BRATISLAVA – Po decembrovej prestávke Vám opäť prinášame nový diel nášho železničného seriálu. V prvom tohtoročnom dieli sa budeme venovať zrušenej železničnej vlečke, ktorá viedla zo železničnej stanice Vajnory na letisko Ivanka (dnes letisko Milana Rastislava Štefánika).
O tom, kadiaľ táto vlečka viedla, sa dá ľahko vyčítať z rôznych máp z Bratislavy. Tie pritom nemusia byť až tak veľmi staré, keďže táto železničná trať bola zrušená a následne aj demontovaná v 2. polovici 90-tych rokov minulého storočia.
Lokalizácia trate
Celý úsek tejto vlečky viedol nenáročným rovinatým terénom Podunajskej roviny. Koľaj vlečky sa oblúkom doľava oddeľovala od hlavnej trate hneď za cestným nadjazdom na Vajnory, ktorý mimoúrovňovo križovala. Teleso trate ďalej prechádzalo lokalitou Tuhovské, úrovňovo sa križovala s Cestou na Senec, ďalej pokračovala popri východnom okraji jazera Zlaté piesky. V lokalite Fatruny sa opäť stočila doľava a priamo smerovala do areálu letiska, kde potom súbežne viedla popri cca 80 metrov vzdialenej taxiway F a zakončená bola približne v úrovni naľavo od súčasnej riadiacej veže letiska v nadmorskej výške 131 m n. m.
Prevádzka vlečky
Informácií o fungovaní a prevádzke tejto vlečky nenájdeme v dostupnej literatúre a článkoch na internete veľa. Jednotlivé zdroje sa o jej existencii väčšinou len zmieňujú, avšak bez bližšej špecifikácie. Našej redakcii sa však podarilo zistiť aspoň zopár údajov.
V archíve ŽSR sme sa dopracovali k materiálu, ktorý sa zmieňuje o vzniku tejto vlečky. Dočítali sme sa v ňom, že vtedajšia nová vlečka na letisko Bratislava je k železničnej sieti pripojená v roku 1948, zo staničnej koľaje č. 5 odbočuje výhybkou „L-1“ v km 63,778. Viac informácií o tejto vlečke daný spis neobsahuje.
Železničná trať z Vajnor na dnešné letisko M. R. Štefánika bola využívaná výhradne pre nákladnú železničnú dopravu. Odvetvie leteckej dopravy po 2. svetovej vojne z technického hľadiska prudko napredovalo. Situácia si vyžiadala stavbu nového bratislavského letiska, keďže to vajnorské už nespĺňalo požiadavky na zabezpečenie modernejšej, komfortnejšej a bezpečnejšej leteckej dopravy. Preto sa už v roku 1947 začali prípravné práce na stavbu nového letiska, ktoré bolo situované medzi Ivankou pri Dunaji, Vajnormi, Vrakuňou a Trnávkou. Stavba letiska sa začala v roku 1948 a súčasťou infraštruktúry na nové letisko bola aj železničná vlečka z Vajnor. Letová prevádzka na novom letisku bola zahájená v roku 1951.
Vlečka na letisko bola využívaná predovšetkým na dopravu leteckých pohonných hmôt na letisko v cisternových nákladných vlakoch. Na letisku sa trať rozdvojovala. Minimálne 2 koľaje boli však aj pri jazere Zlaté piesky. Podľa máp môžeme usúdiť, že jedna koľaj išla do areálu nejakého podniku alebo družstva. Čo tam však bolo, sa nám nepodarilo zistiť. Vzhľadom na blízkosť skladov potravín popri Ceste na Senec a tiež aj polí, kde sa pestovali rôzne plodiny, by sme mohli usudzovať, že sa jednalo o sklad poľnohospodárskych plodín, prípadne aj iných potravín. Vlečka tak neslúžila len čisto pre potreby letiska.
Jednou zo zaujímavostí je, že svojho času sa počítalo s výstavbou rýchlodráhy na letisko práve miestom, kadiaľ išla táto vlečka. K realizácii tohto projektu však nikdy neprišlo a vlečku čakal o niekoľko rokov neskôr úplne opačný osud.
Príprava výstavby diaľnice v znamení blížiaceho sa konca vlečky
Po páde komunistického režimu sa nad vlečkou na letisko začalo zmrákať. Plánovala sa výstavba bratislavského diaľničného obchvatu, ktorej súčasťou bola aj stavba diaľnice D1 v úseku Mierová – Senecká. Pripravovaná diaľnica mala v lokalite Fatruny pretínať túto železničnú vlečku.
Kompetentní nakoniec rozhodli, že železnica musí ustúpiť ceste. Na Slovensku nič nové – nestalo sa to prvý a ani poslednýkrát. Rušenie a následná likvidácia vlečky sa uskutočnili medzi rokmi 1995-1998. Nová vlečka na letisko bola postavená v roku 1995 alebo 1997 (jednotlivé zdroje sa v tomto údaji líšia) a napojená bola z trate ŽSR 131 v km 6,380 v smere z Vrakune. Na letisku bol v roku 1997 k novej vlečke postavený aj nový sklad LPH a tak už nič nebránilo tomu, aby starú cca 3 kilometre dlhú vlečku nahradila nová, niečo vyše 800 metrová. Odstavná koľaj pri Zlatých pieskoch už tiež nenachádzala patričné využitie a tak bol zrušený aj tento úsek trate.
Čo sa z tejto trate zachovalo?
Odpoveď je stručná a výstižná: veľmi málo. Na železničnej stanici vo Vajnoroch zostala na manipulačné účely zachovaná časť trate tejto bývalej vlečky (foto 01 – 06). Ukončená je ešte pred cestným nadjazdom zarážkou (foto 07 – 08). Koľajnice vedú ešte aj niekoľko decimetrov za ňou a ďalej už nevedú. Z druhej strany nadjazdu (foto 09 – 10) sa ešte kde-tam vo vysokej tráve dajú nájsť posledné zvyšky násypu. V ďalšom úseku (po stočení trate doľava) už žiadne zvyšky po telese trate nenájdeme. Na Tuhovskom, kadiaľ trať viedla, dnes stojí oplotený areál súkromnej firmy. Pri Zlatých pieskoch (foto 11 – 23) sú ešte nejaké zvyšky po trati viditeľné. Kto však nevie, že tadiaľ kedysi viedla železnica, by si ich len ťažko všimol. Na mnohých lokalitách telesa bývalej trate už rastú pomerne vysoké stromy. Viditeľné sú predovšetkým zvyšky násypu, aj to len na niekoľkých miestach. Pri juhovýchodnej časti Zlatých pieskov je ešte na istej časti úseku celkom dobre viditeľné teleso bývalej trate a to vďaka odlišnej vegetácii oproti okoliu (foto 20), typickej pre nepoužívané a zrušené železničné trate. Pod krami aj na tomto mieste možno nájsť kamene, ktoré boli súčasťou násypu.
Na internete sa mi podarilo nájsť aj 2 historické fotografie. Prvá je z roku 1980 a vidno na nej oddeľovanie sa vlečky od hlavnej trate, na druhej z roku 2002 je vidno časť koľajníc, kde dochádzalo ku križovaniu s Cestou na Senec. Ani tieto koľajnice už ale na tomto bývalom priecestí nenájdeme. Pamiatku na túto trať dokumentuje aj niekoľko fotografií z roku 1976, ktoré boli vytvorené v súvislosti s neslávnou haváriou lietadla IL-18 Československých aerolínií reg. OK-NAB, ktoré na Zlatých pieskoch havarovalo. Okrem vraku havarovaného lietadla sú na niektorých fotkách v článkoch jednotlivých tlačovín viditeľné aj časti tejto železničnej vlečky.
V prípade, že máte nejaké ďalšie informácie, dotazy, alebo fotky pokiaľ ide o prevádzku tejto bývalej železničnej vlečky, radi ich uvítame vo vašich komentároch pod článkom alebo v e-mailových adresách našej redakcie.
Text a foto: Peter Vodička
Ja si túto vlečku ešte pamätám. Pri niektorom z leteckých dní som totiž s rodičmi išiel popri tejto trati až na letisko. Na niektorých miestach bola trať zarastená a na tej odstavnej koľaji (zdá sa mi že ich mohlo byť aj viac) bol odstavený nákladný vozeň. Škoda, že som to vtedy nemohol nafotiť.Preto tajne dúfam, že niekto z vás vie o tej vlečke viac info a ako už Peťo v článku spomínal podelí sa s nami aj o nejaké fotky. Nechce sa mi veriť, že by to nikto počas existencie nenafotil.