V jednom z predošlých dielov seriálu o železničných tratiach sme sa venovali železničným tratiam pri Devínskom jazere. Jednou z týchto tratí bola aj 6,5 km trať do Stupavy. Históriu tejto trate sme Vám už priblížili, dnes sa pozrieme na jej súčasnosť. Na úvod však treba povedať, že túto trať sme boli zmapovať celkovo trikrát. Prvý krát sme pri ceste do Stupavy nafotili súčasný stav stupavskej železničnej stanice. Pred týždňom sme sa vybrali po stopách tejto trate z Devínskeho jazera do Stupavy. Náš výlet začal okolo 14:45 na ŽST Devínske jazero. Kým sme však prišli do Stupavy, bola už tma a fotky z posledného úseku trate neboli veľmi kvalitné. Preto sme za začiatkom tohto týždňa rozhodli zmapovať túto trať ešte raz.
Náš výlet začal o 10:48 na bratislavskej hlavnej stanici, odkiaľ sme cestovali osobným vlakom do Devínskeho jazera. Vystúpili sme z vlaku a nechali sme sa uniesť pohľadom na vynovenú stanicu. Počkali sme na odchod osobného vlaku do Kútov a presunuli sme sa k vedľajšej, zarastenej koľaji. Povedľa nej bola cesta, ktorú sme však využili iba v prípade, že sa nedalo ísť priamo po trati. Pri Devínskom jazere nás na miestami husto zarastenej trate upútalo stále funkčné návestidlo ukazujúce návesť STOJ. Pokračovali sme priamo po koľajniciach, ktoré sa po niekoľkých minútach stáčali doprava. Aj na tomto mieste boli návestidlá, tie však už v prevádzke neboli. Po ľavej strane bolo v diaľke vidno trať č. 110 do Kútov.
Vonku bolo príjemné počasie, priam stvorené na malý výlet.´Počiatočný úsek trate bol miestami udržiavaný a miestami poriadne zarastený. Prešli sme pár metrov a pred nami sa vynorila záhradkárska osada. Tu už bola táto trať v celku udržiavaná. Väčšine záhradkárov totiž určite záleží na výzore ich okolia. Po ľavej strane záhradkárska osada, po pravej strane a za nimi veľké pole. Na trati vidíme množstvo priechodníkov rôznej konštrukcie.
Pokračovali sme priamo po trati a po chvíli sme objavili „drezinu“, starý automobil bez gúm postavený priamo na trati. Auto skrášľujú nápisy ako TAXI, či BUS. To či toto auto môže jazdiť, či nebodaj aj po tejto tratí jazdí sa nám zistiť nepodarilo. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej. Miestami sme však z viacerých dôvodov nemohli pokračovať priamo po železničnej trati. Dôvodom bola husto zarastená trať, či stavebný materiál, ktorý si niektorí záhradkári počas rekonštrukcie svojich domov odložili priamo na koľaje. Po križovaní poľnej cesty so železničnou traťou sme v diaľke videli prvé domy Stupavy a do uší k nám doľahol hluk z diaľnice, ktorá bola neďaleko od nás. Na tomto úseku už trať taká zarastená nebola.
Pridali sme do kroku a po niekoľkých minútach sme sa dostali k mostu ponad diaľnicu D2 do Českej republiky, ktorý sa nachádza v kilometri 4,972. Železničný most bol v pomerne dobrom stave. Smutné je, že po ňom v súčasnosti nechodí žiadny vlak. Most podopierajú (okrem krajných podpier) dve podpery kruhového prierezu, medzi ktorými je vozovka diaľnice. Takto je most rozdelený na tri polia s jednotlivými rozpätiami 14,45 + 28,90 + 14,45 m, spolu to je 57,8 m. Nosnú sústavu tvorí hlavný nosník, ktorý je spojitý z oceľovej skrine obdĺžnikového prierezu so šírkou 1,52 m a výškou 1,3 m. Na hlavnom nosníku je položená monolitická betónová doska hrubá 205 mm, na ktorej sú koľajnice priamo pripojené k priebežným zabetónovaným pásniciam. Most je jednokoľajný a navrhnutý na zaťaženie vlakom B podľa ČSN 73 6203 – Zaťaženie mostov a celková hmotnosť je 103,6 t. Po prejdení mosta sme boli o krok bližšie k Stupave. Kráčali sme po trati po ktorej v minulosti jazdili osobné i nákladné vlaky.
Ani sme sa nenazdali a prišli sme k prvému železničnému priecestiu v Stupave. Na to, že tadiaľto „chodí vlak“ však neupozorňovala žiadna značka, či návestidlo. Po prejdení priecestia sme pokračovali ďalej po trati a po pár metroch vidíme tabuľku s číselnou hodnotou 5.6 a výhybku L1. Cez ňu je možné dostať sa na vlečku rovnobežnú s traťou. Vlečka vedie popri menšej nakladacej rampe a končí pri celkom veľkej (veľká dĺžkou aj plochou) rampe. Za výhybkou L1 je ďalšia označená L2, cez ktorú vlečka pokračuje na odvratnú koľaj. Tá končí tesne za výhybkou L1 (v smere na Devínske Jazero). Všetko je zarastené vegetáciou. Za výhybkou L2 existovala ešte jedna výhybka (pravdepodobne označená L3), čo potvrdzuje aj koľaj s betónovými pražcami (ostatné sú drevené). Tu začínala vlečka do bývalej cementárne. Teleso vlečky je dobre viditeľné, ale je miestami zarastené stromami a kríkmi tak husto, že sa cez tú húštinu nedá prejsť. Domáci tu majú ohnisko. Môžeme tam nájsť aj zopár podvalov. Míňame koniec vlečky, súbežnej s traťou, a trať pokračuje miernym pravým oblúkom. Sprava na nás hľadí lichobežníková tabuľka (biela s čiernym lemovaním), ktorá nahrádza vchodové návestidlo dopravne na tratiach so zjednodušeným riadením vlakovej dopravy.
V oblúku pretína trať posledné priecestie a celkom blízučko trať preskočí v km 6,1 potok Mláka železobetónovým mostom. Tesne za mostom začína vchodové záhlavie stanice. Hneď vpravo sa nachádzajú Zberné suroviny. Železný šrot nakladajú, ale na autá. Trať sa rozvetvuje na päť koľají. Za výhybkou 1 odbočíme cez výhybku 3 a 4 na koľaj 5, na ktorej sa nachádzajú zbytky výhybky R2. Cez túto výhybku bola napojená dnes už neexistujúca krátka vlečka (firmu sa mi zistiť nepdoarilo). Budova, ktorá tu dnes stojí, je možno pôvodná. Pozostatky vlečky nachádzame pod betónovým oplotením. Koľaj 5 je slepá a je ukončená pripevneným podvalom na koľajniciach. Pôvodne bola dlhšia. Z koľaje 5 cúvame, prehodíme výhybku 4 do odbočky a dostávame sa na koľaj 3, ktorá sa pred staničnou budovou napája výhybkou 5 na koľaj 1. Táto je takisto slepá a za výhybkou 6 je tiež ukončená pripevneným podvalom na koľajniciach. Úsek od výhybky 6 po koniec je pomerne krátky (predtým bol dlhší). Prehodíme výhybku 6 do odbočky a dostávame sa na koľaj 2 prechádzame okolo staničnej budovy, ktorá má zadebnené okná aj dvere a je celá posprejovaná. Ďalej ideme okolo neexistujúcej budovy skladu s torzom nakladacej rampy. Za ňou sa otvára priestor pre nakládku, vykládku a prekládku tovarov z vozňov do nákladných automobilov (a naopak). Z opačnej strany tento priestor ohraničuje koľaj 4. Váha je opustená a zamknutá. Výhybky 2 a 1 sú nastavené do odbočky, tak v kľude prichádzame na most cez potok Mláka. Po prestavení výhybky 2 vchádzame na koľaj 4. Tesne za výhybkou 2 si môžeme matne spomenúť na výhybku R1 (dnes po nej niet ani stopy), z ktorej odbočovala ďalšia vlečka., ktorá bola dlhšia ako vlečka na opačnej strane stanice. Po tejto spomienke pokračujeme ďalej po koľaji 4, ktorá je slepá a je ukončená šikmou nakladacou rampou, respektíve jej zbytkami. Železničná stanica je v dezolátnom stave. Koľajnice sú zarastené hustou vegetáciou a takmer vôbec ich nie je vidno. Celú trať sme prešli približne za 2 hodiny a môžeme povedať, že to bol rozhodne zaujímavý výlet.
Táto trať mohla mať v pripravovanom systéme bratislavskej integrovanej dopravy svoje miesto. Stupavská stanica má výbornú polohu. Obnovenie osobnej dopravy by na tejto trati by zrýchlilo spojenie Bratislavy so Stupavou. Žiaľ Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií však rozhodlo úplne inak. Jeho úradníci rozhodli „od stola“, bez toho, aby zvážili efektívne využitie tejto trate a v čase narastajúcej automobilizácií ponúkli rýchle a kvalitné dopravné spojenie Stupavy s Bratislavou. V okolí trate sa začína rozmáhať rozsiahla bytová výstavba a tak je len otázkou času, kedy táto časť trate zmizne z povrchu zemského. Táto trať by sa však ešte stále dala zachrániť. V prvom rade by bolo potrebné spriechodniť túto trať, to jest odstrániť vegetáciu priamo z trate, respektíve jej tesnej blízkosti. Potom by bolo zrejme potrebné skontrolovať funkčnosť jednotlivých výhybiek a obnoviť fasádu staničnej budovy.
To či ešte po tejto trati niekedy prejde nejaký vlak dnes nevie nikto. Keďže nateraz nemáme informácie o nejakých snahách o záchranu tejto trate, urobte si cez víkend prechádzku po stopách tejto trate. Ak ju budete odkladať môže sa stať, že sa potom už nebudete prechádzať po trati, ale len po jej zbykoch.
Veríme, že sa túto trať ešte podarí zachrániť a v budúcnosti sa na nej objaví aj nejaký ten vlak.
V dnešnej časti seriálu o železničných tratiach, sme Vám ponúkli pohľad na súčasný stav stupavskej trate. Históriu tejto si môžete prečítať TU.
Autor: Jaroslav Filo
Text a foto: Jaroslav Filo
Výzva pre čitateľov:
Vaše tipy a námety do tohto seriálu očakávame na emailovej adrese redakcia@veterany.eu.
Nepochopitelně stupidní rozhodnutí o zrušení stupavské trati připravuje bratislavskou aglomeraci o výtečnou možnost vybudovat úžasnou severozápadní větev „S-bahn“: když už zřejmě jen jakási podivná hungarofobie, uměle živená v duchu hesla „ode zdi ke zdi“, brání Bratislavě v tom, aby se poučila v Budapešti (BHÉV), proč se tedy nepoučí aspoň ve Vídni (viz například trasy obsluhované linkami S45 a U6), jíž se přitom snaží neúspěšně napodobovat v mnohém jiném?
Úplne s tebou súhlasím. U nás sa najskôr trať bezhalvo administratívne zruší, potom sa rozobere a potom sa zistí, že to bola blbosť a za drahé peniaze sa začne znova stavať. Hoci táto trať by určite boal efektívna – rýchel spojenie s bratislavou bez trčania v zápchemyslenie niektorých ľudí nezmeníme. Myslím si však, že v tomto príapde chýba tlak verejnosti na zachovanei tejto trate.
:´-(
ohladne toho kilecka na kolajniciach…..auto jazdi a da sa snim prejst az do stupavy alebo oproti bufetu U stareho bicykla,,,teda pokial niesu v ceste prekazky,,,,je sranda sa v tom vies alebo ho soferovat :))))
No na svoje 120 výročie sa trať zrušila. Koľajnice sa berú komplet aj so švelermi. Budú slúžiť niekde ževraj Dunajská Streda alebo NZ. Koniec koncov to „kilo“ to asi predpovedalo…. Čo prežilo dve vojny neprežije somárov !!!!