Návraty: S Albatrosom do železničného múzea v Budapešti

BRATISLAVA, BUDAPEŠŤ – Bola sobota 11. mája. Už od skorého rána bolo na bratislavskej hlavnej stanici nielen rušno ale aj hmlisto. Nebolo to len kvôli zlému počasiu ale aj kvôli parnému rušňu Albatros, ktorého dym bolo vidno už z diaľky. Jeho čarovná vôňa nás oviala hneď po príchode na stanicu. Nablýskaný Albatros sa pohol s už neprevádzkovanými vagónmi zo stanice o 7:22. Vo vlaku už od začiatku vládla príjemná atmosféra o ktorú sa postaral veľmi príjemný personál.

Medzi najzaujímavejšie akcie vo vlaku patril určite pri niektorých otázkach dosť náročný kvíz o histórií slovenských železníc venovaný hlavne úseku trate po ktorom sme prechádzali. Pre deti, ktoré nemali čo robiť počas toho ako ich rodičia lúštili kvíz a hľadali čo by len malú nápovedu v článku o tejto trati na chodbe vlaku bolo pripravené niečo iné. K oslavám 110. výročia Albatrosu bolo pripravené kreslenie tohto parného rušňa. Víťazné kresby budú použité pri jeho oslavách. Bolo to dobré zabavenie pri jazde v anglickom počasí. Pre hladošov bol už tradične vypravený jedálenský vozeň Albatrosu. Väčšina tých čo ochutnali ich langoše tvrdia, že lepšie langoše nejedli. Či je to pravda neviem ale možno, že to nabudúce zistíte práve vy. Po ceste sme stáli v Galante, Tvrdošovciach, Nových Zámkoch a v Štúrove, kde na nás domáci kvôli hustému dymu čo produkoval Albatros zavolali niekoľko hasičských vozidiel mysliac si, že ide o silný požiar. Našťastie sa všetko vysvetlilo a náš nostalgický vlak s niekoľkominútovým meškaním opustil Slovensko.

Hľadanie nápovedy k železničnému kvízy

Po prejdení štátnych hraníc sa spomínané anglické počasie začalo pomaly meniť na príjemné jarné počasie. Na oblohe sa objavili prvé záblesky slnka a a nálada cestujúcich bola hneď o čosi lepšia. Nuž a čo by to bolo za nostalgický vlak keby sme nezastavili aj v staniciach u našich južných susedov. Do nášho vlaku bolo možné pristúpiť v staniciach Szob a Rákosrendezó. Kto sa zaujíma o železničnú nostalgiu, určite počas jazdy využil predaj suvenírov Albatros klubu.

Aj napriek hodinovému meškaniu sme nakoniec úspešne dorazili do železničného múzea v Budapešti. Tesne pred bránami múzea sa Albatros od nášho vlaku odpojil, aby sa pripojil k slávnostnej prehliadke rušňov na točni. Náš vlak tak do areálu dotiahla stará známa Bardotka – motorový rušeň T478.1201.

V areáli múzea

Po príchode do múzea už na nás čakal bohatý sprievodný program. Väčšina cestujúcich sa rezkým krokom pobrala na komentovanú prehliadku parných rušňov na točni. No keďže pred točňou už bolo veľa domácich i zahraničných návštevníkov, viacero ľudí sledovalo rušňoparádu z prechodového mosta nad traťou. Komu sa však prehliadka rušňov zdala pridlhá mohol navštíviť budovu depa v ktorej sa nachádzali rôzne historické vozne a motorové vozne medzi ktorými nechýbal ani legendárny Arpád. Vzhliadnuť ste však mohli aj modelové koľajisko depa, či repliku staničnej budovy Budapešť-Keleti palyaúdvar. V druhej časti budovy si bolo možné zakúpiť rôzne suveníry ako napríklad šálky, pohľadnice, tričká, kľúčenky, magnetky, DVD-čka, či pamätné mince.

Rušňoparáda

V blízkosti budovy depa sa nachádzalo ďalšie koľajisko s legendárnymi parnými rušňami, ktoré s depom spájala točňa na ktorej sa mohli povoziť malí i veľkí návštevníci. Areálom výstaviska sa tiahla malá parková dráha KERTIVASÚT ktorá sa tešila veľkému záujmu návštevníkov. Mohli ste na nej vzhliadnuť parné i motorové rušne a na trati bolo možné nájsť rôzne funkčné návestidlá, semafory, most i tunel v ktorom bola tma ako v rohu. Lístky na túto železnicu sa dali zakúpiť v malej pokladni situovanej v blízkosti vstupného areálu, tzv. hlavnej brány. Na ľavo od pokladne sa nachádzali historické vozne s modelovým koľajiskom a reštauráciou.

Parková dráha KERTIVASÚT

No azda najlákavejšou atrakciou bola jazda poschodovou koňkou „LÓVASÚT“≠294 areálom rušňového depa. Najbližšie sa s ňou budete môcť odviesť 15., 16. a 22. júna, 24., 25. a 31. augusta, 1. septembra a 12. a 13. októbra. Odviesť ste sa však mohli aj na ručnej a motorovej drezinke.

„LÓVASÚT“≠294

Slovenským návštevníkom sa organizátori prihovorili v našej rodnej reči a k oficiálnemu privítaniu pridali aj niekoľko organizačných pokynov.

Kto bol hladný, alebo smädný, určite zavítal do múzejnej reštaurácie. Pochutnať ste si však mohli aj na vynikajúcej točenej vanilkovej a čokoládovej zmrzline.

Po 15-tej hodine sa pomaly blížil čas odchodu nášho vlaku. Vonku vládlo príjemné počasie a v múzeu panovala príjemná atmosféra. Nejeden z nás preto krátko pred pol štvrtou so smútkom v očiach nastupoval do vlaku. Krátko po odchode vlaku sa vak naša nálada postupne zlepšila. Každý z nás si totiž so sebou odnášal pekné spomienky a zopár suvenírov.

Počas jazdy do Štúrova prebehlo v každom vozni vyhodnotenie kresieb Albatrosu a o niečo neskôr aj železničného kvízu, pričom víťazi boli odmení upomienkovými predmetmi od Albatrs klubu. No asi najzaujímavejšou sprievodnou atrakciou bolo žrebovanie tomboly počas ktorej sa zistilo že vo vlaku nám „chýba väčšie množstvo cestujúcich“. V našom vozni ste však mohli nájsť aj kupé s početnou skupinkou cestujúcich na ktorú sa tombola usmiala najmenej zo 10-krát. Zaiste išlo o rodinných príslušníkov, lebo pre ceny si vždy prišlo jedno a to isté dieťa. No na konci sa ukázala aj jeho mamina. Pokojný priebeh tomboly však narušil náš starý známy výmyselník Terčík, ktorý utekal do reštauračného vozňa so slovami Kapusta horí! No keďže niektorí vylosovaní šťastlivci sa práve nachádzali v spomínanom reštauračnom vozni, organizátori tomboly navrhli odpojenie reštauráku od zvyšku vlaku s tým, že pri jeho obehu im budú ceny doručené. Nuž a a ako by to bolo keby si naša redakcia domov neodniesla odmeny za najlepšie kresby, kvíz i tombolu. Veď nie nadarmo sme najlepší portál o veteránoch doma i vo svete.

Po ceste späť sme zastavili v staniciach Rákosrendezó, Göd, Szób a po prechode štátnymi hranicami aj v staniciach Štúrovo, Nové Zámky, Tvrdošovce a Galanta. Aj cestou späť ste si vo vlaku mohli zakúpiť suveníry so železničnou tematikou a posilniť sa v reštauračnom vozni, ktorý miestami nezvládal nápor cestujúcich. Určitou zaujímavosťou však bola súbežná jazda Albatrosu s rušňom 350.013-9 „Gorila“ v blízkosti stanice Trnovec nad Váhom.

Albatros v stanici Štúrovo

Do Bratislavy sme prišli s približne 20-minútovým meškaním. No ako sa hovorí kde jedna nostalgia končí tam druhá začína. O týždeň neskôr ste sa totiž v rámci populárnej Noci múzeí mohli v bratislavskom múzeu dopravy odviesť na stanovišti rušňovodiča motorového rušňa Bardotka. Ale to už je iný príbeh.

Na záver tohto článku chceme poďakovať  Františkovi Šillerovi za umožnenie našej redakcii účasti na tejto zaujímavej akcií, ako aj ostatným členom albatros klubu, ktorí prispeli k príjemnej atmosfére vo vlaku a bezpečnému návratu domov.

Text: Martin Žarnovický a Jaroslav Filo
Foto: Jaroslav Filo