Podobne ako v ostatných článkoch aj dnes sa budem venovať bývalej priemyselnej zóne na Slovanoch. Spomínal som najskôr podniky okolo stanice Bratislava Filiálka, teda továreň „Siemens“, veľkosklad s kovovými výrobkami „Ferona“, ktoré už neexistujú. Podobne pri Čabelkovej križovatke neexistuje benzínová pumpa „BZ (bratia Zigmundovci)“, neexistuje mlyn a pekáreň Jedla. Jediný podnik, ktorý v tom priestore funguje je „Figaro“. Zo sveta zmizla Regena a Parketka. Budovy v ktorých sídlil Priemstav a Smaltovňa existujú, no podniky tam sídliace sú už minulosť. Ku koloritu tejto bývalej priemyselnej zóny patrili aj sklady podniku „Spoje“ a výrobný závod „Tesla“.
Spojári neprodukovali síce nijaké výrobky, no bez ich existencie by určite viazlo doručovanie akýchkoľvek zásielok, či balíkových alebo listových. Socialistický podnik Spoje zabezpečoval spojenie medzi ľuďmi. Toto spojenie bolo rôznorodé, no prioritné bolo spojenie telofónne a poštové. Práve poštové spojenie a samozrejme aj administratíva sa odohrávali v týchto skladoch pozdĺž koľajníc z Filiálky na Predmestie. Už v detstve som vždy z električky poškuľoval a skúmavo pozeral na ten priestor, no nikdy sa mi nepodarilo tam ocitnúť. Príležitosť bola až vtedy, keď som začal študovať v Bratislave. Chcel som sa vrátiť domov vlakom zo stanice Nové Mesto, no vďaka rozkopávkam na električkovej trati sa všetko spomalilo. Autobus MHD prišiel na stanicu až po odchode vlaku. Z tejto stanice už žiadny iný nemal ísť, len o niekoľko hodín. Spravil som si teda prechádzku po Pluhovej ulici, ktorá bola vlastne prvou ulicou, ktorá by ma vzdušnou čiarou priviedla na stanicu Bratislava Predmestie, či Bratislava Vinohrady.
Pomaličky som teda postupoval cez tichú štvrť pomedzi rodinné domy, či tehlové bytovky. Vedel som, že starí Bratislavčania to tam niekde nazývali „Úradnícka štvrť“. Po prejdení celej Pluhovrj ulice som sa ocitol pri koľajniciach o ktorých som vedel, že tam sú od nepämati. Starká totiž kedysi bývala na Riazanskej ulici, čo bolo blízko. Otvorila sa mi scenéria v ktorej hlavnými aktérmi boli menšie nákladné autá. Bolo to v období, keď už boli po riedko vidieť skriňové východonemecké Robury, ktoré pozvoľna začali nahradzovať novučičké Avie. Bolo to vtedy, keď sa podniky zbavovali polských Žukov a nahrádzali ich novučičkými Škodami 1203. Autá nemali jednotnú firemnú farbu, no mali cez kapoty oranžový pruh s nápisom Spoje. Tieto autá sem zo všetkých okolitých pôšt vozili balíky, listové prioritné zásielky a podobné druhy tovaru premiestňujúce sa od ľudí k ľuďom. Sem to teda autá doviezli, pracovníci to podľa adries vytriedili a nakladali na poštové vagóny, ktoré ich ďalej viezli až sa nakoniec dostali do rúk adresátovi. Bola to zodpovedná práca, pretože niektoré tovary rýchlo podliehali skaze. Mám spomienku z vojenčiny, keď mi moja mama poslala balík na vojnu a boli v ňom zabíjačkové výrobky: tlačenka, jaternice, krvavničky, či klobásky. Všetko bolo chutné a v poriadku. Nejedna zásielka boli teda potraviny, lebo to boli pochutiny, ktoré sa vtedy nedali bežne kúpiť ako dnes. V inom balíku bolo zas ovocie zo záhrady. Spoje to doručovali práve cez takéto poštové centrá a prekládkové sklady, ktoré boli vo väčších mestách pozdĺž železničných tratí. Samozrejme to fungovalo aj opačne. Tiež som z vojny posielal domov tradičné západočeské pochutiny, ktoré na Slovensku neboli k dostaniu. V nedávnej minulosti, ako som spomínal v predošlých článkoch, sa spoje rozdelili na dve samostatné firmy. Jednou bola „Slovenská Pošta“ a druhou „Slovenské Telekomunikácie“. Keď bola zrušená prevádzka na koľajisku pri Filiálke, tak sa museli kompetentní poohliadnuť po inej destinácii a poštové sklady svoju činnosť postupne preniesli do nového areálu naďaleko železničnej stanice Bratislava Nové mesto. No areál pri Pluhovej ulici neosirel. Dnes tam má Slovenská Pošta „Centrum expresných zmluvných logistických služieb“ a v areáli parkujú aj autá Telekomu a tieto organizácie využívajú tiež niektoré administratívne budovy. Moderná doba priniesla konkurenčné prostredie pre Slovenskú poštu a väčšina ľudí na spojenie využíva kuriérske spoločnosti. Z vlakov vymizli poštové vagóny a len mizivé percento zásielok putuje po koľajniciach.
Areál poštových skladov sa nachádzal na pravej strane koľajníc smerom na Raču vedľa Smaltovne. Jeho hlavná brána bola na Kukučínovej ulici. Tam kedysi panoval čulý železničný ruch. Práve koľaje a vlečky dotvárali kedysi kolorit jedného z úspešných priemyselných centier v Bratislave. Z Filiálky smerom na Raču boli prevádzkované tri koľaje. Z ľavej koľaje od Čabelkovej križovatky odstupovala najprv vlečka do dnes už neexistujúceho mlyna Jedla, teraz je tam obchodné centrum. Táto (koľaj) pokračovala ďalej ako vlečka do Figara. Toto prosperuje do dnešných dní, ale svoju vlečku už nevyužíva. Stredná koľaj je stále funkčná a napája sa na koľajisko stanice Bratislava Predmestie. No skôr ako skončila bývalá priemyselná zóna tesne pred mimoúrovňovým križovaním železničných tratí odbočovala z hlavnej koľaje na ľavej strane vlečka do bývalej Regeny, Parketky a do Priemstavu. Pravá koľaj z Filiálky už neexistuje, no vychádzali z nej na pravej strane koľajové vlečky do Smaltovne, Spojov (ktorým sa venujem teraz) a Tesly. Stredná a pravá koľaj sa nakoniec spojili a jediná stredná sa napojila na Predmestie. Prakticky ešte stále je na nej funkčná vlečka do Spojárskych skladov a využivala ju aj Tesla. Výhybky vlečiek do Parketky a do Spojov boli neďaleko mosta, kde sa mimoúrovňovo pretínali dve trate. Popod most šli koľajnice z Predmestia na Filiálku, na nich boli spomínané výhybky a po moste sú koľajnice spájajúce bratislavské železničné stanice Hlavná stanica a stanica Nové mesto. Vlaky na spomínané vlečky zacúvavali v smere od Predmestia. Spojárska výhybka síce už dávno nefunguje, ale stále tam je, narozdiel od druhej po ktorej nezostalo vôbec nič. Vagóny vláčik triedil tak, že spojárske vagóny sa vykladali a nakladali priamo pred hlavným skladom. Než tam vagóny dorazili, tak míňali hlavnú bránu Tesly a malú križovatku medzi Kukučínovou a Pluhovou ulicou. Pôvodne spojárska vlečka končila pred hlavnou bránou a bola ukončená betónovým nárazníkom tesne pred múrom vedľajšieho objektu smaltovne. Dnes, je ale evidentné, že to nebolo to najrozumnejšie riešenie. V čase prosperity Spojov a Tesly bolo na vlečke viacero vagónov naraz a pravdepodobne zablokovali hlavnú bránu a aj malú križovatku Pluhovej ulice. Vtedy sa zrejme používala brána zadná, no po útlme výroby v Tesle tam bolo vagónov menej a betónový mantinel bol už neopodstatnený. Nový nárazník bol zriadený pred vrátnicou respektíve pred hlavnou rampou a tým to málo vagónov, ktoré tam pred skladom stáli neblokovali hlavnú bránu areálu a ani prejazd po Pluhovej ulici. V súčasnosti sú koľaje veľmi osirelé, no tým, že sú zakomponované v križovatke a ceste sú relatívne zachovalé.
Tento areál mal hlavnú bránu na Kukučínovej ulici a hneď vedľa nej bola nakladacia a vykladacia rampa. Táto tam stále je, no nevyužíva sa. Prekládková rampa je súčasťou budovy hlavného skladu. Je vlastne rožnou budovou na Kukučínovej a zároveň na Pluhovej ulici. Múr tohoto skladu pokračuje pozdĺž Pluhovej ulice a na ňu je prilepená tiež prízemná budova, ktorá tam má vchod. Na tieto budovy nadväzuje dvojposchodová budova ďaľšieho skladu. Prízemie má miesto okien sklobetónové priezory a teda usudzujem, že aj to sú priestory nejakého skladu. Poschodie má plastové okná a teda tam tiež bude nejaká skladová hala alebo administratívne priestory. Táto dvojpodlažná budova je tiež rožná a končí ňou spomínaný areál. Za ňou na Pluhovej ulici sú už len bytovky. Keďže smaltovňa a spoje spolu susedia, tak majú aj spoločný múr a takisto zdieľajú spoločné zadné časti, ktoré sú vlastne na tej istej uličke, ktorá je paralerná s ulicou Kukučínovou. Zadná brána stále existuje, ale je dlho nefunkčná. Je hneď vedľa zadného priečelia spomínanej dvojpodlažnej budovy, ktorá v tomto priestore je už trojpodlažná. Na leteckých záberoch areálu poštových skladov sú budovy na Pluhovej ulici postavené ako komplex viacerých štvorbokých budov s nádvoriami uprostred. Na týchto nádvoriach parkujú autá a sú vzájomne prepojené aby dnes už nie, ale v minulosti autá privážajúce zásielky mohli zájsť a vyložiť sa práve pred, pre seba aktuálnou časťou budovy, kvôli promptnému vybaveniu.
Posielanie balíkov a ostatných zásielok jedinou monopolnou socialistickou organizáciou „SPOJE“ spolupracujúcou tiež s jedinou socialistickou koľajovou organizáciou „ČSD“ je naozaj minulosť, ktorú si môžeme pripomínať takýmito nostalgickými článkami, no zažiť to v praxi dnes je nemožné.
Autor: Gilbert
Seriál o nepoužívaných, zrušených, či nedostavaných železničných tratiach pripravujeme aj vďaka spolupráci Vás čitateľov. Vaše tipy a námety do tohto seriálu nám posielajte e-mailom na redakcia@veterany.eu. Všetkým prispievateľom ďakujeme.
Redakcia
Be the first to comment