BRATISLAVA – V piatok 29. novembra 2013 zorganizovalo združenie mapy Bratislava 10. vlastivednú vychádzku zameranú na prehliadku depa a vozovne Kopčany, ktoré sú úzko spojené s Viedenskou elektrickou železnicou. Prehliadky sa konali o 12:00, 13:00 a 14:00 a tešili sa veľkému záujmu verejnosti. Na prvej prehliadke nechýbal ani Roman Delikát z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy., ktorý so sebou priniesol aj zaujímavé materiály o viedenskej električke.
Vychádzka začínala železničnom priecestí na Kopčianskej ulici odkiaľ sa ľudia pomaly presunuli k areálu depa Kopčany. Po prehliadke depa, ktoré žiaľ nie je v najlepšom stave sa účastníci vychádzky presunuli popri staničnej budove a ruinách budovy Mazutového hospodárstva k Petržalskému cintorínu, kde sa viac ako hodinová prehliadka končila.
Pohľad na depo z rakúskej strany trate
Počas vychádzky sa mohli návštevníci dozvedieť množstvo informácií nie len o depe a stanici Kopčany, ale aj o histórii Viedenskej elektrickej železnice a záchrane lokomotívy Ganz Eg 6, ktorá sa v súčasnosti rekonštruuje v rušňovom depe Topoľčany.
■ Z histórie uzla Kopčany:
Uzol Kopčany vybudovaný v rokoch 1911-1913 za Rakúsko-Uhorska v katastri obce Kopcseny/Kittsee (ktorá v tom čase patrila k Uhorsku, cca 4 km od samotnej obce /preto názov Kopcseny/ a približne 2 km od Zemskej hranice v trase dráhy) ako technická základňa pre uhorský úsek Viedenskej elektricky, ktorý bol dlhý 8,5 km (Zemská hranica-stanica Kopžany = 1.98 km, Kopčany-ľavá strana mostu Františka Jozefa = 4,88 km, slučka v centre mesta = 1,63 km). Úsek Zemská hranica-ľavá strana mostu Františka Jozefa bol vlastníctvom spoločnosti P.O.H.É.V. (preto bol na ľavej strane mostu nultý km trate, uhorský úsek sa počital k Zemskej hranici), slučka v centre mesta bola v sprave P.V.R.T. (Bratislavská elektrická účastinná spoločnosť) a počítala sa do celkovej dĺžky trate, ale nebola majetkom spoločnosti P.O.H.É.V.
■ Uzol Kopčany zahŕňal:
– Výpravnú budovu stanice Kopčany
– Depo a dielňu Kopčany, ktoré slúžili na remézovanie a údržbu vozidiel spoločnosti P.O.H.É.V. (14 vozňov = 2x lokomotíva radu Eg, 4x električka radu CMg, 3x vlečný električkový vozeň radu Ch, 3x nákladný vozeň radu Gk, 2x nákladný vozeň radu Jk), striedava lokomotiva P.O.H.É.V. Ewp 6 bola do roku 1919 remízovaná v depe Gross Schwechat. Budovu postavila spoločnosť Pittel a Brausewetter. Depo v dĺžke 44,50 m a šírke 23,35 m malo 5 koľaji.
Z bratislavskej strany koľaje 1 – 4 pre jednosmernú trakciu 550 V, z viedenskej strany koľaj číslo 5 pre striedavú trakciu s napätím 15 kV 16 2/3 Hz. Dielňa v dĺžke 19,60 m a šírke 14,75 m s predĺženou deponovaciou koľajou číslo 1.
– Výhybňu Kopčany stavebnej dĺžky 160 m, užitočnej dĺžky 55 m, osová vzdialenosť 4,50 m, pozostávala z dvoch koľaji, kde prebiehala výmena lokomotív striedavej a jednosmernej trakcie. Koľaje výhybne boli elektrifikované dvojsystémovo. Trolejové vedenie od Viedne a nad vyhybňou bolo napájané striedavým prúdom 15 kV 16 2/3 Hz, zavesené vo výške 6,3 m. Jednosmerným prúdom 550V bola vyhybňa napájaná pomocou tretej napájacej koľaje, čo zabezpečovalo možnosť pohybu vo výhybni jednosmerným lokomotívam Eg 5 a Eg 6 pre bratislavský úsek trate, ktoré boli vybavene okrem pantografu aj zberačom prúdu z tretej napájacej koľaje. Pantografy jednosmerných lokomotív dosiahli maximálnu výšku 5,8, tým pádom sa vyhlo náhodnému styku pantografu s trolejom so striedavým napätím. Za vyhybňou smerom na Bratislavu končila tretia napájacia koľaj, v troleji bolo neutrálne pole bez napätia (oddelenie striedavého a jednosmerného napätia) a následne bol trolej napájaný jednosmerným napätím.
– Spojovaciu koľaj, ktorá viedla do žst. Pozsonyligetfalu (Bratislava Petržalka) s napojením na Uhorskú štátnu železnicu, kde končila odovzdávkovým nádražím (pre nákladnú dopravu). Vybudovaná v rámci trate Viedenskej električky, napájaná striedavým napätím 15 kV 16 2/3 Hz. Tento cca 1,3 km úsek nie je započítaný do celkovej dĺžky trate Viedenskej elektrižky. Predpokladá sa, že bol vo vlastníctve spoločnosti P.O.H.É.V. a prevádzku na ňom zabezpečovali (tak ako na celej trati z Viedne do Bratislavy) NOLB, teda Dolnorakúske krajinské železnice.
■ Dôležité roky:
• 1914: začatie prevádzky
• 1918: vznik ČSR, následná zmena názvu na Kopčany.
• 1924: prestavba striedavého úseku Kopčany-Zemská hranica na jednosmerný, vo výhybni zrušené tretie napájacie koľaje, zmena preprahu lokomotív (priamo na hranici).
• 1935: prestavba bratislavského úseku na 1 000 mm rozchod, v depe Kopčany ponechaný rozchod 1435mm – ako pohľadávka voči firme Siemens ponechané v depe lokomotívy Eg 5 a Eg 6, dve elektricky a nákladné vozne, zrušenie spojovacej koľaje do žst. Petržalka.
• 1938: koniec premávky električiek na rozchode 1 000 mm, Petržalka pričlenená k Veľkonemeckej ríši.
• 1941: V úseku Berg-Kopčany-žst. Engerau (Petržalka) opätovná prestavba
trate na rozchod 1435mm. Z viedenskej strany depo Kopčany napojené na trať ako remízovacie miesto pre striedavé lokomotívy, z bratislavskej strany krátkodobé provizórne napojenie na trať slúžiace na odvoz odstavených vozňov v depe (pohľadávka voči firme Siemens).
• 1945: koniec pravidelnej dopravy Berg – žst. Petržalka, depo Kopčany v správe železníc štátu do dnešných dni.
Na záver tohto článku ďakujeme našim vlastivedným sprievodcom a Vám ostatným dávame do pozornosti ďalšiu vlastivednú vychádzku. Už tento piatok 13. decembra 2013 sa budete môcť oboznámiť s históriou obrátenej pyramídy – budovy Slovenského rozhlasu.
Text: Jaroslav Filo a Viedenská električka-Presburgerbahn
Zdroj informácií: Archív: Ing. Milan Kráľ, Ing. Ladislav Szojka, Peter Martinko.
Foto: Jaroslav Filo
Be the first to comment