ĆESKÁ REPUBLIKA – Arcibiskupská lesná železnia v Rajnochovicích slúžila v rokoch 1906 – 1921 k doprave kulatiny z oblasti Kelečského Javorníku, z revíru Podhradní Lhota na parnú pilu v Rajnochovicích. Revír Podhradní Lhota bol majetkom olomouckého arcibiskupstva a bol pod správou riaditeľstva arcibiskupských statkov v Kroměříži. Prečítajte si ďalšiu časť seriálu o železničných tratiach venovanú Arcibiskupskej lesnej železnici v Rajnochovicích.
S nápadom vybudovať lesnú železnicu v Rajnochovicích prišiel olomoucký kniežací arcibiskup dr. Theodorus Kohn. Projekt na výstavbu lesnej železnice s neobvyklým rozchodom koľají 700 mm uvažoval pôvodne s dĺžkou 20 km a spracoval ho inženýr Nagy z Peště v roku 1902. Policajná pochôdzka sa konala 12 a 13. októbra 1903 a stavebné povolenie bolo udelené ministerstvom železnic 8. novembra 1903.
Výstavba lesnej železnice prebiehala preto bolo nutné vybudovať mnoho umelých stavieb, najmä priepustkov, veľkou komplikáciou bolo vedenie telesa železnice podmáčaným územím. Stavbu realizovali firmy Obranský v Olomouci a Souček z Prosenic investorom bolo riaditeľstvo statkov Kroměříž, pričom dĺžka železnice bola skrátená na 9,6 km. Na výstavbe umelých stavieb trati boli zamestaní talianskí kameníci.
Trasa:
Drážka mala začínať v Podhradní Lhotě, resp. na úpätí vrchu Komorník, avšak k vzhľadom k náročnému terénu, ktorý sa vyznačoval značným sklonom (až 70 ‰), potreba prekonávania potoka a ďalšie problémy s vedením trate v zložitom teréne viedli projektantov lesnej železnice k vybudovániu 1,4 kilometrov dlhej cesty z Podhradní Lhoty.
Lesná železnica teda začínala až na tomto mieste, kde bola zároveň vybudovaná výhybňa so skaldom dreva a kulatiny. Dnes cesta pokračuje po telese lesnej železnice mierným stúpaním k hraniciam niekdajšieho bystrického panstva. pri hraniciach bystrického panstva opustí teleso železnice cestu a stáča sa oblukom o pomere 30 m o 180° späť a stúpa až ku kilometru 4.2 kde dosahuje najvyšší bod. V tomto mieste boal vybudovaná výhybňa a neskôr odtiaľ odbočovala samostatná 1550 m dlhá vetva k bystrickým hraniciam, ktorá po celej dĺžkje stúpala.
Trať ďalej pokračuje v miernych oblukoch, zhruba po dvoch kilometroch sa klesanie zvyšuje až na 45 ‰. V kilometroch 8.1 a 8.5 boli plánované dve úvrate, prvá z nich však bola zmenená na obluk v záreze o polomere 25 m, dnes sa tu teleso trate oddeluje od svižnej cesty Lesov ČR a ďalej pokračuje samostatne ako pešina. Druhá úvrať bola zakončená výběžnou koľajou o dĺžke 69 m zakončenou ochranným valom. V kilometri 9.2 trať križovala obecnú cestu v Rajnochovicích a zaúsťovala do pily. Pozdĺž trate boli umiestnené hektometrovníky, skloníky a tabuľky s údajmi o polomere oblukov. Na prejazdoch ciest a prechodoch boli umiestnené výstražné tabule. Na stavbu lesnej železnice boli z úsporných dôvodov použité veľmi ľahké koľajnice s váhou 7.2 kg/m, čo sa zrejme prejavilo na pomerne krátkej dobe prevádzkovania železnice.
Prevádzka
V dňoch 19. a 20. 7. 1905 bola uskutočnená kolaudácia železnice, a to už aj pre neskoršiu prevádzku lokomotívou. Súčasne bolo povolené vybudovanie odbočnej vetvy v km 4.2. Správcom železnice bol menovaný lesný kontrolor Franz Niemeczek. Pôvodne navrhovaná animálna prevádzka mala byť riešená tak, že prázdne dvojice podvozkov by boli ťahané koňmi alebo ťažnými volmi z pily na príslušné nákladište a odtiaľ naložené drevom mali schádzať vlastnou váhou s doprovodom brzdára. Na odvrátenom useku trate medzi km 1.4 – 4.2 mali ťažné zvieratá dopravovať naložené vozy na najvyššie meisto trate. Už v dobe dokončenia stavby trate sa však začalo riaditeľstvo statkov zaujímať o zavedení lekomotívnej prevádzky. Prostredníctvom firmy Roessemann & Kühnemann bola ešte v roku 1905 za 12.550 K zakúpená parná lokomotiva s výkonom 36 HP. „Služobný poriadok pre úzkokoľajnú lesnú dráhu v Lhotském revíru“ bol vytlačený v nemeckej i českej verzií a schválený 6. 10. 1906 miestodržiteľom v Brne. Okrem bezpečnostných predpisov týkajúcich sa prevádzky železnice a predpísaných návestí taktiež obsahoval ustanovenei o najvyššie povolenej rychlosti. U spúšťajúcich naložených vozov alebo samostatne spúšťanej lokomotivy bola povolená najvyššia rýchlosť 10 km/hod, na prejazdoch a oblukoch s malým polomerom 6 km/hod.
Ukončenei prevádzky
Približne do roku 1918 prebiehala prevádzka na lesnej železnici bez väčších problémov. Postupom času však dochádzalo čoraz k častejšiemu vykoľajovaniu lokomotivy pravdepodobne v dôsledku zanedbanej údržby trate a taktiež v dôsledku extrémne lehké ľahkej konštrukcií železničného zvršku (koľajnice o hmotnosti 7,2 kg/m), ktorý nebol pre takýto ťažký terén vhodný. Pravděpodobne v dôsledku nejakej závažnejšej nehody došlo k zastaveniu lokomotívnej prevádzky a k zavedeniu animálnej prevádzky. Dňa 25. júna 1921 boal premávka na lesnej železnici definitívne zastavená. Lokomotiva, vozy a koľajivo boli odpredané arcibiskupskému lesnému úradu v Ostravici pre lesnú železnicu v Bílé. Určitou kuriozitou je preprava Rajnochovické lokomotivy, ktorá síce prebehla po vlastnej osi, pokaldaním krátkých koľajových polí pred lokomotivu, ale nie vlastnou silou, alee pomocu animálneho ťahania až na nádražie v Rajnochovicích.
Zachovalé teeso železničky dnes poskytuje možnosť peknej vychádzky, najlepšie je však začať od pôvodného konca drážky, teda od pily v Rajnochovicích kde sú stopy po bývalom telese viditeľné lepšie, než od pôvodného začiatku železnice neďaleko Podhradní Lhoty kde je v pôvodnom telese trate vybudovaná asfaltová cesta.
Myšlienka obnovenie lesnej drážky
Společnost pro obnovu Rajnochovické lesní železnice má v úmysle obnoviť, t.j. znovu postaviť, časť železnice vedenú v pôvodnom telese v dĺžke cca 1500 m. Začiatok železnice bude vedený od pôvodného konca drážky, teda približne od pily v Rajnochovicích. Začiatok železnice je z priestorových dôvodou presunutý na dnes nevyužívané obecné pozemky, ktoré sa nachádzajú cca 70 m od pôvodného zaústenia drážky na pilu. Výhoda tohoto riešenia spočíva v tom, že sa spoločnosť vyhne nákladnému budovaniu železničného prejazdu cez obecnú cestu. Dobrou správou je, že sa v lete 2009 spoločnosti s obcou podarilo dohodnúť na prenájme pozemkou s predkupným právom. Areál múzejnej železnice teda bude ležať na miestach, kde žiadna železnica ani jej vybavenie nikdy nebolo.
Múzeum bude zostavené z jednokoľajnej remízky depa pre dve dieselové lokomotivy spojené s dieľňou slúžiacou k menším opravám. K budově depa bude pripojená miestnosť,ktorá bude slúžiť ako zázemie pre personál so sociálnym zariadením. Samostatne bdue stáť stanička s krytým nástupišťom, ktorá bude v prevažnej miere slúžiť výstavnej činnosti. Po výjazde z areálu múzea se dostáváme na nespovnenú komunikáciu, kde je nutné teleso železničného zvršku zapustiť do povrchu cesty tak, aby bol umožnený prejazd cestných vozidel. Túto komunikáciu v súčasnosti využívajú Lesy ČR pre odvoz kulatiny, cyklisti, turisti a jazdci na koňoch. Tento úsek trati bude dlhý cca 300 m a bude končiť pri zložisku dreva, ktoré bude treba obísť, ale tu už pôjde o klasický, teda otvorený zvršok. Za zložišťom bude drážka pokračovťt v pôvpodnom telese už len v lese. V týchto meistach je mladý porast zmiešaného lesa, ktorý je krásny v ktoromkoľvek ročnom období. Po asi 400 metroch sa dostaneme k premosteniu cca 25 m hlbokej strže, (príčina vzniku strže bola zréjme v čiernej ťažbe kameňa v minulosti!, pričom mostovka musí byť dlhá približne 20 metrov. Po prekonaní strže pokračujeme ďalej v lesnom úseku, prejdeme holinu a po chvíli sme už na úvrati, ktorá je zakončená 60 metrovou výtažnou koľajou. Po prestavení výmeny pokračujeme v trochu väčšom lesnom stúpaní kľukatiacim sa úsekom a po 400 metroch prídeme k začiatku obluku s polomerom 25 m, kde drážka končí. Ďalej už pôvodné teleso železnice nahradzuje svažnice Lesov ČR a prevádzka drážky je tu z týchto dôvodou vylúčená. Koniec drážky drážky bude naväzovať na náučný chodník, ktorý povedie ku zrúcaninám hradov Zubříč a Šaumburk, kde sa pripojí na súčasnú sieť značených turistických tras.
Záverom
V čase prípravy nášho článku o tejto trati nebola oficiálna stránka tejto železničky úplne dokončená, čo znamená, že v blízkej budúcnosti môže byť doplnená o ďalšie zaujímavé informácie. Nič to ale nemení na veci, že obnova tejto trate môže prispieť k zvyditeľneniu tohto regiónu. Tutristická atrakcia v podobe lesnej železničky totiž môže prilákať množstvo malých i veľkých návštevníkov. Ostáva nám preto veriť, že sa obnova tejto trate nakoniec podarí zrealizovať. Tento zaujímavý projekt budeme nie len sledovať, ale s týmto občianskym združením sa pokúsime nadviazať aj vzájomnú spoluprácu.
Táto lesná železnica je len jedna z mnohých lesných železníc, ktoré by si zaslúžili aspoň trošku pozornosti. Takúto pozornosť by si však zaslúžili aj iné zaujímavé železničné trate. A preto sa na vás obraciame s prosbou o pomoc pri tvorbe tohto seriálu. V našej redakcií ešte stále očakávame vaše tipy a náemty do tohto železničného seriálu. Potešíme sa akýmkoľvek postrehom, tipom, či námetom. Aj vďaka vám môže byť tento seriál ešte pútavejší a zaujímavejší. Do redakcie nám môžete posielať informácie nie len o slovenských a českých, ale aj zahraničných železničných tratiach, ktoré si zaslúžia pozornosť v našom seriáli.
Pátračka:
Jeden z našich čitateľov nám poslal tip na úzkorozchodnú trať medzi Vígľašom – Očovou – Kyslinkami. Vieme, že na časti trate medzi Očovou a Hrochoťským mlynom sa nachádza teleso trate. Pravdepodobne na Kyslinky od obci Hrochoť nejazdili nikdy autobusy ČSAD. Viac informácií o tejto trati sa nám doteraz ziostiť nepodarilo. Naša redakcia rovnako pátra aj po stopách lesných železníc v okolí Smoleníc a histórií železničných tratí Zbehy – Radošina a Trenčianska Teplá – Lednické Rovné. Ak o týchto tratiach viete niečo viac, dajte nám o tom vedieť prostredníctvom redakčného e-mailu redakcia@veterany.eu na ktorom očakávame aj vaše tipy a náemty do tohto seriálu.
Na úplný záver si ešte pozrite videá o Rajnochovické lesní železnici.
Autor: Jaroslav Filo
Táto trať bola spracovaná na zákalde podkladov zo stránky http://www.rlz.bilysklep.cz/, na ktoorej nájdete aj ďalšie zaujímavé informácie o tejto trati.
Foto: Archív Petra Joachymstála
Videozóna
Rajnochovická lesní železnice (2009)
Rajnochovice úzkorozchodná lesní železnice 1 (29.5.2009)
Nastartování BN 30u Rajnochovice (25.4.2009)
BN 30u při zkušební jízdě (25.4.2009)
„Kristýnka“ v areálu pily (25.4.2009)
BN 30u Rajnochovice (25.4.2009)
Be the first to comment