PEZINSKÁ BABA – Poslednú júnovú sobotu sa v bratislavskom kraji uskutočnila ďalšia nemenej zaujímavá akcia. K historickým automobilom, bicyklom a motocyklom sa tentokrát pridali aj staré traktory a pestrý program na pódiu pre malých i veľkých. Poďte s nami do starého kameňolomu na Pezinskej Babe a zažite jedinečnú atmosféru tohto tradičného veteránskeho podujatia.
Mohlo by sa zdať, že to bude výlet ako každý iný, no dopravné komplikácie a premenlivé počasie prospeli k tomu, že sa na túto akciu len tak nezabudne. Ale poďme pekne po poriadku. Ranná cesta osobným vlakom do Pezinka vôbec nenaznačovala tomu, že by sa nám mohli prihodiť nejaké patálie. Práve naopak. Mali sme voľné miesto na sedenie a občas sme sa zapojili aj do debaty s ďalšími cestujúcimi, ktorí sa rovnako ako my zberali niekam na výlet. Všetko sa ale začalo meniť až v Pezinku, keď sme sa po vystúpení z poschodovej súpravy presunuli na autobusové stanovište. Sadli sme si na lavičku a čakali na minibus linky 249. Čas plynul, plánovaný odchod uplynul, no autobus nikde. Má poruchu? Alebo meškanie? Tipovali sme s ďalšími cestujúcimi. Dispečing na stanici neexistuje a elektronická tabuľa viac nefunguje, ako funguje. Neostávalo nám preto nič iné ako zavolať na dispečing integrovaného dopravného systému bratislavského kraja. A vtedy sa to stalo. Na naše veľké prekvapenie pracovníci dispečingu nemali o tomto spoji žiadne relevantné informácie. Dozvedeli sme sa, že nami spomínaný autobus ostal podľa mapy visieť niekde za Pernekom. Čo sa s ním stalo, či bude za neho náhrada, alebo pôjde až nasledujúci spoj musia overiť u dopravcu. V poriadku. O to väčšie však bolo prekvapenie, keď sme o pár minút neskôr dostali telefonát, že autobusový spoj policajti kvôli zrazu veteránov nechceli pustiť cez Pezinskú Babu a jeho vodič sa následne vrátil späť do Malaciek. Nepomohlo ani volanie s policajným orgánom, ktorý o výnimke na prejazd autobusov nemal žiadne informácie, ba ani následná argumentácia, že organizátor podujatia zachovanie verejnej dopravy každoročne garantuje. Ak sme ale nespokojní s postupom príslušníkov, máme podať sťažnosť na najbližšie obvodné oddelenie. No neporazí vás?
Medzi čakajúcimi ľuďmi bol aj objemnejší muž v strednom veku, ktorý sa nechcel zmieriť s tým, že na Pezinskú Babu, ba ani len po pezinskú nemocnicu sa autobusom nedostane. Nervózne chodil okolo zastávky a bol odhodlaný ísť na Babu aj vlastnými nohami. Ale kdeže. Zabralo by mu to kopec času a pri najbližšej možnej príležitosti by to určite stočil do miestneho šenku na jedno čapované. 😛
Ďalší telefonát od integrovanej dopravy bol už našťastie priaznivejší. Spoločnosť Arriva údajne má povolenie na prejazd autobusov, práve im ho poslali do mailu a oni ho posunú kompetentným orgánom. Nasledujúci spoj by tak už mal ísť podľa cestovného poriadku. Či mal vodič autobusu vedomosť o tomto povolení a prečo ho nemal za oknom vozidla sme sa však nedozvedeli. Darmo je vám nejaké povolenie, keď ho máte u seba v počítači a nikto o ňom nevie. 😉 Keďže táto linka premáva v „atraktívnom“ dvojhodinovom intervale, skrátili sme si čakanie malým osviežením v podobe čapovaného piva a kofoly.
Aj keď to z počiatku vyzeralo všelijako, nasledujúcu spoj predsa len išiel podľa plánu. A neboli sme jediní, ktorí s ním cestovali na zraz veteránov. Vodič autobusu sa síce podľa výrazu tváre spoliehal na to, že bude mať celý deň veget, no preprava cestujúcich má vždy prednosť. Dvakrát Dolina Stupy si prosím. 😉 Cestou nás ale ako na potvoru za pezinskou nemocnicou zastavili policajti. Tentokrát ale našťastie nemali v úmysle ukončiť našu jazdu predčasne. Zapli vysielačky a organizátorom podujatia dali informáciu o našom prejazde. Uf, uf. Ešte že tak.
S dvojhodinovým meškaním sme konečne dorazili na miesto určenia. Vystúpili sme z mikrobusu, vytiahli fotoaparáty a hor sa do akcie. Na hlavnej ceste sa medzitým zoraďovali historické automobily a motocykle, aby sa vydali na prvú jazdu pravidelnosti. Rýchlo sme zaujali svoje miesta a behom niekoľkých minút sme už mali celkom slušný počet fotografii.
Vozidlá zmysli v zákrute a my sme sa presunuli na rozľahlé parkovisko kameňolomu. V jeho spodnej časti boli odstavené historické automobily z druhej polovice 20. storočia, ktoré sa do súťaže veľmi nehrnuli. Akousi výnimkou bol iba Baťov nákladný automobil Citröen pick-up z roku 1928. Nie, že by sme si chceli robiť reklamu, ale máme ho aj na drevenej magnetke. Môžete si ju kúpiť za 3,- € ako suvenír pre vás a vašich blízkych. 😎
Oveľa zaujímavejšia ale bola výstava na hornom parkovisku, na ktorom ste okrem historických automobilov mohli vzhliadnuť aj staré bicykle a motocykle. Nechýbal však ani historický autobus Škoda 706 RTO LUX a veľkou lahôdkou pre naše oči bola aj pútavá prezentácia historických traktorov.
No čo čert nechcel a diabol dôkladne plánoval, nad areálom podujatia sa ako naschvál pustil dážď. Nie, že by lialo ako z krhle, ale podmienky na fotenie neboli optimálne. Nehovoriac o tom, že sa tam nedalo ani kde schovať. Ak ste ale čakali, že zbalíme kufre a pobežíme domov, ste vedľa jak tá bedľa. Trochu dažďa predsa nikoho nezabije. Inak povedané, kto chce dokumentovať, nemôže byť z cukru. 😀
Medzi účastníkmi podujatia boli automobily rôznych rokov výroby. Od tých z obdobia prvej republiky až po tie, ktoré sa do sériovej výroby z dôvodov vyššej moci nikdy nedostali. Nuž keby všetko nebolo podriadené iba jednej strane, možno by Škoda 720 brázdila ulicami miest dodnes.
Organizátori však nezabudli ani na tých, ktorým aj v tomto sychravom počasí hlad vyraboval žalúdky. No hoci tu bola celkom pestrá ponuka, cena bola podľa nás vysoká. Mnohí ľudia mali našťastie z domu vlastné zásoby a využili tak iba prenosné záchody. 😀
Počas celého dňa prebiehal na pódiu pestrý program pre malých i veľkých pod vedením známeho moderátora Riša Vrableca. Hudobné vystúpenia priebežne striedali súťaže o rôzne zaujímavé a niekedy aj praktické ceny. Jednotlivé disciplíny boli pri tom rôzne. V jednej z nich mali deti napríklad čo najdlhšie na jeden nádych povedať slovo mama. V inej súťaži sme sa zase od jedného vzdelaného chalana dozvedeli, že zajac robí kroch, kroch, pes mňau, mňau, mačka múúú a podobne. Gratulácia šikovným rodičom a česť pedagógom. Vzdelaní ľudia sú naša budúcnosť. 😀
Jedinečnú atmosféru kultúrneho programu dotvárali dvaja Mickey Mouse, ktorí si zatancovali aj s prítomným obecenstvom.
V popoludňajších hodinách sa uskutočnila druhá jazda pravidelnosti do vrchu Pezinskej Baby. Aby sme však ako väčšina zvedavých návštevníkov neboli natlačení tesne pri štartovacom poli, presunuli sme sa za neďalekú zákrutu a čakali na výjazd prvého vozidla. No hoci malo ísť všetko podľa plánu, sychravé počasie a závratná rýchlosť veteránov sa postarali o nižšiu kvalitu niektorých fotografii.
Rovnako neúspešne skončil aj pokus o nafotenie červeného minibusu, ktorý sa rýchlosťou blesku rútil smerom na Pezinok. Keďže ho šoféroval vodič legendárnej formuly 1, cestujúci určite jasali od radosti. Nuž čo k tomu dodať? Azda len staré známe rozhlasové – Pozor zákruta! 😆
No keďže nie všetka vystavená technika sa zapojila aj do súťažného pelotónu, mohli sme využiť čas na jej dôkladnú fotodokumentáciu. Počasie nám už na druhý pokus vyšlo v ústrety a nečakali na nás žiadne trampoty. Vystavenej techniky tam bolo síce pomerne veľa, no najlepšie sa na návštevníkov pripravili zberatelia historických traktorov. Jednotlivé stroje, ktoré môžeme v malej reprezentatívnej vzorke vidieť aj v priestoroch bratislavskej autobusovej stanice, totiž boli vzorne označené tabuľkami s popismi, takže všetci vedeli čo fotia.
Aby toho ale náhodou nebolo málo, v ponuke boli aj okružné jazdy traktorom s plošinou na sedenie po areáli kameňolomu. Najväčšia lahôdka však bola pred koncom podujatia, kedy po rozľahlom parkovisku poprtkávali vybrané dosiaľ vystavené rôznofarebné exponáty. Apropo neviete koľko minút by nám s nimi trvala spiatočná cesta do Bratislavy a či sa na ne vzťahuje aj prepravný poriadok bratislavskej integrovanej dopravy?
Čas plynul ako voda a cca o 16:00 prišlo na rad slávnostné vyhodnotenie podujatia. Niektorí účastníci síce mohli po celom dni pôsobiť unaveno, no nikto z prítomných ocenených nepadol z pódia do náruče obecenstva. 😀 Do súťaže boli zapojené automobily a motocykle v troch kategóriách – Do roku 1945, Do roku 1970 a Trieda špeciál do roku 1980 (pri motocykloch až do roku 1990). S menami šťastných výhercov vás zaťažovať nebudeme. Veď koniec koncov päť Japoncov si ich ani nepamätáme. 🙂 Dôležité je, že každý z nich bol slávnostne dekorovaný a odišiel domov s nádherným pohárom. Hodnotná cena – Škoda enyaq na jeden víkend zdarma však bola pripravená aj pre jedného z návštevníkov, ktorý sa zapojil do SMS súťaže o najkrajšieho veterána. Výhercom bol zaiste nejaký odpadlík, lebo z následného telefonátu medzi ním a moderátorom bolo zrejme, že sa už dávno nachádza ďaleko v susednom chotári. 😆
Každá akcia má svoj začiatok i koniec. Keď sa jednotlivé veterány začali postupne rozchádzať, začali sme sa aj my odtiaľ pomaly poberať. Unavení, no s pocitom príjemne prežitého dňa s nečakanými dopravnými komplikáciami sme sa vrátili domov do svojich príbytkov. No už o týždeň sme ako puma opäť vyrazili na lov. Dve akcie počas prvej prázdninovej soboty. Historické automobily, slovensko-maďarské šlágre, vojenské zákopy i pásová technika… Dovidenia nabudúce priatelia.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment