REPORTÁŽ | Na 2. ročníku zrazu veteránov v Kosoríne sa zúčastnilo viac ako 100 vozidiel rôznych rokov výroby

KOSORÍN – Zrazy historických vozidiel boli v minulosti výsadou väčších miest. Len tu i tam sa na dedine stretlo zopár nadšencov, ktorí na spestrenie kultúrnych podujatí ukázala svoju techniku. V poslednom období sa ale situácia postupne mení k lepšiemu, lebo majitelia a sympatizanti historických automobilov, bicyklov, motocyklov a úžitkových vozidiel za aktívnej podpory starostov prinášajú veteránske akcie aj do známych i menej známych obcí na Slovensku. Nezriedka sa potom stáva, že v rámci kraja, či okresu sa počas jedného dňa koná viacero zrazov a našinec nevie, čo z toho si má vybrať. No ako sme pri našom poslednom výlete zistili, niekedy sa oplatí jednoducho riskovať.

Poslednú aprílovú sobotu sa uskutočnila celá plejáda najrôznejších podujatí pre všetky vekové kategórie. Svoje by o tom určite vedela povedať aj partia turistov, ktorá v rýchliku 831 Urpín cestovala niekam do prírody. No zatiaľ čo my sme počas jazdy ešte pochrapkávali, oni si krátili cestu tipmi na najbližšie turistické výlety. Nie, že by to pre nás nebolo zaujímavé počúvanie, no na celodenné mapovanie veteránskej akcie treba byť svieži ako rybka. V akej stanici z vlaku vystupovali nevedno. Keď sme sa totiž prebrali „zo zimného spánku“ a dali si skromné raňajky v podobe horúceho čaju a rožku s maslom, ľadovým šalátom a suchou salámou, boli už určite dávno v susednom chotári.

V Žiari nad Hronom sme mali viac ako hodinu do odchodu nadväzného autobusu. Aby sme ale nemuseli celý čas bezradne vysedávať v čakárni na stanici, vydali sme na malý prieskum Ladomerskej Viesky, ktorá sa nachádza na ľavej strane rieky Hron  pri ľadovcovom kuželi Chotárneho potoka a vznikla v roku 1960 zlúčením Ladomeru (1075) a Viesky (1332). Aj napriek tomu, že miestni obyvatelia mohli voľný deň využiť inak, dobrovoľne sa zapojili do veľkého čistenia obce. Fúriky, čierne vrecia, metly, hrable, rukavice a iné užitočné pomôcky boli v aktívnej pohotovosti a na druhom ročníku tejto akcie ste mohli stretnúť občanov rôznych vekových kategórií. Obecný rozhlas im k tomu zahral známu skladbu Žijeme  len raz od skupiny Ego a verejne sprostredkoval krátke poďakovanie od predstaviteľov obce. Keď sme sa neskôr vrátili na stanicu, zistili sme, že toalety boli ako na potvoru starostlivo uzamknuté. Keby sme ale so sebou nenosili celý balík lopúchových listov, ktovie ako by to celé nakoniec dopadlo. 😀 Autobus síce pár minút meškal, no do cieľovej destinácie sme prišli včas.

S históriou Kosorína sú spojené dve legendy. Prvá, ktorá údajne dala obci jej názov, hovorí o výbornom výrobcovi kôs, ktoré predával kráľovským koscom a vyrábal ich aj ako zbrane, ktorými sa ľudia bránili pred Turkami. Keďže okolo dediny nanosili tŕne a kríky, do ktorých napichali kosy, jazdci na koňoch sa do dediny nedostali. Druhá povesť hovorí o pastierovi kôz, ktorého v roku 1241 navštívil uhorský panovník Belo IV. utekajúci pred Turkami. Keď ho pastier pohostil kozím mliekom, poveril ho založením dediny, v ktorej bol pastier až do svojej smrti richtárom. Prvá písomná zmienka o tejto obci je z roku 1481, keď niesla názov Kozoeri. Neskôr sa volala aj Kozeryn (1570), Kozewyn (1571), či Koszorin (1863). Najstaršou pamiatkou je kostol svätého Ladislava (1926 – 1928) postavený v klasicistickom slohu, ktorý vznikol prestavbou kaplnky vybudovanej v rokoch 1800 – 1803. Vo veži kostola je umiestnený zvon z roku 1624 s nápisom SOLI DEO ET HONOR ET GLORIA ANNO DOMINI J-624 (JEDINÉMU BOHU ČESŤ A SLÁVA ROKU PÁNA 1624). Obyvatelia obce sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, kamenárstvom i remeselníctvom (kolári, kováči, stolári, murári, tehliari) a do roku 1945 často odchádzali za prácou do Rakúska, Maďarska, Nemecka, Francúzska či Argentíny.

Kosorín mal počas druhej svetovej vojny pohnutú históriu, lebo v dňoch 24. – 26. septembra 1944 proti sebe bojovali Nemci a partizáni. Štyridsaťdva partizánov pri tom zahynulo a sú pochovaní na miestnom cintoríne. Do 1. apríla 1945 bola obec následne kontrolovaná Nemcami. V tento deň o 5-tej hodine ráno nastupovali sovietsky a francúzsky vojaci od Hronskej Dúbravy a cez Lutilu mali namierené na Handlovú a Prievidzu. Boje o oslobodenie dediny trvali 3 dni, počas ktorých zahynulo 27 sovietskych vojakov. Pochovali ich na miestnom cintoríne a po skončení vojny ich telesné pozostatky previezli na vojenský cintorín vo Zvolene. Hmotnou spomienkou na toto obdobie sú Tank T-34, prúdové stíhacie lietadlo MIG-15 UTI a pamätník na miestnom cintoríne. Tieto pamätníky na Slovenské národné povstanie nemusíte vôbec hľadať. Z centa obce vás k nim pohodlne dovedú turistické smerovníky s modrou šípkou a ich polohou nájdete aj na spoločnej mape obce Jánova Lehota a Kosorín.

Na záver tohto krátkeho historického okienka ešte spomenieme niekoľko zaujímavých dátumov: 1931 – zapojenie elektrickej siete, zima 1935 – zakúpenie prvého rádia potravinárskym družstvom, 1950 – 1951 – upravená cesta z Janovej Lehoty do Kosorína,  1. apríl 1953 – zavedenie pravidelnej autobusovej dopravy s mestami Žiar nad Hronom, Kremnica a Handlová, 1957 – 1961 – výstavba kultúrneho domu a 1957 – založenie JRD (september) a zriadenie obecného rozhlasu.

Vráťme sa ale späť k nášmu výletu. Keď sme krátko po pol jedenástej dorazili do centa obce, pred obecným úradom nás už vítali prví majitelia historických automobilov a motocyklov. Niektorí  z nich sa hneď pustili do družnej debaty so svojimi priateľmi, iní s kofolou a nealko pivom v ruke spokojne pobafkávali svoju cigaretku na dva ťahy. Musíme sa však priznať, že sme boli trochu zneistení. Keď sme sa totiž od jedného z účastníkov dozvedeli, že obdobné stretnutie historických vozidiel sa konalo aj v neďalekej Žarnovici, nevedeli sme, koľko veteranistov do Kosorína reálne príde. Bude ich aspoň 50? Budú tam medzi nimi aj nejaké zaujímavejšie kúsky? Ktovie.

Organizátori mali ale túto akciu dobre podchytenú a od Janovej Lehoty a obce Slaská sem priebežne prichádzali ďalší účastníci. Keďže časový rozostup medzi príchodmi vozidiel bol značne nepravidelný, rozhodli sme sa oželieť zaiste pekné fotky na ceste medzi Janovou Lehotou a Kosorínom a mapovať toto podujatie v samotnom srdci jeho diania. A oplatilo sa. Na neveľkom priestranstve pred obecným úradom totiž vládla tá pravá a nefalšovaná atmosféra v štýle rokov minulých. Bolo tam dokonca až tak veselo, že jeden z reproduktorov to už dlhšie nevydržal a predčasne ukončil svoju činnosť. 😛 Nešlo však o ľudovú hudbu, ako by ste si možno boli mysleli. Počas celého dňa tam vyhrávali melódie rôznych žánrov a rokov výroby – od 20. a 30. rokov, cez 50. a 60. roky až po charleston, valčík, rokenrol, čardáš, repete a Senzus. Skrátka každý z prítomných návštevníkov si tam našiel to svoje. A kto nabral aspoň kvapku odvahy, mohol si dokonca aj zatancovať.

Spočiatku voľné stretnutie nadšencov historickej techniky nabralo oficiálny ráz, keď sa o 13-tej hodine o slovo prihlásil ostrieľaný moderátor Rádia WOW Patrik Bujna. Ten v pravidelných intervaloch prítomným návštevníkom postupne predstavil jednotlivých účastníkov a pridal k tomu aj svojskú dávku humoru. Keby však svoju Ladu v minulosti nepredal, mohol ju na tomto podujatí predstaviť v plnej paráde.

Ako sa neskôr ukázalo, táto akcia predčila všetky naše očakávania. Počas celého poludnia sem totiž prichádzali ďalšie a ďalšie historické automobily a motocykle, ktoré postupne zaplnili celú hlavnú ulicu. Bolo ich dokonca až toľko, že bežných vodičov museli organizátori odkláňať do okolitých ulíc a autobusová zastávka Kosorín bola aj napriek chýbajúcemu prenosnému označníku presunutá do náhradných polôh. A aby toho nebolo málo, na registrácii sa tvorili dlhé rady.

Na svoje si však prišli aj detskí návštevníci, ktorým víla Amálka dokonale zmaľovala tváre. A zatiaľ čo sa ich rodičia kochali zúčastnenou technikou, oni sa mohli dosýta vyblázniť na priľahlom ihrisku. Kto sa rozhodol naplno ukázať svoj výtvarný talent, mohol sa presunúť k historickému automobilu MC Queen a vymaľovať ho podľa vlastných predstáv.

My ostatní sme si zatiaľ na registrácii zobrali obyčajný bieli papier a hlasovali za najkrajšieho veterána. Keďže nie všetci účastníci mali pri svojom vozidle tabuľku s príslušným popisom, stačilo na papier napísať iba poradové číslo. Niektoré veterany ho však z neznámych dôvodov nemali, a tak im nebolo možné udeliť hlas. Aj napriek tomuto menšiu nedostatku bolo naozaj z čoho vyberať. A hoci by sa to na prvý pohľad mohlo zdať veľmi jednoduché, realita bola úplne iná. Zopár majiteľov sa nás síce nenápadne snažilo ovplyvňovať, no my sme nakoniec predsa len rozhodli podľa najlepšieho vedomia a svedomia.

Niektoré motocykle mali zaujímavý osud, lebo ich súčasní majitelia ich nachádzali na pajte, rozobrané na súčiastky a v niektorých prípadoch aj v nekompletnom stave. No keď svojmu synovi dáte ako motiváciu na zlepšenie prospechu v škole nádherne zrenovovaný motocykel, jeho oprava prebehne rýchlejšie, ako by ste boli čakali. Manželka síce nemusí súhlasiť, ale skôr či neskôr sa s tým bude musieť jednoducho zmieriť.

Deti, ktoré mali so sebou trojkolku, štvorkolku, bicykel, či skateboard, sa mohli zoradiť na pomyselnú štartovú čiaru pred moderátorským stánkom a predviesť pokojnú niekoľkometrovú jazdu od stánku k jednému z organizátorov a späť v podobe štyroch „okruhov“ krásy. Nezáležalo na tom či boli poslední, alebo prví, lízanky, napolitánky a džúsy, dostali úplne všetci. No keďže tento „pretek“ nechceli odštartovať ani nezúčastnené deti, ani rodičia, pripadla táto úloha na dídžeja.

Organizátori však nezabudli ani na tých, ktorým už vôňa spaľovacích motorov a benzínu poriadne vyprázdnila žalúdky. V dvoch stánkoch s občerstvením si bolo možné pochutnať na najrôznejších špecialitách, ktoré rozvoniavali naozaj široko-ďaleko. Vyprážaný syr s hranolkami a tatárskou omáčkou sa predával za 8,- €. Či je to veľa, alebo málo, už posúďte samy. V ponuke bola aj čapovaná kofola, pivo a iné lahodné tekutiny. A hoci obecné suveníry na teraz v ponuke neboli, zakúpiť si bolo možné aspoň hodnotnú publikáciu Žiar nad Hronom a okolie z neba, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 2019. Kúpou ručne vyrábaných rezbárskych výrobkov ste zase mohli prispieť na dobrú vec.

Na druhý veteránsky zraz prišlo aj zopár jednotlivcov, ktorí ešte ani poriadne nestihli zaparkovať svoje vozidlá a už sa vydali niekam do neznáma. A to aj napriek tomu, že och manželky a deti, nechápali čo sa deje. Možno sa ponáhľali domov na futbal, alebo s kamarátmi na pivo. 🙂 

Približne o 16:15 prišlo na rad vyhodnotenie diváckeho hlasovania. Víťazom chcel byť síce každý, no na stupni víťazov sa nakoniec neumiestnil ani jeden jediný motorkár. A pri tom ich tam vôbec nebolo málo. Na prvom mieste sa umiestnil Pavel Zliechovec s automobilom Volkwagen Chrobák. O druhé miesto sa podelili Ladislav Deme BMW e36 323i a Marián Glonský s Opelom Olympia. Srdečne gratulujeme.

Príjemné jarné počasie prilákalo na toto podujatie nie len početnú skupinu majiteľov a sympatizantov historických vozidiel, ale aj rodiny s deťmi, seniorov i mladých ľudí, ktorí sa prišli pokochať krásou historickej techniky. Každý účastník chcel svojho veterána ukázať v čo najlepšom svetle. Ak mal po ruke aj nejakú leštenku a handru, dal sa po príchode na akciu rýchlo do roboty. A keďže vonku bolo celkom príjemne, mnohí z nás okrem starých strojov obdivovali aj pekné mladé slečny, ktoré pod rúškom tajomstva jemne odhalili svoje dekolty.

Krátko pred 17-tou sa hodinou sa jednotlivé vozidlá postupne začali zoraďovať na hlavnej ceste v smere Janova Lehota, odkiaľ sa následne vydali na cca hodinovú spanilú jazdu po okolitých obciach. No keďže niektorí účastníci odišli domov skôr, zúčastnili sa jej len tí najvytrvalejší. Zopár veteranistov by síce uvítalo skorší čas okružnej jazdy, no na obranu organizátorov treba povedať, že rovnaký koncept podujatia je zvolený aj v prípade veterán rallye Malačan. Oficiálny začiatok Kosorínskej akcie bol prispôsobený Žarnovickému zrazu veteránov.

Po návrate do Kosorína nasledovala voľná zábava, ktorá trvala až do 21-vej hodiny. Koľko účastníkov sa jej aj reálne zúčastnilo a koľko z nich vytrvalo až do samého konca sa nám už zmapovať nepodarilo. Nie, že by sme nechceli, no verejná doprava ani tentokrát s nami nespolupracovala. Posledný rýchlik do Bratislavy síce odchádza o 19:18, no autobusový prípoj k nemu vôbec nie je zabezpečený. Nasledujúcim spojom o 20:40 sa už do hlavného mesta nedostanete a jedinou možnosťou je iba ukončenie výletu o 2 hodiny skôr – o 16:25 cez Slaskú, alebo o 5 minút neskôr cez Janovu Lehotu. Keďže oba spoje mimoriadne zastavovali na dvoch rozličných miestach, autobus nám zdrhol rovno pred nosom. Neostávalo nám preto nič iné ako zavolať si taxík. Je síce pravda, že cesta do Žiaru nad Hronom nás vyšla 9,50 €, no na druhej strane sme tak mohli zachytiť odjazd vozidiel na spanilú jazdu. Zároveň sme mali unikátnu príležitosť prehodiť pár slov zo starostkou obce Ing. Darinou Morvayovou, ktorá nám prisľúbila, že na budúci rok by na tomto podujatí mohli byť v ponuke aj obecné magnetky, či pohľadnice. Ako nám ďalej prezradila s obnovou MIGu-15 UTI obci pomôžu aj zamestnanci Múzea letectva v Košiciach.

Keďže sme si na tento výlet so sebou zobrali aj notebook, spiatočnú cestu vlakom sme okrem skromného občerstvenia z domácich zásob využili aj na stiahnutie fotografií z veteránskej akcie. Následný zaslúžený oddych nám spríjemnil pohľad na prekrásnu mladú slečnu v čiernom tielku a bielej rozopnutej blúzke, ktorá so svojou kamarátkou v krátkom čiernom tielku končiacom nad pupkom počítala lupienky tmavočervených ruží. Či ich ale dostali od svojich frajerov, alebo sa nimi obdarovali vzájomne sme sa už nedozvedeli. Niektoré veci jednoducho navždy ostanú zahalené rúškom tajomstva.

ZOZNAM ÚČASTNÍKOV
reg. číslo	meno a priezvisko	typ vozidla	rok výroby
3	Roman Minka	Wartburg 353	1974
4	Adrián Minka	Škoda 105	1985
5	Peter Jurík	Tatra 613	1976
6	Vincent Jurík	Škoda 100	1969
7	Roman Lieskovský	Škoda 100	1969
8	Štefan Križan	ZAZ Tavria 1,1	1992
9	Daniel Šlachta	Babeta 210	1986
10	Štefan Biro	Fiat 600 D	1968
11	Daniel Šlachta	Jawa Pionier 50/05	1965
12	Marián Plesník	Volga 21	1968
13	Rudo Jančiar	Fiat 127A	1975
14	Tomáš Ďurčík	Volkswagen Jetta	1992
16	Ľubomír Urban	Ford Granada 2,3 V6 – MK 2/1	1980
17	Daniel Poliak	Škoda 105L	1986
18	Stanislav Surovčak	Triunph Spitfire Mk3	1980
19	Erik Rozenberg	Beta rr300	2016
20	Martin Rajnoha	Trabant 601	1970
22	Patrik Pazdera	Husqarna FC 350	2016
23	Jaroslav Raduch	Citroen SM	1975
24	Lubomir Muzik	Fiat Uno 45	1985
25	Ladislav Deme	Citroen 2CV	1990
26	Ladislav Deme	Mercedez SL 500	1990
27	Jakub Bahno	Škoda 100	1975
29	Zdeněk Hameršmid	Volkswagen Karmann Ghia	1971
33	Vladimír Žuffa	Žiguli 1200	1973
36	Marián Borko	Moskvic 412	1972
37	Patrik Purgat	Jawa 250/559	1967
38	Marián Oslanec	Lada 2105 VB	1984
39	Štefan Malček	Cadilac broukham	1987
40	Maroš Kaestner	Fiat 126p	1989
41	Lukas Lasut	Volkswagen Beetle	1964
42	Peter Čamaj	Jawa 250 sport	1968
43	Štefan Ľupták	Fiat 600	1958
44	Ján Hríň	Fiat 126p	1987
45	Marek Maľa	Fiat 600D	1962
46	Phdr Jozef Vašina	Tatra 603	1968
47	Jozef Bednár	Renault 8	1966
48	Roman Jurík	ČZ-175 skúter	1961
49	Ivan Gubáni	Mercedez-Benz W123	1978
50	Zdeno Štefanka	Škoda 105	1986
51	Matúš Horváth	Kavasaki KXF 250	2012
52	Michal Šumichrast	Wartburg 1,3	1989
53	Anton Kukla	Praga Piccolo	1926
54	Tomáš Kaliský	Trabant 601 S	1981
57	Marián Glonský	Opel Olympia	1935
58	Miroslav Mikula	Hymer – Eriba	1980
59	Lukas Styk	Forman LX	1993
60	Antonin Vrána	MGB cabrio	1974
61	Ľuboš Repiský	Velorex 16 350	1970
62	Róbert Káčer	Velorex 16 350	1968
63	Matej Pavlík	Fiat 126p	1977
65	Ondrej Demeter	Citröen 2CV	1982
66	Martin Fúsek	Wartburg 353 de luxe	1971
67	Ján Skladaný	Fiat 126p	1986
68	Zdeno Štefanka	Trabant 601 S	1975
69	Anton Kukla	Velorex 16 350	1968
70	Juraj Sedliak	Jawa 23 Mustang	1971
71	Juraj Sedliak	Jawa 350/640	1991
72	Juraj Sedliak	Jawa 250/559	1968
73	Ján Pohorelec	Škoda 1000 MB	1966
74	Michal Lieskovec	Jawa 23 mustang	1979
75	Ondrej Truben	Jawa 250/592	1973
76	Eugen Lieskovec	Jawa 21	1971
78	Ján Rondík	Škoda Rapid Cabrio	1987
79	Jozef Buzalka	Mercedes-Benz 200D	1966
80	Boris Pavlík	Volkswagen golf mk1	1980
81	Ľubica a Tibor Tabaj	Ford Tanus coupe	1970
82	Jozef Fülöp	Porsche 928	1979
83	Ján+Zdenka Dianovsky	Ford Tanus XL	1970
84	Milan Taraš	Cadillac de Ville	1973
85	Milan Pecher	Simka 1301	1967
86	Michal Taraš	Mercedes-Benz S 280, W108	1970
87	Zuzana Tarašová	Mercedes-Benz SEC 500	1983
88	Jaroslav Adamovič	Škoda Favorit	1990
89	Marek Dúbravský	MZ ETZ 251	1990
90	Ľuboš Čertik	Škoda 120LS	1979
91	Lukáš Zimerman	Fiat 126p	1989
92	Peter Jurenka	Porsche 944 S2	1991
93	Pavel Zliechovec	Volkswagen chrobák	1963
94	Alexander Molnar	Tatra 613	1991
95	Ing, Miroslav Bachraty	Jaguar 420G	1966
96	Ladislav Deme	SLE 280 Mercedes	1969
96	Peter Hradnansky	BMW e36 323i	1996
97	Marek Maľa	Velorex oskar 16/250	1958
98	Pavol Matlovič	Chevrole Corvette	1974

Za poskytnutie zoznamu účastníkovej ďakujeme Marte Tužinskej z Farmy Tužka v Kosoríne.

Autor: Jaroslav Filo