REPORTÁŽ | 130. výročie železničnej trate Spišské Vlachy – Spišské Podradie

SPIŠSKÉ PODHRADIE – Zážitkové jazdy historickými vlakmi, výstava historických koľajových vozidiel, kultúrny program i občerstvenie. Aj takto by sa dalo zhrnúť oslavy 130. výročia železničnej trate číslo 187 Spišské Vlachy – Spišské Podhradie, na ktorých ktorých nechýbala ani naša redakcia.

Keďže bezplatné lístky na nočný rýchlik Zemplín už neboli k dispozícii, rozhodli sme sa na toto podujatie cestovať v celku netradičným spôsobom. Najprv sme sa odviezli posledným regionálnym expresom do Trenčína a po niekoľkohodinovom pobyte na čerstvom vzduchu a vo vestibule stanice sme pokračovali v jazde regionálnym expresom do Žiliny s prestupom na expres do Košíc. My sme však cestovali iba do Popradu-Tatier, kde sa oficiálne začínala táto akcia.

Po presune na 3. nástupište sme najprv zdokumentovali nevšednú historickú súpravu na čele s parným rušňom 477.013 „Papagáj“ a elektrickým rušňom E 499.062 „Bobina“ a urýchlene nastúpili do motorového vozňa M 274.004. Veru tak, v súprave nášho vlaku totiž neboli len klasické staré rýchlikové vozne, ale aj motorové vozne „Modrý šíp“, „Dvašesťdvojka“ a „Hurvínek“.

Elektrický rušeň E 499.062 „Bobina“ čaká na odjazd historického vlaku do Spišského Podhradia

Je 08:45, výpravca zapískal a nostalgický vlak sa pomaly uberá na cestu za zážitkami. Od šarmantnej sprievodkyne sme si zakúpili pamätný cestovný lístok a potom sa už naplno venovali sledovaniu okolitej krajiny. Cez otvorené okno sme mali možnosť sledovať malebné dedinky v prekrásnom podhorskom prostredí s nasávať svieži čerstvý smogom neznečistený vzduch.

Pohľad na okolitú krajinu z okna nostalgického vlaku

Našou prvou zastávkou na trase bolo mesto Spišská Nová Ves, kde k nám pristúpili ďalší výletníci.

Mimoriadny historický vlak čaká na odjazd do Spišského Podhradia

V Spišskom Podhradí sa „Bobina“ odpojila od zvyšku súpravy a odstavila na vedľajšiu koľaj. Využili sme čas a spolu s ďalšími cestujúcimi spravili zopár záberov nášho vlaku.

Druhou a zároveň aj poslednou zastávkou na trati boli Spišské Vlachy

Po prehodení výhybky sme následne ostrým oblúkom odbočili na 9,5 kilometrovú jednokoľajnú neelektrifikovanú trať a vydali sa na posledný úsek našej cesty. Práve ten bol pre väčšinu z nás najzaujímavejší, lebo okrem výhľadu na malebnú krajinu a majestátny Spišský hrad, sme naplno dýchali svieži vzduch zmiešaný s vôňou pary a dymu. A aby to bolo naozaj to pravé orechové, na našom oblečení, nemohli chýbať ani sadze.

V oblakoch pary a dymu odbáčame na 9,5 km trať do Spišského Podhradia

Po 20-minútovej jazde sme dorazili do cieľa našej cesty, vystúpili sme z vlaku a rozpŕchli sa „na všetky svetové strany“. Niekto sa vybral na prehliadku hradu a Sivej brady, iný navštívil centrum mesta a Spišskú Kapitulu. No boli aj takí, ktorí si najprv zdokumentovali výstavu historických vozidiel. Jednotlivé motorové vozne sa totiž odpojili od zvyšku súpravy, aby miestnych obyvateľov, železničných nadšencov a ďalších záujemcov odviezli do Spišských Vlachov a späť.

Obyvatelia i návštevníci mesta si pozreli aj parný rušeň 477.013 „Papagáj“

Ako prvý sa o 11-tej hodine vybral na trať historický motorový vozeň M 131.1443, ktorý sa nám prostredníctvom objektívu fotoaparátu podarilo zachytiť pod svetoznámym hradom a v malebnom prostredí „nedotknutej“ prírody.

„Hurvínek“ na spiatočnej jazde zo Spišských Vlachov

O hodinu neskôr sme podobný záber spravili  aj s motorovým vozňom M 262.0128.

„Dvašesťdvojka“ pod Spišským hradom uháňa do Spišských Vlachov

A kým sme mi fotili popri trati, železničiari z tamojšieho depa vytiahli z depa historický motorový vozeň M 152.0489 „Hanička“, ktorý si následne bolo možné prehliadnuť aj zvnútra, alebo odfotiť spolu s „Papagájom“.

Na podujatí sa prezentuje aj motorový vozeň M 152.0489 známy aj pod prezývkou „Hanička“

Kto bol hladný, alebo smädný, mohol sa občerstviť v historickom reštauračnom vozni WRab, alebo v stránku priamo na stanici, pri ktorom sa miestami tvorili dlhé rady.

Počas dňa sa bolo možné občerstviť aj v historickom reštauračnom vozni WRab

Návštevníci, ktorí mali záujem dozvedieť sa viac informácií o meste a jeho okolí, si v improvizovanom stánku na stanici mohli zobrať propagačné materiály, alebo sa presunuli do neďalekého informačného centra, v ktorom si okrem iného mohli zakúpiť aj rôzne suveníry vrátane magnetky s „Haničkou“.

Pohľad do centra mesta Spišské Podhradie

O 13-tej hodine sa začala oficiálna časť osláv okrúhleho výročia lokálnej železnice, ktorú na úvod otvoril primátor mesta MVDr. Michal Kapusta a prednosta stanice. Po nich nasledovali príhovory bývalých prednostov a kultúrny program v podaní dychovej hudby Železničiar, ľudovej Branisko a speváckej skupiny Pirečko.

Vystúpenie dychovej hudby Železničiar

 

Nemenej atraktívna však bola aj ukážka historického šermu v podaní Spolku historického šermu Páni Spiša do ktorej sa mohli priamo zapojiť aj prítomní diváci. Miestami to bolo až také napínavé, že väčšine z nás do slova a do písmena tuhla krv v žilách. Nemusíte sa ale báť, všetko nakoniec dobre dopadlo. A to aj pre dobrovoľníčku z radov divákov, ktorá bola takmer popravená katom. 

Mladé slečny nám predviedli ukážku historického šermu

Komu sa ale nechcelo ostať na celom programe, mohol sa o 14-tej odviezť posledným z trojice spiatočných mimoriadnych vlakov do Spišských Vlách, na ktorý bol nasadený motorový vozeň „Modrý šíp“.

„Modrý šíp“ na poslednom spiatočnom historickom vlaku do Spišských Vlachov

Ani sme sa nenazdali a nastal čas nášho návratu. O dve hodiny neskôr sme sa pomaly vydali na spiatočnú cestu. Nebolo by na tom nič zlé, keby to nemalo jeden háčik. Nikto z organizátorov totiž o odchodoch mimoriadnych vlakov neinformoval a kto sa nepozeral na hodiny, alebo sa mu vybil telefón riskoval, že sa domov bude musieť vrátiť po vlastných.

Dovidenia Spišské Podhradie

Po návrate do Spišských Vlachov sme čakali na opätovné pripojenie „Bobiny“ do súpravy nášho vlaku, ktorá nás následne dotiahla späť do Popradu. Komu sa teda počas 15-minútovej prestávky nechcelo sedieť vo vlaku, mohol sa odfotiť pred „Papagájom“, alebo si spraviť fotky historickej súpravy.

Historická súprava na čele s parným rušňom 477.013 krátko po príjazde do Spišských Vlachov

Po príjazde do koncovej stanice prišlo na rad postupné rozpájanie nostalgického vlaku. Zatiaľ čo sa „Papagáj“ s dvoma rýchlikovými vozňami pobral do neďalekého depa, návozová súprava E 499.062 + M 274.004 + M 262.0128 + M 131.1443 čakala na odjazd do Liptovského Mikuláša. Do popradského depa sa pobrala aj „Hanička“ (zo Spišského Podhradia radená na konci nášho vlaku), kde v nasledujúcom období podstúpi potrebnú výmenu kolies.

Elektrický rušeň E 499.062 na čele návozového vlaku do Liptovského Mikuláša

Deň sa pomaly chýlil k svojmu záveru a nás čakal už iba návrat do hlavného mesta. Nasledujúci víkend sa mali konať ďalšie nemenej zaujímavé akcie, no počasie nakoniec rozhodlo inak. Ale o tom až nabudúce.

Autor: Jaroslav Filo

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.