LEDNICKÉ ROVNE – Posledný júlový víkend už tradične patrí diecéznej púti starých rodičov a seniorov, ktorá sa teší veľkej účasti návštevníkov z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Zároveň je to aj príležitosť, kedy sa máme možnosť odviesť sa mimoriadnym vlakom po železničnej trati číslo 124 z Nemšovej do Lednických Rovní, na ktorej je od februára 2003 pravidelná osobná doprava zastavená.
Zatiaľ čo po minulé roky sme sa zameriavali iba na nedeľnú časť Anenskej púte, tento rok sme sa rozhodli urobiť zmenu a priblížiť vám atmosféru z oboch víkendových dní. Aby sme sa ale nemuseli zbytočne naháňať, podujatia Adamovské jazerá, či Modelársky víkend na Korýtku sme z taktických dôvodov vynechali. A spravili sme dobre.
Príjemný slnečný sobotný deň mohli pútnici využiť aj na návštevu Trenčianskych Teplíc
Začnime ale pekne od začiatku. Skôr ako sa v Lednických Rovniach začal 15. ročník tradičnej diecéznej púte, z Trenčianskej Teplej štartovala historická električka rady 49.0 na jednu z pravidelných jázd do Trenčianskych Teplíc pod vedením skúseného motorvodiča a riaditeľa neziskovej organizácie Trenčianska elektrická železnica Dušana Nosála. A keďže vonku bolo nádherné slnečné počasie, nevšednú dopravu do kúpeľného mesta využili nie len rodiny s deťmi, turisti a kúpeľní hostia, ale aj pútnici rôznych vekových kategórií. V úlohe sprievodkyne sa tentokrát predstavila šarmantná Martinka, ktorá okrem cestovných lístkov na konečných zastávkach ochotne predávala suveníry s motívom železničky.
Trenčianske Teplice ponúkajú pre obyvateľov i návštevníkov mesta veľké množstvo voľnočasových aktivít. Okrem vychádzky na vyhliadky Jeleň a Hríb sa môžete poprechádzať po kúpeľnom parku, vybrať po turisticky značených trasách k Jánošíkovej jaskyni a do blízkeho i vzdialenejšieho okolia, alebo si len tak posedieť na lavičke a obdivovať nádherné jazierko a krásu okolitej prírody. Deti sa medzitým môžu vyblázniť na preliezkach a kto chce, môže si počas horúcich letných dní pochutnať na širokej ponuke zmrzlinového osvieženia. V ponuke sú aj tradičné kúpeľné oplátky a komu už luh vyraboval žalúdok a jazyk ťahal po zem, môže si vybrať zo širokej ponuky občerstvenia.
Kto sa chystal na tradičnú diecéznu púť, musel sa predposledným spojom vrátiť späť do Trenčianskej Teplej. No skôr ako sa presunuli k mimoriadnemu vlaku, mohli aspoň na chvíľu zavítať do útrob električkového depa a pozrieť si expozíciu historických cestných i koľajových vozidiel, starých cestovných lístkov a rádioprijímačov, dobových uniforiem, cestných a železničných modelov a ďalších artefaktov z histórie dopravy.
Na druhom nástupišti, na koľaji číslo 8 už medzitým bola pristavená historická súprava M 152.0160 + 010 smerujúca na Lednické Rovne. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, keby na tabuli nesvietil odchod 17 hodín a 73 minút. 😀 Nuž to nevymyslíš, to sú ŽSR. 😀
S pribúdajúcim časom odchodu sa mimoriadny vlak postupne zapĺňal cestujúcimi rôznych vekových kategórii. Väčšina z nich nepochybne smerovala na večernú svätú omšu, no našli sa aj takí, ktorí sa chceli iba poprechádzať po Lednických Rovniach.
Pútnický spoj si okrem koncovej stanice bolo možné nafotiť aj v Nemšovej a dopravni Pruské.
Keďže v každej obci do nášho vlaku pristupovali ďalší a ďalší pútnici, v historickej súprave už nebolo takmer žiadne voľné miesto na sedenie. Nadšenci zo Spoločnosti Považskej dráhy Žilina tentokrát mysleli na všetko a okrem pamätných cestovných lístkov si cestujúci mohli zakúpiť aj nealkoholické pivo, minerálku a ďalšie drobné pochutiny. V ponuke však boli aj magnetky a pohľadnice s motívom motorového vozňa M 131.1443 „Hurvínek“ v rôznych lokalitách Slovenska.
Ani sme sa nenazdali a boli sme v Lednických Rovniach. Vystúpili sme z vlaku a zatiaľ čo sa väčšina cestujúcich pomaly pobrala k barokovej kaplnke svätej Anny, iní si spolu s nami ešte nafotili historický motorový vlak, alebo si spravili individuálny program v tejto obci.
Hoci by prechádzka po obnovenom historickom parku mohla byť príjemným relaxom pre našu myseľ, presunuli sme sa aj my na večernú slávnostnú svätú omšu pod vedením ThLic. Zdenka Pupíka, PhD.. V pútnickom areáli sa už medzitým zišlo veľké množstvo veriacich z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, ktorí sem prišli načerpať nové duchovné osvieženie.
Nemej podnetná však bola aj následná beseda s celebrantom Zdenkom Popíkom, na ktorej sme sa žiaľ pre krátkosť času už nemohli zúčastniť. Nie, že by nám doma plakali malé deti, no historický vlak na žiadnych oneskorencov nečakal.
Nastúpili sme teda do jedného z vozňov a plní dojmov sa vydali na spiatočnú cestu do Trenčianskej Teplej. Bolo nám síce ľúto, že opúšťame túto malebnú obec, no vedeli sme, že sa do nej už na druhý deň znova vrátime. Počas jazdy vládla vo vláčiku príjemná atmosféra. Niektorí cestujúci mierne oddychovali, iní sa bavili o anenskej púti a ďalších nemenej zaujímavých témach.
Aj pri spiatočnej jazde si vláčik motoráčik bolo možné nafotiť v Pruskom a Nemšovej, čo využili viacerí cestujúci.
Po návrate do Trenčianskej Teplej sme ešte spravili zopár dokumentačných záberov a následne sa presunuli na prvé nástupište. Keďže v sobotu večer by sme sa už do Bratislavy žiadnym vlakom nedostali, boli sme dohodnutí, že prenocujeme u našich známych v Trenčianskych Tepliciach. Do odchodu prímestského autobusu sme mali pomerne veľa času. Dojedli sme teda posledné zásoby jedla vlastnej produkcie a po krátkom oddychu na staničnej lavičke sa pobrali k autobusovej zastávke na rázcestí obce.
Slávnostnú svätú omšu s biskupom Galisom nakoniec počasie neprekazilo
V nedeľu ráno sme vstali trochu včaššie ako inokedy. Prímestský autobus na rázcestie v Trenčianskej Teplej totiž odchádzal osem minút po siedmej hodine a za každých okolností sme ho potrebovali stihnúť. Dali sme si teda sýte raňajky a potom hor sa do terénu. Keďže mimoriadny vlak bol na nástupišti číslo 2, koľaj číslo 8 pristavený až okolo ôsmej hodiny, mali sme čas aj na rannú kávu z automatu. Pre očakávaný nápor cestujúcej verejnosti bola vypravená historická súprava v zložení M 152.0160 + Blm 317 + M 131.1443. Niet sa čomu čudovať, veď hlavná svätá omša je každoročne veľkým lákadlom veriacich z blízko i vzdialenejšieho okolia. Väčšina z nich síce využíva mimoriadne pútnické vlaky, no sú aj takí, ktorí sa rovnako ako v sobotu dopravia na miesto určenia vlastným autom.
Nastúpili sme do mimoriadneho vlaku, našli si voľné miesto na sedenie a o 08:30 sa pomaly pohli zo stanice. Prešli sme popri areáli bývalého depa i cez most ponad rieku Váh a o päť minút neskôr sme už stáli v Nemšovej, kde k nám pristúpila menšia skupinka cestujúcich.
V historickej súprave sa voľné miesta míňali ako teplé rožky, lebo v každej obci na trati k nám pristupovali ďalší pútnici a výletníci. Tí si rovnako ako v sobotu mohli zakúpiť magnetky, pohľadnice a drobné občerstvenie.
Keďže sme do niektorých nácestných staníc dorazili s predstihom, mali sme príležitosť na zdokumentovanie historickej súpravy. Na oblohe sa síce začali objavovať tmavé mraky, no pri pozorovaní malebnej krajiny sme tomu nevenovali veľkú pozornosť.
Situácia sa ale zmenila, keď sme cca o pol desiatej dorazili do koncovej stanice v Lednických Rovniach. Len čo sme totiž vystúpili z vlaku, začalo ako na potvoru liať ako z krhle. Keby sme sa neschovali pod strechu staničnej budovy, boli by sme premočení ako kura. Niektorí pútnici sa zase schovali do vlaku a rovnako ako my čakali na krajšie počasie.
A keď to už naozaj vyzeralo beznádejne a reálne hrozilo, že na pútnickej omši bude veľmi málo účastníkov, počasie s nami na poslednú chvíľu začalo spolupracovať. Čierne mraky sa postupne rozpadali a na oblohe sa miestami objavilo slniečko. Neváhali sme ani sekundu, spravili zopár dokumentačných záberov a potom hor sa k pútnickému areálu.
V čase začiatku slávnostnej liturgie bol z Lednických Rovní vypravený výletný vláčik motoráčik M 152.0160 + M 131.1443, ktorý na rozdiel od predošlých rokov išiel až do prestupnej stanice v Trenčianskej Teplej. No keďže o túto jazdu bol zo strany verejnosti veľký záujem a prívesný vozeň ostal oddychovať na stanici, cestujúci sa museli trochu potlačiť. Nuž kto vie, či z toho medzi mladými nevznikli aj nejaké nerozlučné priateľstvá, ktoré nakoniec skôr či neskôr skončia romantickou svadbou? 😉
Krátko po 10-tej hodine sa v areáli barokovej kaplnky svätej Anny začala slávnostná svätá omša, ktorú za doprovodu miestneho dychového súboru Medňanka celebroval žilinský biskup Mons. Tomáš Galis. Aj napriek tomu, že táto omša bola prenášaná na obrazovky Televízie LUX a niekoľko desiatok minút predtým riadne pršalo, v areáli barokovej kaplnky svätej Anny bolo veľké množstvo veriacich z Lednických Rovní, okolitých dedín i vzdialenejších častí našej vlasti.
Skôr ako sa pristúpilo k samotnému sláveniu nedeľnej liturgie, tamojší farár Miroslav Janás, starosta Dolnej Breznice Ing. Lukáš Pekara a starosta Lednických Rovní Mgr. Marián Horečný spolu so zástupcami veriacich privítali biskupa tak, ako sa patrí. Počas obetovania darov od nich dostal veľký peceň domáceho chleba, syrové nite a plný košík hrozna.
Nemôžme však opomenúť ani homíliu Mons. Galisa, v ktorej hovoril o význame starých rodičov a seniorov v našej spoločnosti. Mohli by sme to síce rozpísať aj detailnejšie, no lepšie je raz počuť, ako 100x o tom písať.
Na pútnickej svätej omši nechýbal ani spolupracovník Televízie LUX, niekdajší výpomocný duchovný farnosti Nanebovzatia Panny Márie „Blumentál“ a terajší správca farnosti 7-bolestnej Panny Márie v Petržalke vždy dobre naladený Marián Bér. Aj keď tentokrát nemal žiadny príhovor, veľmi pomohol pri rozdávaní svätého prijímania.
Záver slávnostnej liturgie zakončenej známym hymnom V sedmobrežnom kruhu Ríma patril ďakovným rečiam Mgr, Mariána Horečného, Miroslava Janása a Mons. Tomáša Galisa. Počas slávnostného odchodu duchovných a miništrantov si žilinský biskup ochotne podával ruky s veriacimi.
Zatiaľ čo niektorí pútnici po skončení slávnosti pomaly odchádzali domov, iní sa ešte modli pred lurdskou jaskyňou, nabrali si liečivej vody, alebo sa zastavili na krátku modlitbu v barokovej kaplnke.
Mnohí ľudia sa na ceste k mimoriadnemu vlaku pristavili pri rôznych stánkoch, v ktorých si bolo možné zakúpiť nie len sakrálne predmety, ale aj kúpeľné oplátky, sladkosti, pelendreky, turecký med, bižutériu, hračky, magnetky, hrnčeky, klobúky a iné doplnky.
Keďže na obed v Lednických Rovniach už cestujúcim neostal čas, presunuli sme sa s nimi rovno na stanicu. Spravili si ešte dokumentačné zábery pre potreby tohto článku a potom sme už v kľude sedeli v staručkom motoráku. Vlakvedúci Patrik zapískal a o 12:30 sme sa pomaly pohli zo stanice. Čakala nás cca hodinová spiatočná jazda počas ktorej mnohým z nás nebolo veľmi do reči. Niektorí sa s nostalgiou lúčili s malebnou obcou, iní premýšľali o slovách Mons. Galisa. Našťastie sa ale našli aj takí, ktorí sa bavili o blížiacom sa obede a plánovaných aktivitách v rámci popoludnia.
Na nácestných staniciach sme žiaľ priestor na fotenie mimoriadneho vlaku nemali. Výnimkou boli iba staré známe destinácie Pruské a Nemšová, kde historickú súpravu viac menej dokumentujeme iba zo zvyklosti.
V Trenčianskej Teplej sme ešte spravili posledné zábery motorového vlaku a potom sme sa už presunuli na nástupište Trenčianskej elektrickej železnice a čakali na odchod pravidelného spoja do kúpeľného mesta.
S legendárnou električkou sme sa výnimočne odviezli len po lekáreň v obci, odkiaľ sme pomalou chôdzou prišli až k Motorestu Comti. Sadli za stôl na terase a dopriali si chutný obed v podobe slepačieho vývaru, Gordon blue a 0,5 l chladenej kofoly.
Keďže do odchodu nasledujúceho spoja do Trenčianskych Teplíc sme mali ešte kopec času, vybrali sa na malú návštevu električkového depa v ktorom nás okrem personálu električky privítala aj jedna zvieracia obyvateľka.
Pútnici, ktorí sa rovnako ako my rozhodli pred návratom domov ešte navštíviť Trenčianske Teplice, mohli voľný čas využiť rôzne. My sme sa tentokrát rozhodli spraviť zopár záberov úzkorozchodnej trate vrátane prejazdu historickej električky a potom sme si dopriať zaslúžený oddych pri jazierku v miestnom parku.
A keď sa deň pomaly blížil k svojmu záberu, vrátili sme sa na zastávku pod skalkou, nastúpili do obľúbenej električky a vydali sa na spiatočnú jazdu do Trenčianskej Teplej.
Definitívnou bodkou za našim dvojdňovým výletom bola jazda rýchlikom 714 Považan späť do hlavného mesta. Nuž a čo dodať na záver tohto reportážneho článku? Anenská púť je pre nás každoročne veľkým zážitkom. Okrem duchovnej obnovy a aktuálneho zamyslenia sa nad božím slovom, je to aj neopakovateľná jazda historickým vlakom po malebnej trati pod Vršatcom na ktorej už osobné vlaky bežne nepremávajú, jazda kúpeľnou električkou, oddych v prekrásnej prírode a snaha priniesť vám reportáž z tejto akcie vždy z iného uhlu pohľadu. Ak sa nám to aj v tomto roku podarilo, budeme radi. Ak nie, skúsime to zase nabudúce.
Na úplný záver ešte malá inšpirácia: Zo strany organizátorov vláčika motoráčika, Spoločnosti Považskej dráhy Žilina, by určite stálo za úvahu vypraviť turistický spoj na Lednické Rovne aj v sobotu dopoludnia, tak ako sme ho vypravili aj my v roku 2018. Turisti by si spravili výlet po okolí železničky a obyvatelia z okolitých obcí by zase prostredníctvom pravidelných spojov Trenčianskej elektrickej železnice mohli stráviť príjemné popoludnie v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice. Či sa tak ale stane, uvidíme nabudúce.
Autor: Jaroslav Filo
Sobota
Nedeľa
Be the first to comment