VYSOKÉ TATRY – Električková doprava vo Vysokých Tatrách má bohatú históriu. Aj preto partia zanietených železničiarov už niekoľko rokov úspešne pátra po vrakoch vozidiel slúžiacich na Tatranských elektrických železniciach. Mnohé z nich boli po zrušení odpredané súkromným osobám na rôzne účely – najčastejšie ako sklady, úle, či chovateľské zariadenia.
Partia železničných nadšencov verila, že sa jej podarí objaviť aj električku EMU 28.003 (elektrický vozeň číslo 3), ktorá od roku 1908 premávala na Tatranskej železnici. Po zrušení začiatkom sedemdesiatych rokov bola jej skriňa odpredaná do obce Osturňa.
Ale po príchode na miesto, kde sa táto električka mala nachádzať, zavládol medzi skupinkou ľudí veľký smútok. Nameisto električky totiž objavili len niekoľko spráchnivených dosiek. Avšak, spod spráchnivelého dreva začali vykúkať malé, pre niekoho ,,nepodstatné kusy kovu“. Hoci im neostávalo nič iné, ako zapáliť kahanček na počsť tejto električky, všetko čo z tejto električky ostalo sa títo ľudia rozhodli zachrániť.
V lepšom stave naopak skončila električka EMU 28.001. Skriňa vozňa s interiérom sa zachovala ako záhradný prístrešok v Dolnom Smokovci.
Elektrické vozne EMU 28.0 otvárali dopravu vo Vysokých Tatrách. Boli to malé vozne skôr električkového typu vyrobené v maďarskej továrni GANZ Budapešť. V pôvodnej podobe mali tieto vozidlá dva trakčné motory, každý s výkonom 25 kW. Na odber prúdu slúžil lýrový zberač, neskôr vymenený za pantograf. Vozidlo malo 21 miest na sedenie a 14 miest na státie. Už pri prvých skúšobných jazdách sa zistilo, že použité odporníky sa prehrievali. Preto boli odporníkové sady doplnené a premiestnené do škatuliek na streche skrine. V roku 1912 so súvisiacou zmenou napájania na 1650 V bola rekonštruovaná elektrická výzbroj. Použité boli dva trakčné motory pre napätie 800 V, každý s výkonom 40 kW, trvale zapojené do série.
Je veľká škoda, že v minulosti sa ľudia nesnážili tieto dnes už unikátne exponáty zachrániť a zachovať ich pre budúce generácie. Veríme, že sa preto dnešná generácia z toho poučí a naše deti a vnúčatá nebudú musieť v zarastenej tráve hľadať pozostatky na tú dobu už historických vozidiel.
Zdroj: http://www.railpage.net/modules/news/article.php?storyid=1438
Úprava: Jaroslav Filo
Foto: kniha Tatranské železnice, Michal Kováčik a Michal Repko
Be the first to comment