ZVOLEN – Jazdy historickými vlakmi, výstava historických cestných i koľajových vozidiel a modelová ukážka bojov z druhej svetovej vojny. Posledná augustová sobota sa niesla v znamení veľkolepej dopravnej nostalgie a naša redakcia bola pri tom.
Na konci reportáže z Trenčianskej elektrickej železnice sme neznačili, že v nasledujúcich dvoch dňoch sme sa vybrali na dve zaujímavé podujatie. Nakoľko ale na spracovanie reportáže z návštevy Historickej lesnej úvraťovej železnice na Kysuciach potrebujeme dlhšie časové obdobie, presunieme sa o deň neskôr a priblížime vám jedinečnú dopravnú nostalgiu vo Zvolene. Na toto nepochybne zaujímavé podujatie sme cestovali expresom 601 „Tatran“ v kombinácii s rýchlikom 933 „Fatran“. Keďže sme boli ešte z predošlého výletu mierne unavení, jazdu vlakom sme okrem raňajok vlastnej produkcie využili aj na aktívny odpočinok. Štvorhodinová cesta, ktorá medzi Dolnou Štubňou a Banskou Bystricou viedla cez 22 tunelov a 5 viaduktov nám ubehla pomerne rýchlo a boli sme v prestupnej stanici v Banskej Bystrici. Rýchlik síce pokračoval ďalej až do osobnej stanice vo Zvolene, no my sme si s dopravnými nadšencami pre ďalšiu cestu zvolili štýlovú jazdu mimoriadnym parným vlakom na čele s rušňom 475.196 „Šľachtičná“.
Hoci sme mali na prestup dostatok času, nostalgický vlak na nákladnú stanicu vo zvolene sa rázom zaplnil cestujúcimi rôznych vekových kategórií priamo z mesta, z blízkeho okolia i vzdialenejších častí našej vlasti. Bolo ich dokonca až toľko, že v historických vozňoch 2. triedy sa nedalo ani pohnúť a nezmestila sa tam už ani mucha. Výpravca zapískal a desať minút pred 10-tou hodinou sme sa pomaly pohli zo stanice. Od šarmantnej sprievodkyne sme si zakúpili pamätný cestovný lístok a užívali si neobyčajnú jazdu v štýle rokov minulých so zastavením na všetkých staniciach na trase. Desaťminútovú prestávku v Sliači sme využili na spoločnú fotku parného vlaku s požiarnym vlakom vedeným elektrickým rušňom S 458.007 „Žehlička“.
Ani sme sa nenazdali a boli sme v cieli našej jazdy, kde už na nás čakalo viacero obyvateľov i návštevníkov mesta. Niektorí si prišli pozrieť iba príchod nášho vlaku, iní mali v pláne absolvovať nostalgickú jazdu parno-motorovým vlakom do Krupiny, alebo sa presunúť do areálu rušňového depa a pozrieť si výstavu historických cestných a koľajových vozidiel, kde sme sa následne cez lávku ponad železnicu presunuli aj my.
Na koľajisku depa bolo možné obdivovať parné rušne 354.1178 „Jednička“, 422.0108 „Malý Bíček, 475.196 „Šľachtičná“, 477.013 „Papagáj“, 556.036 „Štoker“ a 204 MÁV.
Z motorovej trakcie sa prezentovali rušne BN 60, T 212.0631 „Kocúr“, T 444.060 „Karkulka“, trojica „Okuliarnikov“ 750.182-8 „, T 478.3109 a T 478.3300, T 678.0012 „Pomaranč“, T 679.1168 „Sergej“ a M 61 „Nohab“ MÁV a tatrovácky motoráčik M 131.1053 „Hurvínek“ s prívesným vozňom BDlm 6-2083. Na koľajisku stanice zase počas dňa oddychoval elektrický rušeň S 458.007 „Žehlička“. Skladba vystavených exponátov sa samozrejme menila v závislosti od jázd mimoriadnych vlakov.
Okrem hnacích vozidiel tu bol k videniu aj historický poštový a ležadlový vozeň modrej farby a zopár historických nákladných vozňov.
V historickom reštauračnom vozni ČSD 51 56 88-41 069-2 WRab si bolo možné pochutnať na guláši s chlebom, párkoch s horčicou, klobáse, napolitánkach, kofole a pive a v ponuke boli aj džúsy a žuvačky pre deti. Zakúpiť si však bolo možné aj ručne maľované obrazy jednotlivých rušňov.
Nechýbala však ani skromná výstava youngtimerov medzi ktorými bolo možné vzhliadnuť aj hasičskú Tatru 148 Dobrovoľného hasičského zboru obce Poníky a Karosu LC 735 ČSAD národného podniku Banská Bystrica dopravného závodu 910 Zvolen.
Najväčší nápor verejnosti zažilo rušňové depo v dopoludňajších hodinách, kedy sa pri jednotlivých exponátoch pomaly nedalo ani pohnúť. Kto si chcel spraviť fotku bez detských kočíkov a rodín s deťmi, musel sa obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti, alebo sa tam vrátiť neskôr.
Nemenej zaujímavý program bol aj na Námestí SNP, kde počas celého dňa prebiehala spomienka na 80. výročie Slovenského národného povstania. Spojili sme preto príjemné s užitočným a aj napriek horúcemu počasiu sa z areálu depa rezkým tempom presunuli do centra mesta. Výstavu historických vozidiel z 30-tych – 50-tych rokov minulého storočia sme žiaľ úplne nestihli, lebo v čase nášho príchodu tam bolo už iba zopár veteránov, ktoré sa o niečo neskôr z nami neznámych dôvodov taktiež postupne pobrali na odchod.
Najväčším lákadlom podujatia bola moderovaná ukážka skutočnej historickej udalosti pri ktorej sa pancierový vlak Štefánik zapojil do Slovenského národného povstania. Nie nebojte sa. Nedostali sme žiadny úpal na slniečku. Tentokrát išlo o jedinečnú ukážku modelov historickej vojenskej techniky, ktorá bola nasadená priamo do akcie. No ak si myslíte, že sa to zaobišlo bez striel, výbuchov a požiarov, ste na omyle. Vďaka jedinečnému výkladu fundovanej osoby sme sa aj napriek zmenšeninám skutočnej techniky cítili ako na reálnom bojisku.
Po skončení vojenskej ukážky sme sa presunuli do Parku Ing. Štefana Višňovského pri osobnej stanici, aby sme si pozreli aktuálny stav pancierového vlaku Hurban.
Vrátili sme sa na nákladnú stanicu a spolu s ďalšími dopravnými nadšencami si počkali na návrat historického vlaku z Krupiny s dvojicou rušňov T 478.3300 a 477.013 .
V areáli rušňového depa medzitým návštevníkov akosi ubudlo. Zaiste k tomu prispelo aj počasie, ktoré mnohých ľudí lákalo stráviť posledný prázdninový víkend šantením na kúpaliskách. Ako by nie. Medzi železničnými exponátmi sa zrejme v plavkách chodiť nedá. 😀
Počas celého dňa si návštevníci mohli zakúpiť suveníry s dopravnou tematikou ako pohľadnice, hrnčeky, magnetky, tričká, šiltovky, ruksaky, plagáty a zaujímavé knižné publikácie.
Symbolickým vyvrcholením podujatia bolo vypravenie parno-motorového vlaku s rušňami 475.196 „Šľachtičná“ a M 61 „Nohab“ do Banskej Bystrice.
Hoci bola táto akcia zrealizovaná na profesionálnej úrovni, jej drobným nedostatkom bola chýbajúca kyvadlová doprava motorovým vlakom medzi osobnou a nákladnou stanicou, ktorá by do areálu podujatia zaiste prilákala ďalších návštevníkov.
Tak ako sa deň pomaly chýlil k svojmu záveru a slniečko sa zberalo na zaslúžený odpočinok, tak sa aj náš jednodňový pobyt vo Zvolene premenil na návrat do hlavného mesta. Čo čert nechcel náš rýchlik do Novej Bane meškal cca hodinu a kvôli ešte stále prebiehajúcej rekonštrukcii železničnej trate sme medzi Novou Baňou a Kozárovcami museli cestovať náhradnou autobusovou dopravou. Ale nám to nestačilo. O týždeň neskôr sme totiž cestovali na 130. výročie železničnej trate Spišské Vlachy – Spišské Podhradie. No ale už kľud. Niečo si predsa treba nechať aj nabudúce.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment