Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 47: Lesná dráha Szilvásvárad

szilv_zastMAĎARSKO – Miestnu dráhu Eger – Putnok rovnako ako lesnú dráhu Szilvásvárad postavil v roku 1908 Károly Wessely k preprave dreva z lesov, patriacich k jeho panstvu. Na náhornej planine pohoria Bükk vybudoval koňku o rozchode 600 mm, v údoliach Szalajka a Tótfalu parostrojnú dráhu s rozchodom 760 mm. Drevo dopravené z náhornej planiny sa k dolnej trati dostávalo skĺzaukou. Lesný závod Szalajka spojovala so stanicou miestnej dráhy (od roku 1931 patriacej MÁV) Szilvásvárad normálnorozchodná vlečka. Po trati v údolí Szalajka od roku 1920 prepravovali i vápenec, z povrchového dolu pod kopcom Istállós-kő lanovkou k lesnej dráhe a dráhou k k vápenke v lesnom závode.

V súvislosti s trianonskou mierovou zmluvou Maďarsko prišlo o významnú časť lesného bohatstva, vzrastjúce nároky na drevo postupne zaťažovali zvyšné územie. V roku 1920 zriadili MÁV Szilvásváradskou pobočku lesného závodu, ich závod na výrobu pražcov päť rokov spracovával drevo nakúpené od panstva. Trať v údolí Tótfalu bola v roku 1921 predĺžená do údolia Kukocskó (na sklonovo náročnej trati bola dokonca aj úvrať). Medzi údolím Kukocskó a náhornou planinou bola v roku 1922 postavená 647 m dlhá dvojkoľajná lanovka (zvážnica) s rozchodom 760 mm, na na ktorej sa plnenaložené vozy spúšťali dole a hore vyťahovali prázdne vozy. Dôležitou úlohou dráhy bola i obsluha pily v Szilvásvádaru, postavenej v roku 1940. V dobe znárodnenia dráhy – rok 1945 bola celková dĺžka tratí 22 km. Na trati na náhornej planine v roku 1948 rozšírili rozchod na 760 mm, takže drevo mohlo byť prepravované bez prekládky priamo lanovkou a do pily.

V rokoch 1963 – 1966 uviedli do prevádzky prvé dieselové lokomotívy. Vplyvom výstavby lesných ciest a zastavením prevádzky vápenky bola nákladná dorpava v roku 1967 zastavená a sieť tratí s výnimkou 5 km dlhého úseku Szalajka-völgy-Lovaspálya (údolie Szalajka – závodište) – Szalajka-Fátyol-vízesés (Szalajka – závojový vodopád) bola zrušená. Horná stanica lanovky spolu spolu so strojovňou zostala zachovaná ako technická pamiatka. Na prianie prevádzkovateľa dráhy bola na trati MÁV Eger – Putnok v roku 1967 zriadená nová zastávka Szilvásvárad-Szalajka, odkiaľ je možné krátkou prechádzkou dojsť na konečnú lesnej dráhy Szalajka-völgy-Lovaspálya. Na zastávke Szalajka-Fatelep bola v roku 1984 postavená nová výpravná budova a depo. Od roku 1999 tu jazdia aj nostalgické vlaky s parnou lokomotívou. Parná lokomotíva 394.057, vystavená v stanici Fertőboz na múzeálnej dráhe Nagycenk bola v roku 1998 predaná do Szilvásváradu, kde bola opravená a získala meno Szilvi.

Szilvásvárad je najznámejšie rekreačné stredisko v západnej časti Bükk, leží 35 km od Egeru. Pri vchode do romantického údolí Szalajka je závodisko a krytá jazdiareň, v ktrej Štátny žrebčín organizuje prehliadky svojich lipicánských koní. V blízkosti stanice Szalajka-Halastó je lesnicke múzeum. Na začiatku údolia Horotna čaká návštevníkov lesný skanzen. V blízkosti konečnej stanice potok Szalajka stéká cez travertinové schodisko „závojového vodopádu“. V hornej časti paseky Gloriett je konečná stanica lesnej dráhy. Na konci údolia môžeme pozdĺž vytriskujúceho prameňa Szalajka prísť k jaskyni pračloveka pod vrchom Istállos-kő.

Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu.

Autor: Aleš Bílek
Zdroj: http://www.karpaty.net/zeleznice/szilvasvarad.htm
Foto: Vlaky.net
Spracoval: Jaroslav Filo

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.