na cestu. Odchádzame podľa cestovného poriadku a to značí úspech dnešného dňa. Musím sa priznať, že zorganizovať dnešný deň, kedy nás čakalo množstvo úkonov, bol logisticky náročný, ale o to viac sme boli spokojní, keď všetko vyšlo na sto percent, ak nie aj viac. No ale poďme pekne poporiadku. Z Českých Budějovích sme pokračovali do slávnej zastávky Hoštice u Volyně. Na jednokoľajnej trati sme mali času akurát medzi dvomi pravidelnými spojmi. Boli sme milo prekvapení, koľko fotografov a nadšencov si prišlo náš mimoriadny vlak odfotiť. Ono je pravda, že na tejto trati súpravu veľkého vlaku a navyše s historickým reštauračným vozňom, prezidentským vozňom a lôžkami často nevidno. Urobili sme si radostné fotenie pred mašinou a s miestnou tabuľou Hoštice u Volyně a po fotení program pokračoval ďalej. Náš vlak musel zastávku (ako aj cestujúcich) opustiť a odišiel nás čakať do Volyně.
My sme sa zatiaľ presunuli asi dva kilometre peši zo zastávky do centra obce. Kráčanie sme si spríjemnili spevom a hudbou (Nedá mi podotknúť, že už druhý deň v Bratislave pršalo a nad nami bolo stále slnko a príjemne teplo). V Hošticiach nás už čakal náš miestny sprievodca, ktorý sa hneď na začiatku ospravedlnil za neprítomnosť Zdeňka Trošky, ktorý mal v ten deň pracovné povinnosti. To ale nevadilo, lebo sme sa s ním spojili cez telefón a cez ozvučenie poprial všetkým našim výletníkom krásny výlet. A to už bol pokyn, aby sme začali našu prehliadku. Ako inak ak nie pred filmovým JZD. To, čo sme všetko počas prehliadky videli a zažili vám nebudem hovoriť. To treba jednoducho zažiť! A najlepšie už v auguste, kedy si túto jazdu zopakujeme.
Po návšteve skutočného JZD sme si dokúpili suveníry a vybrali sa späť na zastávku, kde sme počkali na pravidelný vlak. Ten nás odviezol do Volyně, kde už čakala naša Cecaňa. Tu sme sa prezliekli, zobrali sme si plavky a osušky a už sme spolu organizovane kráčali na miestne prírodné kúpalisko, ktoré je od stanice asi 10 minút cesty. Slniečko hrialo a príjemná osviežujúca voda bola na nezaplatenie. Po dvoch hodinách slnenia sme sa pobrali späť na stanicu.
Ďalšia zastávka boli Malenice (…takové disko v Malenicích, to je něco…), kde má posledné miesto svojho odpočinku na miestnom cintoríne, ktorý je hneď vedľa stanice, aj herečka Jiřinka Jirásková (pani učiteľka v trilógii) či režisér Zdeněk Podskalský (Bílá pani, Světáci,…). Zapálili sme sviečky a už nás čakala posledná zastávka dňa – druhý základný tábor – stanica Vimperk. Tu nám naši priatelia zo Stifterovho pošumavského železničného spolku Vimperk pripravili prehliadku malého železničného múzea spojeného s predajom upomienkových materiálov. Večer bola na pláne opekačka a premietanie komédie Slunce, seno, jahody, kde nás miestni upozorňovali na vtipné situácie, ktoré sa počas natáčania vyskytli.
V nedeľu po raňajkách sme vyrazili z Vimperka do obce Strakonice (Zlatý Strakonice…), kde bola v pláne prehliadka zámku. A to už bol posledný plánovaný bod programu, nakoľko už nasledovala „iba“ jazda do Bratislavy opäť plná smiechu, spevu a dobrej nálady.
Po príchode do Bratislavy sme sa rozlúčili s cestujúcimi, niektorí si už zajednali miesta o rok dopredu na túto akciu, čo nás veľmi teší. To je znamenie, že akcia dopadla skvelo. Teda tak to tvrdili všetci zúčastnení 😊
Autor je členom ALBATROS klubu: František Šiller
Be the first to comment