BRATISLAVA, TRENČÍN – Jazdy mimoriadnym vlakom ťahaným rýchlikovým parným rušňom 498.104 „Albatros“ do krajiny Matúša Čáka, súťaže pre deti i dospelých, občerstvenie i výlet na hrad. Taká bola decembrová jazda Albatros klubu RD Bratislava, na ktorej nechýbal ani Mikuláš so svojou družinou.
Ráno na bratislavskej Hlavnej stanici bolo iné ako inokedy. Postupne sa tam totiž začali schádzať rodiny s deťmi, ktoré sa rozhodli osláviť Mikuláša jazdou po železnici. No nechýbali ani pravidelní cestujúci, ktorí si prišli urobiť pekný sobotný výlet. A keďže organizátori rátali s náporom cestujúcich, pristavili na 1. nástupište 16 vozňovú súpravu na čele s rýchlikovým parným rušňom 498.104, ktorý bol pre deti i dospelých najväčšou atrakciou.
Pohli sme sa zo stanice. Cestujúcich však bolo po menej a tak sme posledné dva vozne viezli prázdne. V každom vozni sa nachádzal sprievodca, ktorý povedal cestujúcim niekoľko organizačných pokynov, skontroloval im lístky a tím, ktorí si ich nestihli zakúpiť v predpredaji, alebo na stanici ich bez prirážky predal aj vo vlaku. A keďže v Trenčíne sa stálo 4,5 hodiny, sprievodca rozdal cestujúcim aj propagačné materiály o tomto meste.
Ako už býva na týchto akciách dobrým zvykom, deti sa počas jazdy mohli zapojiť do súťaže o najkrajšiu kresbu Albatrosu. V každom vozni sme mohli nájsť šikovné a talentované deti, ktoré nemali problém nakresliť mašinu ťahajúcu náš mimoriadny vlak. A kto si nebol istý detailami, mohol si pomôcť fotkou na cestovnom lístku.
Členovia Albatros klubu však nezabudli ani na dospelích pre ktorých pripravili malý železničný kvíz. Jedna z otázok sa venovala aj výstavba trate do Žiliny, ktorá v roku 1878 z dôvodu výstavby mosta cez Rieku Váh zastavila pred Trenčínom vo vtedajšej obci Zlatovce. Stanica sa najprv volal Trenčín no potom zmenila názov na: a) Zamorovce, b) Orechové, c) Istebník nad Váhom, d) Istebník pri Trenčíne. Tí, ktorí označili možnosť c), urobili dobre.
Náš vlak po trase zastavil aj v Trnave, Leopoldove, Piešťanoch a v Novom Meste nad Váhom. A práve v Leopoldove si cestujúci mohli nafotiť netradičnú vlakovú súpravu, alebo sa zapojiť do súťaže v jedení koláčov, ktorá bola určená najmä deťom, no neodolali jej ani mnohí dospelí.
Nuž a čo by to bolo za mikulášsku akciu keby do vlaku neprišiel Mikuláš so svojou družinou, ktorí mal počas jazdy pre deti pripravenú bohatú mikulášsku nádielku. Nebola však úplne zadarmo, lebo deti museli Mikuláša a jeho pomocníkov najprv potešiť peknou pesničkou, či básničkou. Deti však ani tento raz nesklamali. 🙂
Kto bol hladný alebo smädný, mohol sa presunúť do historického reštauračného vozňa v ktorom vládla príjemná atmosféra. Sedeli v ňom aj zahraniční turisti, ktorí prijali pozvanie na túto akciu. A komu sa chodiť po vlaku nechcelo, mohol si počkať na pojazdný minibar s príjemnou obsluhou.
Súčasťou vlakovej súpravy bol okrem služobného a salónneho vozňa aj spoločenský vozeň, v ktorom si deti mohli zaspievať a zatancovať na detských hitoch.
Po príchode do stanice Trenčín sa opäť naskytla príležitosť na nafotenie mimoriadneho vlaku. Po odpojení Albatrosu a služobného vozňa od zvyšku súpravy, sa zaň zapojila motorová lokomotíva T 478.1201 „Cecaňa“, ktorá bola na čele požiarneho vlaku. Táto menšia súprava následne pokračovala do depa v Trenčianskej Teplej, kde sa Albatros otočil a doplnil potrebné zásoby vody.
Cestujúci sa medzitým rozpŕchli do mesta v ktorom sa nič mimoriadne nedialo. Väčšina z nich však zavítala na Vianočné trhy na Mierovom námestí, na ktorých si okrem iného mohli pochutiť aj na originálnom vianočnom punči a vynikajúcej domácej štrudle. Z tohto námestia to už bolo len na skok k majestátnemu Trenčianskemu hradu v ktorom ste po predložení cestovného lístka z Albatrosu obdržali 1,- € zľavu na cene vstupného pričom ste si mohli vybrať či chcete absolvovať malý, alebo veľký okruh.
Dominanta Trenčína i celého Považia stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea. Viac o hrade a jeho histórii sa dočítate TU. Informácie o Trenčianskom múzeu nájdete TU.
Kto mal však záujem o nejaké suveníry s motívom mesta a jeho hradu, však odišiel naprázdno. Turistické informačné stredisko býva cez víkend zatvorené a suveníry na hrade, boli akurát v deň mikulášskej jazdy Albatrosu kedy mali na hrade množstvo návštevníkov, z technických príčin zatvorené. Ale čo už, rozvoj cestovného ruchu na Slovensku je už taký.
Pomaly sa blížil čas návratu do do Bratislavy. Kto prišiel na stanicu skôr, mohol si ešte nafotiť Albatros s Cecaňou, alebo pôvodnú staničnú budovu, v ktorej dnes sídli železničný archív. Mimoriadne staničné hlásenie, ktoré tentokrát nerobila plechová Anča v pravidelných intervaloch upozorňovalo na mimoriadny parný vlak do Bratislavy-Hlavnej stanice. Skrátka organizátori nič nenechali na náhodu.
O 15-tej hodine sme sa vydali na spiatočnú cestu do Bratislavy. Niektorí cestujúci už boli mierne unavení, no iní boli čulí ako rybičky. Sprievodcovia vlaku sa opäť chopili svojej funkcie a začali s vyhodnccovaním výtvarnej a vedomostnej súťaže prebiehajúcej počas jazdy do Trenčína pričom prvé 3 miesta boli odmenené upomienkovými predmetmi Albatros klubu. Tie sa však ušli aj ostatným cestujúcim, lebo po vyhodnotení súťaží nasledovala obľúbená tombola. Stačilo mať po ruke iba svoj cestovný lístok a čakať či sa na nás usmeje šťastie.
Neodmysliteľnou súčasťou nostalgických jázd je aj predaj suvenírov so železničnou tematikou a ani táto akcia nebola výnimkou. Knihy, časopisy, karty, omaľovánky, výpravky, pohľadnice, puzzle, tričká, šálky, prívesky a iné materiály ste si mohli zakúpiť v jednom so železničných vozňov. A kto chcel podporiť Albatros klub a pochutiť si na sladkej, alebo slanej dobrote, mohol si zakúpiť orieškové, jablkovo-škoricové, alebo slivkovo-škoricové oblátky s motívom Albatrosu. A kto si zakúpil všetky 3, dostal slané oblátky grátis. „Sme radi, že ste si vybrali práve mikulášsku jazdu s Albatrosom a pokiaľ by ste chceli podporiť naše aktivity, aby sme aj v budúcom roku mali na čom jazdiť, môžete tak urobiť zakúpením železničných oblátok„, povedal František Šiller, jeden z organizátorov.
Aj pri ceste späť sme stáli na všetkých rýchlikových staniciach na ktorých nám postupne zopár cestujúcich ubudlo. No zároveň pristúpili aj takí, ktorí si mysleli, že cestovné za nich zaplatí Mikuláš.
Príchod na Hlavnú stanicu znamenal čas rozlúčky. Pískanie Albatrosu presúvajúceho sa do depa bolo príjemnou bodkou za mikulášskym dňom. V závere tohto článku chcem preto poďakovať Albatros klubu za skvelú akciu a úspešnú spoluprácu. A Vás ostatných pozývam na jazdu s Albatrosom po myjavskej štreke, ktorá sa uskutoční už budúcu sobotu 13. decembra 2014.
Text a foto: Jaroslav Filo
Be the first to comment