Po stopách nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratí 74: Slovany I.

Spomínal som, že jediná fabrika v blízkosti Filiálky, ktorá je stále v prevádzke je Figaro. Jej objekt končí priecestím na Riazanskej ulici. Toto priecestie je od Šancovej ulice pri železničnej nemocnici pri bývalej stanici Blumental prakticky tretie funkčné. Nie je také významné ako priecestie pri Zvaráku. V minulosti, keď fungovala priemyselná zóna na Slovanoch, tak toto priecestie malo svoje opodstatnenie, pretože tam bola železničná zástavka Slovany.

Je to už minulosť, pretože v priestore okolo Pluhovej a Kukučínovej ulice niet už žiadneho výrobného podniku so strategickým významom. Momentálne tam ešte sú síce na priecestí signalizačné svetlá, no vlak tam zablúdi málokedy. Ak predsa, tak len v rámci nostalgických jázd, ktoré sú sporadicky organizované klubmi milovníkov železníc.V dobách prosperity tam boli funkčné rampy s domčekom, kde mal pracovisko obsluhujúci rampár. Na Slovanoch vystupovalo a nastupovalo veľké množstvo robotníkov z priľahlých tovární. Zástavku využívali pracovníci zo Zvaráku, Figara, mlynu Jedľa, spojári z Ahoja. Zo strany od Račianskej ulice ešte nastupovali robotníci z parketky, z Regeny, z Priemstvu a žiaci zo škôl a internátov okolo Mladej Gardy. Z opačnej strany koľajníc to boli hasiči z Riazanskej, robotníci za smaltovne, z Tesly, iní spojári z poštových skladov a veľa ostatných ľudí, ktorí dochádzali vlakom do práce. Po uzavretí tejto železničnej trate, (ktorej predzvesťou bol útlm priemyselných aktivít v tejto oblasti a fakt, že úsek od stanice Bratislava predmestie nebol nikdy elektrifikovaný), domček rampára slúžil ako predajňa „Ovocia a zeleniny“ a neskoršie bufet, či občerstvenie  „na stojáka“. Aj to je minulosť, domček je opustený a chátra. Socialistické podniky boli rozpustené a momentálne firmám v tejto lokalite už koľajnice len zavadzajú. Z priecestia na Riazanskej ulici sa dá dostať na Račiansku ulicu, ktorá prakticky ide od križovatky Račianske mýto až po Raču. Táto ulica mala dosť zaujímavú históriu. S obdobiami sa menil jej názov z Račišdorfskej (poslovenčený nemecký názov) ulice cez ulicu Februárového víťazstva až k znovuobjavenej Račianskej ulici. Bola to vlastne príjazdová komunikácia do Pressburgu pri ktorej vznikali továrne, ktoré už neexistujú. Práve na tejto ulici mali tieto fabriky hlavné brány. Ako to na okraji miest býva, tak oproti týmto vchodom obyčajne s vrátnicou pre peších boli polia, vinice, sady, či cintoríny. Aj toto prostredie je už dnes minulosť. Už dlhšiu dobu tieto priestory sú zastavané a dávno Račianska ulica nie je na okraji mesta. Komunikácia s mestom za železnicou bola pred vybudovaním železnice  (koncom 19. storočia) bez problémov. Železnica to ale zmenila a preto tam sú spomínané priecestia. Tieto sú na Šancovej ulici, pri Čabelkovej križovatke /pri Zvaráku/, na Riazanskej ulici a pri Pluhovej ulici. Okrem týchto oficiálnych priecestí ľudia preskakujú koľajnice kdekoľvek  a pravdou je to, že to prakticky môžu bez ohrozenia svojho zdravia, lebo tento priestor je oproti minulosti vyľudnený.

Spustnuté pracovisko rampára

Od križovatky Račianske Mýto smerom na Raču na pravej strane ulice bola pôvodná priemyselná zóna. Odjakživa na tejto ulici (za socializmu) -„ulici Februárového víťazstva“- boli a stále sú tiež koľajnice. No tieto nepatria železnici, ale Dopravnému podniku mesta Bratislavy, na ktorých premávajú električky z centra mesta do depa pri Gaštanovom hájiku a do Rače až na obrátisko na Komisárkach. Takže stará priemyselná zóna mala pred hlavnými bránami električkové koľaje a zo zadu boli železničné vlečky. Mimo toho vysoko nad úrovňou električkových koľají smerom ku Karpatom sa k Račianskej ulici blížili a blížia koľaje inej železničnej trate  z Hlavnej stanice smerom na Trnavu a Senec, no tieto sa s koľajami z Filiálky stretávajú až na železničnej stanici v Rači. Od týchto koľají sa odkláňa železničná spojka medzi bratislavskými stanicami: Hlavná stanica a stanica Nové Mesto. Prakticky kontakt tejto spojky s Račianskou ulicou bol a je oproti Figaru a to viaduktom s cestou na Ahoj, kde mali SPOJE svoju regionálnu centrálu a potom násypom s viaduktom ktorý križuje Račiansku ulicu pri bývalom Priemstave. Tento násyp vlastne ukončoval pôvodnú priemyselnú zónu. Táto tam prakticky končila a začínala križovatkou „Račianske Mýto“. Na pravej strane smerom von z mesta boli najskôr bytovky Unitas, za ktorými bol telekomunikačný úrad a oproti cintorín a polia. Ďalej to boli miesta, ktoré som už zmapoval a na nich boli: Siemens-BEZ, FOŽ-Ferona, stanica Filiálka s prekladiskami, oproti nim boli podľa starodávnej maľovanej mapy dve malé továrničky, na ich mieste sú dnes socialistické paneláky a moderné výškové budovy. Za nimi na Čabelkovej križovatke je stále Výskumný ústav zváračský. Oproti, teda opäť na pravej strane bola pumpa a mlyn Jedla, ktorý už neexistuje a na jeho mieste je nákupné stredisko Billa. Zo všetkých podnikov zostalo len Figaro (ktoré jediné funguje). Pri priecestí na Riazanskej ulici najbližšie smerom na Raču boli ďalšie podniky, ktoré už tiež neexistujú. Okrem veľkého autoservisu sa tam nachádzala Tatra Regena a Drevárska fabrika produkujúca parkety a aj riaditeľstvo Priemstavu.

Račianska ulica, FOŽ

Tesne vedľa železničnej trate bola s Račianskou ulicou paralérna Kukučínová ulica a táto vlastne ide pozdĺž koľají už od Šancovej ulice a slepo končí v súčasnosti skladmi telekomunikácií zrejme, celkom pri násype  železničnej spojky medzi bratislavskými stanicami hlavná a Nové mesto. Prakticky koľajnice od Filiálky idú medzi obidvoma ulicami. Túto Kukučínovú ulicu som spomínal v rámci koľajiska a prekladiska na Filiálke. Od Riazanskej Kukučínova ulica (ulice sú na seba kolmé) pokračuje garážami, panelákmi,  ide ďalej okolo smaltovne a popred poštové sklady a bývalú Teslu.

Račianska ulica, Siemenska

Ak by som sa vrátil na Račiansku ulicu tak oproti Figaru je cesta do kopca so železničným mostom.Ten bol kedysi trojoblúkový no dnes sú dva oblúky neprejazdné. V minulosti údajne slúžili ako sklad zeleniny. Stredným oblúkom ide cesta na Ahoj (lokalita, ktorú som už spomenul). Za Figarom, na rohu ulíc Račianskej a Riazanskej dodnes stojí starodávna vila (už prestavaná) v ktorej je dnes VÚB banka. Medzi ňou a priecestím na  kúsku Riazanskej boli rodinné domčeky, no dnes sú všetky prestavané a pôsobia deprimujúco. Zvlášť neharmonicky pôsobí rožná budova tesne vedľa koľajníc. Spomínam ich preto, lebo za ich priečeliami a dvormi je areál, ktorý bol v medzivojnovom období a za prvého Slovenského štátu centrálou Bosch pre Slovensko. Na Račianskej ulici tesne za spomínanou dnešnou VÚB bankou  je bývalá administratívna budova a predajňa Bosch, na ktorej je dnes tabuľa Mikona. Cez pôvodnú bránu sa dnes dostaneme do bývalého areálu Bosch, dnes autoservisu s pneuservisom. Čo tam bolo za éry socializmu som viacmenej nezistil. Ďalej stále po pravej strane to bol podnik Regena, ktorý sa venoval predaju a opravám nákladných automobilov Tatra. Na jej mieste sú dnes budovy poisťovne Allianz, teda bývalej Slovenskej Poisťovne  Jej areál končí spojovacou uličkou s priecestím pri Pluhovej ulici. Smerom na Raču bola za Regenou drevárska fabrika vyrábajúca parkety medzi domácimi známa ako „Parketka“. Tiež už neexistuje, na jej mieste je dnes Mc Donald´s, benzínová pumpa a Lidl. Medzi pumpou a Lidlom je stále chodníček ústiaci presne oproti Pluhovej ulice a mŕtva priemyselná zóna končila riaditeľstvom Priemstavu s hospodárskym dvorom, za ktorým je tiež stále chodníček a násyp so železničnou spojkou medzi Hlavnou železničnou stanicou a stanicou Bratislava Nové mesto. Tento chodníček je zaujímavý tým, že na jeho zráze si niekto odložil staré nábytky a všakovaké veci, ktoré pripomínajú prístrešky bezdomovcov.

Hlavná brána do autoservisu, kedysi centrály Bosch

Pozdĺž  koľajníc z Filiálky zostali len opustené miesta húštinou s odloženými „potrebnými“ vecami a zarastené ploty. Konkrétne smerom na Raču tesne za priecestím ja taký plot na ľavej strane, ktorý je doteraz z vlnitého plechu s podporným stĺpom na jeho konci. Predpokladám, že tam je autoservis a pneuservis (predtým Bosch) Na pravej  strane sú zadné múry garáží s odloženými starými pneumatikami, olejmi a pod…. a dokonca v čase mojej návštevy si tam niekto „odložil“ zrejme Škodu 120 a aby ju náhodou niekto neukradol, tak bola pre istotu bez kolies. Ľavá strana ďalej pokračuje ako plot z betónových platní od železnice. Za ním je zrejme ulička a areál iného autoservisu a areál poisťovne (predtým Regena). Betónový plot končí až pri druhom priecestí pri Pluhovej ulici. Za priecestím je nový plot oplocujúci súčasný areál firmy Rawago. Táto firma využíva budovu, ktorá je na pozemku bývalej parketky. Plot je krátky a končí na chodníčku oproti Pluhovej ulici. Potom je opäť húština  so zbytkami hrdzavého pletiva, ktoré kedysi oplocovalo Parketku a na koniec je na ľavej strane divočina ktorá končí železničným viaduktom kde sa mimoúrovňovo križujú dve železničné trate. Jedna je trať z Filiálky a druhá spojka medzi bratislavskými stanicami. Podrobnejšie sa tejto lokalite budem venovať pri priblížení už spomínaných areálov zaniknutých fabrík.

Autor: Gilbert