BRATISLAVA – Polovica mája už tradične patrí obľúbenej Noci múzeí a galérií a ani v tomto roku to nebolo inak. Aj tentokrát si stačilo zakúpiť vstupenku v prvej navštívenej inštitúcii a vstup do ostatných ste už mali zdarma. Múzeí a galérií v bratislavskom kraji je však toľko, že by ste ich ani pri najmenšej fantázií nestihli počas jedného dňa všetky pozrieť. A aby to náhodou nebolo až také jednoduché, veľkým magnetom boli aj rôzne dopravné atrakcie.
Prvým lákadlom pre dopravných nadšencov a rodiny s deťmi bola jazda parným vlakom s drevenými vozňami 3. triedy na čele s rušňom 310.433 „Kafemkejnek“ na trati Bratislava hlavná stanica – Modrý most – Bratislava-Vajnory – Železničné múzeum Bratislava východ. Vzhľadom na predpokladaný nápor cestujúcej verejnosti sme sa ale radšej vybrali na železničnú stanicu Bratislava-Petržalka, kde už na nás čakala historická motorová súprava M 286.0018 „Túlavá“ + 020, ktorá nás cez Prístavný most, Ružinov a stanicu Bratislava-Nové Mesto taktiež odviezla do železničného múzea.
Spravili sme zopár dokumentačných záberov a potom hor sa do „motora“ obsadiť si posledné voľné miesta. Jazda bola tentokrát síce bezplatná, no cestujúci si museli zakúpiť vstupenku na podujatie. Nevadí. Ak je to na dobrú vec, tak prečo by nie. Najväčšiu radosť z cesty vlakom mali nepochybne tí najmenší, ktorí cez okno nadšene sledovali okolitú krajinu a možno doteraz ani netušili, že cez dolnú časť Prístavného mosta vedú koľajnice. A keďže nostalgická jazda trvala viac ako 45 minút, niektorí ľudia využili čas a dali si poriadnu porciu čerstvého ovocia. Apropo aspoň jedna jahôdka pre našu redakciu by nebola? 🙂
Ďalšia zrýchlená možnosť na fotenie sa nám naskytla na Novom Meste, kde do historickej súpravy pristupovali ďalší cestujúci.
Netrvalo dlho a ocitli sme na zhlaví starého rušňového depa na východnom. Skôr ako sme ale pomaly zacúvali do areálu výstaviska, dali sme prednosť parnému vlaku z hlavnej stanice. Veď to určite dobre poznáte. Starší majú vždy prednosť. 😉 Je síce pravda, že niektorým z nás už bolo dlho, no všetci sme poctivo ostali na svojich miestach. A keď naša súprava o pár desiatok minút neskôr konečne zastavila v areáli múzea, po vystúpení z vlaku sa všetci rozbehli za ďalšími atrakciami. Niektorí z nás boli ale o niečo trpezlivejší a spolu s ostatnými návštevníkmi si pozreli posunovanie Túlavej na točni.
Prvou muzeálnou atrakciou boli spojazdy na motorovom rušni 703.040-6 „Zuzu“ po areáli výstaviska.
Oveľa väčšie rady sa ale tvorili o pár metrov ďalej, kde sa čakalo na spolujazdy na stanovišti parného rušňa 310.433. Keďže „para“ išla s návštevníkmi až takmer k zhlaviu račianskej stanice, jazda bola o čosi dlhšia a zaujímavejšia. Museli ste si však dávať pozor na to, aby ste neskončili vyúdení ako slanina a čierni ako uhol. Inak by ste mali v susednom múzeu čo vysvetľovať. 😛
Detskí návštevníci si mohli zmerať sily na pákových i šľpacích drezinách a značnému záujmu verejnosti sa tešili aj modelové koľajiská v historickom poštovom vozni Fa 5-2085 Klubu železničných modelárov Bratislava a občianskeho združenia Vláčikovo v budove Veľkej vodárne. Súčasťou podujatia bola aj prehliadka múzea so sprievodcom a s dlhým nosom neodišli ani tí, ktorí si chceli odniesť domov nejaké suveníry. Kto bol hladný, alebo smädný, mohol si vybrať zo širokej ponuky občerstvenia. Alko, nealko, slané, sladké, lízanky i pelendreky. Vyzeralo to síce dobre, ale čo na to vaša peňaženka? 😀
Nám dospelým by tam už možno bolo aj dlho, no detskí návštevníci sa v múzeu doslova a do písmena vybláznili do sýtosti. Pozreli si vystavené exponáty a na prázdno neobišla ani šmykľavka.
Dopravu návštevníkov do areálu výstaviska okrem bežných spojov mestskej hromadnej dopravy zabezpečiovaa aj historická motorová súprava M 286.0018 „Túlavá“ + 020, ktorá v pravidelných dvojhodinových intervaloch spájala železničné múzeum s hlavnou stanicou. Posledný spoj navyše pokračoval v jazde až do Petržalky, odkiaľ sa cez Raču vrátil späť na Rendez.
Poriadny frmol bol počas celého dňa aj v múzeu dopravy, ktoré po krátkom útlme opätovne pripravilo veľkolepý program pre všetky vekové kategórie. Návštevníkov už vo vestibule lákalo modelové koľajisko vo veľkosti G (1:22,5) s parnými vlakmi zo stanice Múzejná na ktorom bolo okrem iného možné vzhliadnuť aj funkčné návestidlá, staré telefónne búdky, kostolík s miestnym cintorínom, parčík a cestujúcich čakajúcich na starú dobrú Karosi ŠD 11.
Najväčším magnetom bola nepochybne medzinárodná výstava modelových železníc v mierke H0 na ktorej sa okrem Klubu Modrý horizont zúčastnili aj železničiari zo Španielska, Francúzska, Maďarska a Českej republiky. Malebné krajinky, staničky, mosty a priecestia, historické automobily, staré traktory, ba i autobusy. Pod mostom vám určite neuniklo ani zatopené auta, pltník a mladá slečna opálajúca sa na modrej nafukovačke. Po koľajniciach uháňali osobné i nákladné vlaky vedené motorovými rušňami T 678 „Pomaranč“, T 478 „Okuliarnik“, či T 499 „Kyklop“, motorové vozne rady M 240 „Singrovka“, ako aj novšie železničné vozidlá. A keďže stavitelia nezabudli ani na tie najmenšie detaily, vzhliadnuť ste mohli aj staré dobré telefónne búdky i kadibúdky. Kto mohol, zobral si do ruky mobil, kameru, či fotoaparát a robil si najrôznejšie zábery na prejazdy vlakov malebnou krajinou. Škoda len, že táto výstava trvala iba 3 dni. Nuž, ale keď neprší, nech aspoň kvapká.
Ďalším lákadlom boli spolujazdy na stanovišti motorového rušňa T 334.001 „Rosnička“ k zhlaviu hlavnej stanice a späť za dobrovoľný príspevok 1,- €, ktorým ste prispeli na rekonštrukciu a prevádzku parného rušňa 498.104 „Albatros“. Prvá koľaj tak po niekoľkých rokoch opäť ožila mimoriadnymi jazdami, ktoré bývali v rámci Noci múzeí a galérií samozrejmosťou.
Záujmu návštevníkov sa tešili aj tematické výstavy Metro, ktorým sa nevozíme, Na dvoch kolesách a 100 rokov lodiarstva v Československu, individuálne prehliadky expozície cestnej a železničnej dopravy, tvorivé dielne pre deti a spestrením podujatia bola možnosť nahliadnuť do elektrickej lokomotívy 210.012-1 „Žehlička“.
Kto bol hladný, alebo smädný, mohol si v stánku vo vestibule múzea zakúpiť čapované pivo, kofolu, kávu, limonádu, či rôzne zákusky. Na koľaji číslo 1 vpravo bol zase pristavený historický reštauračný vozeň WR v ktorom sa dalo pochutnať na domácich langošoch, hranolkách, párkoch s chlebom a horčicou, hotdogoch, pive, kofole, hroznovke, či krabičkových džúsoch. Stačilo si iba sadnúť za stôl a počkať si na príjemnú obsluhu, ktorá vás vždy obslúžila k spokojnosti. Komu sa ale nechcelo sedieť, mohol si objednať aj cez okienko.
Hoci naše združenie tentokrát nemalo v múzeu svoj stánok, bolo si možné vybrať zo širokej ponuky suvenírov. Magnetky, pohľadnice a publikácie z produkcie múzea dopĺňali pohľadnice, magnetky, hrnčeky, kľúčenky, výpravky, perá, pexesá, puzzle, šiltovky, tričká, či knihy Albatros klubu. Zakúpením týchto suvenírov ste prispeli na renováciu a prevádzku parného rušňa 498.104 „Albatros“.
Nuž čo vám budeme hovoriť. V múzeu dopravy to žilo ako za starých dobrých čias. Presné štatistiky návštevnosti síce nemáme, no do 19-tej hodiny tam zavítalo približne 2 000 návštevníkov.
Do Noci múzeí a galérií sa už tradične zapojil aj bratislavský dopravný podnik, ktorý do ulíc mesta opätovne vypravil historické električky ČKD Tatra T2 #215 a ČKD Tatra T3 #275. Premávali od 16-tej do polnoci v 30-minútovom intervale po starej známej okružnej trase Jesenského – Blumentál a späť, ktorá vzhľadom na polohu múzeí a galérií v centre mesta nebola práve najvhodnejšia a múzeum dopravy úplne vynechala. No aj napriek tomu nedostatku, ktorý sa objavil už v predošlých dvoch rokoch, nebola v električkách o cestujúcich núdza. Avšak len do vtedy, kým sa o slovo neprihlásili komentátori z majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, ktorí nám naživo sprostredkovali priamy prenos zo stretnutia Slovensko – Francúzsko. V tom čase už väčšina z nás sedela v obývačke pred televíznym prijímačom, alebo so svojimi priateľmi, kamarátmi, či známymi fandili našim v niektorom z gastronomických zariadení, ktoré sa na zvýšený nápor zákazníkov určite pripravili.
Výjazdy a dojazdy historických električiek boli aj tentokrát z neznámych dôvodov bez cestujúcej verejnosti. Kto sa teda po posledných príjazdoch na zastávku Jesenského potreboval dostať k pravidelným spojom mestskej hromadnej dopravy, musel sa spoľahnúť výlučne na individuálny bežný presun.
Ďalším paradoxom bolo nevypravenie historických autobusov a trolejbusov, ktoré boli pred pandémiou prirodzenou súčasťou tohto podujatia. Zatiaľ čo v rámci Prvého parného dňa vás do železničného múzea na Rendezi okrem parného a motorového vlaku dopravili aj historické autobusy Karosa B 732 #1710 a TAM 232 A 116 M #3702, tento krát ste boli v prípade mestskej hromadnej dopravy odkázaní len na pravidelné spoje autobusových liniek číslo 52 a 56.
Bratislavská noc múzeí a galérií po roku opätovne priniesla veľké množstvo sprievodných podujatí pre malých i veľkých návštevníkov. Niektoré inštitúcie síce boli otvorené iba v popoludňajších hodinách, no väčšina z nich bola k dispozícii až do neskorých nočných hodín. A hoci sa za jeden deň nedali navštíviť úplne všetky, z bohatej ponuky si určite vybral každý.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment