MALACKY – Rok sa stretol s rokom a v areáli zámockého parku sa opäť stretla partia nadšencov motorizmu, ktorá obyvateľom i návštevníkom mesta odprezentovala celú plejádu historických vozidiel rôznych značiek a rokov výroby. A keďže organizátori si dali na príprave tohto podujatia naozaj záležať, o 29. ročník obľúbenej veterán rallye bol zo strany verejnosti veľký záujem.
Za niektorými akciami nadšenci historických vozidiel nemusia cestovať ďaleko. Platí to aj v prípade tradičnej záhoráckej veterán rallye, ktorej hlavná časť je pohodlne dostupná verejnou hromadnou dopravou – vlakom i autobusom. Netreba sa báť, zo železničnej stanice je to peši už len kúsok. 😉
Na rozdiel od predošlých dvoch rokov, sme sa tentokrát rozhodli vybrať na miesto určenia o hodinu skôr. A urobili sme dobre. V zámockom parku sa už totiž nachádzali prví veteránisti, ktorí využili voľnú sobotu a prišli odprezentovať svoju techniku. Zatiaľ čo sme robili prvé dokumentačné zábery, organizátori pomaly chystali stánky s občerstvením a hudobnú aparatúru. Na registrácii sa prihlasovali prví účastníci a o kúsok ďalej z opancierovanej Tatry vykladali obrnený transportér, vedľa ktorého sa odstavila hasičská Tatra 148 „Nataša“ z Plaveckého Štvrtka.
Keďže vonku bolo aj tentokrát príjemné slnečné počasie, na príjazd ďalších posádok sme nemuseli dlho čakať. Skôr naopak. Niektoré prišli naraz v skupinkách piatich až šiestich vozidiel, iné samostatne. Za pomoci organizátorov v oranžových reflexných vestách odstavili svojich miláčikov a pobrali sa na registráciu a občerstvenie. Medzi veteránmi neboli len osobné automobily, ale aj zopár nákladiakov a početná skupina motocyklov. A hoci niektoré vozidlá ako napríklad červená Škoda Rapid ešte nie tak dávno brázdili naše cesty, nájsť ste tu mohli aj niekoľko zaujímavých chuťoviek.
Vozidlá z dvadsiatych rokov reprezentovali najmä Lincoln L Sedan a Cadillac Town Sedan. Tridsiate roky boli zastúpené aj takými vozidlami, ako Škoda 430 Pick-up, či Opel Super 6. Medzi skvosty ďalších rokov patrili napríklad Chevrolet 3100 z 50-tych rokov, Morris Minor 1000 roadster, VW Type 14 Karmann Ghia, Auto Union 1000 Sp zo 60-tych rokov, Ford Torino, Pontiac GTO alebo nákladná opancierovaná Tatra 813 8×8 RM s nadstavbou na prevoz kontajnerov zo 70-tych rokov.
V zámockom areáli sa medzitým vyrojila poriadna masa obyvateľov i návštevníkov mesta, ktorá sem prišla obdivovať nablýskanú techniku. Najväčšie zastúpenie síce mali rodiny s deťmi, no nechýbali ani sympatické mladé slečny s ladnými krivkami, ktoré ochotne pózovali pred objektívom mobilov a fotoaparátov. Mladí chalani zase chodili pomedzi vozidlami a nahrávali si typické zvuky starých motorov, ktoré im ich vodiči bez problémov vypeckovali do najväčších otáčok.
Za predným sklom niektorých vozidiel sa nachádzali ceduľky so stručným popisom daného veterána. Ak ste ju tam ale nenašli, na bližšie informácie sa stačilo opýtať jeho majiteľa. Záležalo len na tom, koľko času ste mali k dispozícii. Kto sa rozhodol spojiť príjemné s užitočným, na registrácii si vyzdvihol hlasovací lístok a podľa najlepšieho vedomia a svedomia vyberal najkrajší automobil a motocykel podujatia.
Veľký nápor účastníkov i širokej verejnosti bol už tradične aj pri stánkoch s občerstvením, kde si bolo možné zakúpiť domácu cigánsku v žemli, klobásu s chlebom a horčicou, pivo, kofolu, lízanky a iné pochutiny. Drevených lavíc a stolov bolo celkom dosť, takže zrýchlený konzum na stojáka nebol potrebný.
O dobrú náladu sa počas celej akcie staral nám neznámy gitarista, ktorý na starom nákladiaku Škoda 430 pick-up postupne zahral tie najznámejšie domáce i zahraničné hity rokov minulých. Parara, pararara, pararara, pararara, Nad tulákmi držia stráž, niet tam víťazov, tak aj keď nevyhráš, nad zemskou príťažou…. Každá akcia je síce iná, no túto by sme svojou atmosférou pokojne mohli prirovnať k zrazu veteránov v Kosoríne. Zatiaľ čo my sme usilovne fotili, účastníci podujatia sa mohli vybrať na prehliadku zámku s odborným výkladom, besedovať so svojimi kamarátmi, či známymi, alebo si vymeniť cenné skúsenosti s renováciou veteránov.
Pár minút po 12-tej hodine prišlo na rad tradičné oceňovanie účastníkov, ktoré sa na rozdiel od predošlých ročníkov obmedzilo iba na vyhlásenie výsledkov diváckeho hlasovania s vynechaním hymny všetkých Záhorákov a Záhoráčiek Záhorskú dzedzinú chlapci mašírujú. Je síce pravda, že v tom čase začalo trochu popŕchať a gitarista mal v úmysle poberať sa na odchod, no našťastie išlo iba o niekoľkominútovú epizódu.
Po 12:30 prišlo na rad symbolické vyvrcholenie celého podujatia. Jednotlivé posádky totiž začali postupne nasadať do svojich vozidiel, štartovali motory a pomaly sa radili do kolóny. My ostatní sme už čakali pred východom z parku a s fotoaparátom, mobilom, či kamerou v ruke čakali na odjazd. Niektorí si síce mysleli, že pritom vypustili do ovzdušia bioplyny, no nakoniec sa preukázalo, že to bola typická vôňa dvojtaktných motorov. 😀 Nuž a ako by to bolo, keby sme jednotlivým účastníkom nezamávali na pozdrav a nepopriali šťastnú cestu. Čakala ich zhruba 70 km spanilá jazda do Rohožníka spojená s občerstvením a prehliadkou obecného múzea.
Vzhľadom k tomu, že informácie o ďalšom programe už neobsahovali žiadne časové údaje a čakalo nás ešte mapovanie ďalšej nemenej zaujímavej akcie, neostávalo nám nič iné ako rozlúčiť sa s týmto podujatím. Chceli sme síce ešte počkať na nakladanie obrneného transportéra, no nebola pri ňom ani noha. Nestrácali sme teda čas a presunuli sme sa k neďalekému stánku s pravou jadranskou zmrzlinou. Šťavnaté osvieženie do ďalšej fázy dňa totiž padne viac ako vhod.
Po návrate do hlavného mesta sme sa rýchlo presunuli do areálu múzea dopravy, kde sa oficiálne začínalo jedno z najstarších veteránskych podujatí 500 km slovenských. Skôr ako si jednotliví účastníci za pomoci organizátorov a zamestnancov železníc naložili svoje nablýskané veterány na vozne autovlaku, mohli po registrácii absolvovať prehliadku múzea, alebo si vybrať z pestrej ponuky občerstvenia. Ale veď nepredbiehajme.
Autor: Jaroslav Filo
Atmosféra podujatia
Výstava vozidiel
Be the first to comment