BRATISLAVA – V sobotu 8. júna 2024 si opätovne prišli na svoje nadšenci lodiarstva a histórie lodnej dopravy. STM-Múzeum dopravy pre nich po roku opäť pripravilo trojicu komentovaných prehliadok remorkéra Šturec, ktoré sa tešili veľkému záujmu verejnosti. A hoci sa odporúčalo registrovať vopred, v prípade voľnej kapacity ste mohli prísť aj bez nej.
V sobotu ráno bolo vonku príjemné letné počasie. No zatiaľ čo väčšina rodín pravdepodobne trávila voľný deň na kúpalisku, našli sa aj takí, ktorí využili čas na spoznávanie histórie dopravy. Tentokrát sa ale nebavíme o návštevníkoch múzea pod hlavnou stanicou, ale o tých jedincoch, ktorí v tento deň zavítali do areálu bratislavského prístavu. Po zapísaní sa na zoznam účastníkov a podpísaní súhlasu s bezpečnostnými pokynmi pre pohyb v prístave sme sa v sprievode organizátora pomaly vybrali k remorkéru Šturec. Prešli sme cez priľahlé koľajisko a po ľavej strane nás upútal malý remorkér Zvolen, ktorý rovnako ako jeho väčší kolega patrí Slovenskému technickému múzeu.
Skôr ako sme sa dostali na loď, v malom stánku si bolo potrebné od pani Veroniky zakúpiť lístok na prehliadku. Pre záujemcov o suveníry boli v ponuke publikácie o histórii lodnej dopravy, omaľovánky, magnetky, či pohľadnice. Naprázdno však neobišli ani deti, ktoré si mohli pochutnať na lahodnom ovocnom džúsiku.
V ďalšom stánku situovanom o pár metrov ďalej sa zase bolo možné oboznámiť s viazaním lodných uzlov a najrôznejšie publikáciami s lodnou tematikou. Pán Pavel Kara o tom ale rozprával tak obšírne a kvetnato, že by sme tam boli hádam ešte aj ďalšie 3 soboty. 😀
Oficiálna komentovaná prehliadka sa začala o pár minút neskôr, kedy sa slova ujal odborník na stavbu lodí a pedagóg pán Erich Píš, aby nám v skratke priblížil históriu lodnej dopravy na Dunaji a povedal aj pár slov o remorkéri Šturec. „Zatiaľ čo v iných krajinách sú historické lode bežne ukotvené na vode, tie naše sú vytiahnuté na breh. aby ste mohli naživo vidieť všetky ich súčasti vrátane lodných vrtúľ.“
Po vystúpení na palubu lode nás srdečne privítal niekdajší lodník a lektor múzea dopravy Stanislav Drdoš, ktorý nás oboznámil nie len s Dunajplavbou ako takou, ale aj s obšírnejšou históriou a súčasnosťou Šturca. Aby sme sa ale pri komentovanej prehliadke nemuseli tlačiť, rozdelili sme sa do viacerých skupín a rozliezli sa po remorkéri. Kuchyňa, jedáleň, strojovňa, rádiostanica, jednotlivé kajuty, dolná i horná paluba a kormidlovňa. Na každom z týchto miest sme sa od fundovaných sprievodcov dozvedeli cenné a veľmi zaujímavé informácie o fungovaní lode a práce jednotlivých členov posádky. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá byť pomerne jednoduché, práca lodníka nie je pre každého.
Najväčším lákadlom pre detských návštevníkov bola už tradične kormidlovňa. Škoda len, že Šturec sa už na dunajské vody nikdy nevráti. Inak by sme sa s malými kapitánmi a kapitánkami určite vydali na zaujímavé plavby tam, kde nás vlny zavedú. No keby to bola samotná Pipi Dlhá Pančucha, určite by to nebola žiadna nuda. Veď napokon kto vie či taká loď náhodou nevie aj lietať. Skúšal to už vôbec niekto? 😆
Aj keď bol začiatok prehliadok hromadný a vopred daný, odchod zo Šturca bol už viac menej individuálny podľa voľného času návštevníkov. Niekto sa ponáhľal k vode, aby sa v plavkách, či hore bez dosýta vybláznil na prírodnom alebo umelom kúpalisku, iný utekal za ďalšími veteránskymi podujatiami, ktorých ani v tento deň rozhodne nebolo malo.
Hoci toto podujatie môžeme hodnotiť kladne, jedným z námetov na spestrenie akcie by bolo prepojenie prístavu s múzeom dopravy formou zážitkovej jazdy historickým motorovým vlakom. Veď uvidíme. Kto si počká, ten sa dočká. Dovtedy ale môžeme vzdať hold všetkým tým, ktorí sa zaslúžili o zachovanie cenných artefaktov z Dunajplavby pre budúce generácie a formou rôznych výstav približujú lodiarstvo a jeho históriu mladej generácii. Ešte raz veľká, preveľká vďaka.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment