Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 69: Doupoviská dráha

KAŠTICE, RADONICE – V dnešnom dieli železničného seriálu Vás zavedieme na lokálnu trať nazývanú Doupovská dráha, ktorá dnes slúži na sezónne jazdy nostalgických vlakov. V minulosti však slúžila ako curkovarská a uhoľná železnica. Ide o zhruba tridsať kilometrovú lokálku z Kadaně do Podbořan, vinúcu sa pozdĺž Nechranické priehrady, Pětipeskou pasnvou s výhľadmi na panorámu Doupovských hôr. Dopraví vás k zámku Krásný Dvůr s jedinečným anglickým parkom, pod Vintířovský vrch s pútnickou kaplnkou, alebo do zatiaľ neobjaveného cykloturistického raja pod Doupovskými horami.

V roku 1881 postavila Plzeňsko-březenská dráha odbočku zo stanice Kaštice do Krásného Dvora. Stalo sa tak na základe povolenia cisára Františka Jozefa I., ktorý stavbu povolil „Zákoníkem říšským číslo 24. z 28. srpna 1880, kde bylo propůjčeno koncesionářům právo stavěti železnici lokomotivní ze štace Kaštické privátní železnice z Plzně na Březno do Krásného Dvoru a provozovati jízdu po ní“. Trať merala necelé 4 km a prevádzka na nej bola zahájená 18. augusta 1881. Nezvykle založená trať bola do stanice Kaštice vedená úvraťou.

Po odchode zo stanice trať míňa dnes už zaniknutú stanicu na novej lokálke Kaštice místní nádraží, ktorá bola situovaná v mieste dnešného vchodového návestidla žst. Kaštice, kde boli vlaky najskôr ukončené tak, aby sa odstránila zdĺhavá manipulácia osobných vlakov cez úvrať v Kašticích. Cestujúci niekoľko desiatok metrov medzi miestnym a „hlavným“ nádražím v Kašticích absolvovali pešo. Dnes tu nájdeme základy staničnej budovy zarastenej náletovými drevinami. Trať ďalej pokračuje klesaním okolo kostola sv. Michaela archanjela s obcou Zlovědice, cez železničný most Leskovského potoka, aby dorazila do zastávky Vysoké Třebušice. Zastávka je spoločná pre obe zmieňované obce. V minulosti boli Vysoké Třebušice železničnou stanicou s dvoma dopravnými koľajami a odbočujúcou vlečkou do tamojšieho cukrovaru, ktorý sa dodnes zachoval ako poľnohospodársky areál. Zatiaľ čo vlečka zo stanice zanikla už v dávnych dobách, koľajové rozvetvenie zaniklo až v roku 2006.

Trať následne pokračuje až do stanice Krásný Dvůr, ktorá je zatiaľ najväčším súborom dopravných stavieb na novo vznikajúcej lokálke.

Krátko po dobudovaní tejto krátkej trate, ktorá vznikla v prvom rade ako nákladná trať na prepravu cukrovej repy, sa začalo s plánovaním jej predĺženia. Nakoniec bola zvolená varianta vybudovať trať v smere k Radonicím. Dôvodom mohol byť i obchodný záujem cukrovaru v Radonicích a pomerne rýchly rozvoj ťažiarenských spoločností dolujúcich uhlie z Pětipeskej hnedouhoľnej panvy v okolí Vilémova u Kadaně a Radonic. Trať bola uvedená do prevádzky v roku 1884.

Z Krásného Dvora pokračuje trať prudkým pravotočivým oblúkom, ide bez zastávky obec Chrášťany do zastávky a bývalého nákladiska Chotěbudice. Vzhľadom k tomu, že táto zastávka, je ako jediná zastávka na trati vzdialená všetkým cieľom, vlaky ju prechádzali bez zastavenia.

Potom nasleduje zastávka Vitčice, ktorá slúži Vitčicím i neďalekým Podlesicím, ktoré sú sídlom obecného úradu Veliká Ves. Až do roku 2006 tu bolo nákladisko. To však bolo zrušené a tesne pred zastavením prevádzky tu bolo vybudované nové nástupište. V súčasnosti patrí táto stanica medzi tie, ktoré nemajú o cestujúcich núdzu.

Za Vitčicemi sa lokálka prehupne cez kopec a blíži k Vilémovou. Toto mestečko dnes obtáča zo všetkých strán a je tu vybudovaná aj odbočná stanica Vilémov u Kadaně. Avšak v minulosti to na tomto mieste vyzeralo inak. Tesne pred dnešnou stanicou Vilémov u Kadaně trať pokračovala vľavo, kde sa napojila na dnešnú trať z Vilémova u Kadaně do Kadaňského Rohozce. Avšak v čase výstavby stanice Vilémov u Kadaně neexistovala a neexistovali ani zmieňované trate, ktoré sú tu menované len na priblíženie situácie. Jazdilo sa od Krásného Dvora rovnou k dnešnej zastávke Vilémov město. Teleso bývalej trate (dnes sa javiaca ako spojka koľajového trianglu) dodnes existuje.

Po dosiahnutí Vilémova města (vtedy sa jednalo o železničnú stanicu s dvoma koľajami), trať pokračovala do mesta Radonice, ktoré míňala po celej dĺžke, aby na jeho západnom okraji vznikla trojkoľajná stanica Radonice u Kadaně. V  stanici bola vybudovaná výhrevňa a vodáreň, ktorých pozostatky sú dodnes viditeľné v budove od nádražia.

Postupom času bolo na túto trať napojených niekoľko vlečiek, od vlečky z Vilémova do Zahořan, cez vlečku do Miřetic a 3 až 4 vlečky ústiace priamo do radonického nádražia. Na pokračovanie trate si cestujúci museli počkať takmer 20 rokov.

Vráťme sa ale do stanice Kaštice ktorá je po úpravách z prvej polovice roku 2006. Prevádzka je riadená diaľkovo zo stanice Blatno u Jesenice a do roku 2010 bola riadená aj pomocným výpravcom zo stanice Podbořany. Zostávajúca časť prvého úseku lokálky je v súčasnosti riadená zo stanice Kadaň (město), ale do konce roku 2005 boli lokálky riadené zo stanice Vilémov u Kadaně. Budova zastávky Vysoké Třebušice slúžila pôvodne ako staničná budova a zároveň bol odtiaľ obsluhovaný neďaleký pomerne rušný železničný prejazd. V budove je vyhradená jedna miestnosť vyhradená ako čakáreň pre cestujúcich. Budova bola až do roku 2008 v dobrom technickom stave a bola obývaná. Po tom čo z nej nájomcovia z úsporných dôvodov dostali výpoveď, sa z nej takmer stali ruiny.

Stanicu Krásný Dvůr, ktorá dnes slúži ako dopravňa v minulosti tvorilo budov. Najväčšou stavbou je viacposchodová výpravná budova typu 16/H. V prízemí bola čakáreň pre cestujúcich a zázemie pre zamestnancov dráhy. Na poschodí boli železničné byty. Zo strany kadaňského záhlavia bolo k budove postavené drevené skladisko s rampou. Vedľa staničnej budovy budovy zo strany kaštického záhlavia bola postavená prízemná budova, v ktorej boli záchody a sklad uhlia. Vedľa tejto budovy bolo postavené veľké drevené skladisko. V stanici boli celkovo 4 koľaje. Išlo v podstate o dve stanice, blízko výpravnej budovy bol cukrovarský nákladný obvod (priebežná koľaj do cukrovaru a obehová plus manipulačná koľaj) a potom tu boli dve dopravné koľaje určené pre križovanie vlakov na „hlavnej“ trati. Tieto dve prevádzkovo oddelené stanice spájala jedna výhybka na kaštickém zhlaví. Po úpravách v roku 2005 tu dnes nájdeme iba prázdnu staničnú budovu (nájomníci boli vysťahovaní), budovu záchodov, jednu dopravnú a jednu kusú koľaj odbočujúcu na kadaňském zhlaví. Za stanicou ešte nájdeme zbytok telesa vlečky do pôvodného cukrovaru, na ktorého mieste už dlho rokov stojí škola. Zvyšné staničné koľaje vrátane výhybiek a skladiska boli v decembri 2005 zrušené. Stalo sa tak v dobe keď sa o túto trať už intenzívne zaujímal súkromný investor, ktorý mal záujem prevádzku na lokálkach obnoviť.

Pôvodné usporiadanie trate a najmä jej nákladný význam význam ako vlečky Krásnodvorského cukrovaru je na trati dodnes. Jej zmieňované zaústenie lokálky priamo do žateckého záhlavia stanice Kaštice, v podstate mimo stanicu, čo dodnes značne komplikuje prevádzku a sťažuje využitie trate ako významnej dopravnej spojnice v smere Chomutov – Kadaň – Podbořany – Plzeň.

Ďalším pozostatkom po prvej časti trate je usporiadanie stanice Krásný Dvůr, kde priamo z traťové koľaje od Kaštic bolo napojené koľajisko cukrovaru a neskôr predĺžená „hlavná trať“ pokračovala cez stanicu tak zvaným odsunom osy. Toto riešenie je viditeľné i dnes, po deštrukcii stanice v roku 2005, odkedy je na bývalom klasickom záhlaví viditeľný protismerný S oblouk.

Trať Kaštice – Krásný Dvůr velmi názorne ukazuje vývoj našich miestnych dráh od ich úplných začiatkov až do súčasnosti. Nájdeme tu čisté rýchle technické riešenie, ktoré neberie ohľad na budúcnosť a snaží sa, aby dráha čo najrýchlejšie zarábala – stanica Kaštice. Ďalej vidíme úsporné riešenia miestnych dráh, kedy doslova storočia prežívali relikty už prevádzkovo nepotrebné a nevyhovujúce – Kaštice a Krásný Dvůr. Nakoniec tu zbadáme i úpadok tratí a snahu o takzvanú optimalizáciu infraštruktúry tím, že pod zámienkou úspor učiníme trať prakticky nepoužiteľnú – likvidácia stanice Krásný Dvůr koncom roku 2005, ktorej predchádzal naprostý rozvrat cestovného poriadku a dopravnej obslužnosti v júny 2005 sprevádzaný odlivom cestujúcich.

Až do 1. septembra 2012 je na tejto trati zabezpečovaná pravidelná víkendová prevádzka podľa nasledovného CESTOVNÉHO PORIADKU. Dodáme ešte že od 14. júla do 5. augusta budú z dôvodu údržby koľají všetky vlaky začínať a končiť v Krásném Dvoře!

A to už je zo 69. dielu seriálu o nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí všetko. Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na e-mailovej adrese redakcia@veterany.eu.

Zdroj: http://doupovskadraha.severoceskedrahy.cz/home/o-zeleznici-zvane-doupovska-draha
Spracoval: Jaroslav Filo
Foto: http://www.zanikleobce.cz