BRATISLAVA – Rok sa opäť stretol s rokom a na území bývalého Československa sa znovu uskutočnilo motoristické podujatie s dlhoročnou tradíciou, súčasťou ktorého je aj jazda pravidelnosti do vrchu Pezinská Baba. Veľkým lákadlom pre odbornú i laickú verejnosť už tradične býva početné zastúpenie vozidiel z obdobia prvej republiky, ktoré sa na obdobných akciách zúčastňujú v oveľa menšom počte.
Keďže na rozdiel od „sesterského“ podujatia 500 km slovenských nebolo v našich možnostiach zmapovať celkový priebeh tejto populárnej akcie, rozhodli sme sa zamerať aspoň na jej bratislavskú časť. Predpokladali sme, že program bude rovnaký ako v predošlých rokoch, no opak bol pravdou. Účastníci akcie sa totiž na bratislavskom hrade objavili až o deň neskôr a štvrtok podvečer dorazili rovno na Rybné námestie. Keby sme sa ale pre istotu ešte raz nepozreli na plagát podujatia, ktovie ako by to nakoniec celé dopadlo. 😀 Drobnú chybičku krásy sme našťastie odhalili včas, a tak sme sa mohli komfortným pešibusom presunúť k nábrežiu Dunaja. Cestou z hradu nás upútal podnik Drink in gallery, ktorého interiér pripomína bratislavské dvojnápravové električky s pozdĺžne i priečne usporiadanými drevenými lavicami.
Zatiaľ čo sme sa pomaly blížili na miesto určenia, na neveľké námestie postupne prichádzali legendárne automobily rôznych značiek a rokov výroby, ktoré následne parkovali na vopred vyznačených miestach. Jednotlivé posádky sa po vystúpení z vozidla pobrali na slávnostnú večeru a obyvatelia i návštevníci mesta obdivovali umenie a eleganciu našich predkov. Na rozdiel od podujatia 500 km slovenských na nich ale nečakali žiadne obmedzenia. Prenosné zábrany a pásky boli totiž výhradne použité len na vytvorenie bezpečného koridu na pohyb náhodných okoloidúcich a do výstavy ako takej takmer vôbec nezasahovali. Mohli sme sa tak slobodne pohybovať medzi vozidlami a dokumentovať všetko čo nám prišlo do cesty. A neboli sme jediní. Okrem dopravných fajnšmekrov tu bolo aj viacero rodín s deťmi, ktoré si prišli pozrieť nablýskané veterány. A hoci to možno bude znieť neuveriteľne, niektorí chalani boli na svoj vek poriadne fundovaní.
S pribúdajúcim časom sa podmienky na fotenie začali postupne zhoršovať. Slniečko sa zberalo na zaslúžení odpočinok a majitelia kabrioletov z dôvodu ochrany pred poškodením zakrývali svoje vozidlá špeciálnou plachtou. Nevadí. Hlavu hore. Čo sme nevideli dnes, možno uvidíme zajtra. 🙂
Zatiaľ čo v piatok doobeda bola väčšina ľudí v práci, v škole, alebo na školskom výlete, účastníci 1 000 míľ československých skontrolovali svojich štvorkolesových miláčikov, nasadli do nich, naštartovali dvojtaktné motory a postupne sa zoraďovali na mieste štartu. Čakala ich totiž jazda pravidelnosti na Pezinskej Babe spojená s obedom a výstavou vozidiel v Stupave, odkiaľ sa cez Devínsku Novú Ves a Devín vydali do cieľa druhej etapy na bratislavskom hrade.
Hoci bolo vonku poriadne teplo, na tvárach jednotlivých posádok sa to vôbec neprejavilo. Práve naopak. V dobrej nálade stáli na mieste štartu a tešili sa, že znovu prevetrajú svojich štvorkolesových tátošov. Dopravní nadšenci, žiaci a študenti na školskej prechádzke i náhodní okoloidúci. Tí všetci boli rozlezení pozdĺž štartového poľa a mobilom, kamerou, či fotoaparátom v ruke sa snažili zachytiť odjazd historických vozidiel. Kto by to bol ale povedal, že táto ceremónia bude trvať viac ako dve hodiny? Asi nikto. No pokiaľ máte pri sebe pitný režim, kríza stredného veku v podobe nedostatku tekutiny je zažehnaná. 😎
Po odjazde posledného vozidla ostalo na osirelom námestí len zopár veteránov, ktoré sa z rôznych dôvodov slovenskej etapy závodu nezúčastnili. Aby sme sa nemuseli bezcieľne potulovať uličkami Starého Mesta, využili sme čas a pobrali sa na poludňajšiu svätú omšu v kostole Nanebovzatia Panny Márie „Blumentál“ a lahodný obed v jedálni Alda na Račianskej ulici číslo 35, kde nás potešili domácimi parenými buchtami s jahodovým džemom, roztopeným maslom, grankom a cukrom. Mňam. 😉
Na nádvorí bratislavského hradu medzitým panovala atmosféra všedného dňa. Zahraniční turisti sa kochali výhľadmi na historickú časť nášho mesta i petržalskú stranu Dunaja, vybrali sa na prehliadku hradu, alebo si v neďalekom obchodíku zakúpili nejaké suveníry. Tu i tam sa objavilo zopár priaznivcov motorizmu, ktorí si prišli nafotiť prejazd historických vozidiel. Chcelo to však istú dávku trpezlivosti, lebo nikto presne nevedel, kedy a ktoré vozidlo sa na tomto mieste objaví. Isté bolo len to, že to nebude skôr ako o 14:30. Na tradičné komentovanie v cieľovej rovinke sa žiaľ tento rok akosi pozabudlo, a tak mnohí okoloidúci vôbec nevedeli čo sa deje. Ešteže existujú mobilné telefóny, inak by nemali z tejto nevšednej udalosti ani jednu fotku. 😀
Keďže účastníci akcie museli prejsť cieľom v predpísanom čase, niektorí z nich si pár minútové čakanie krátili konverzáciou so svojimi kamarátmi a na nádvorí hradu si robili pamätné fotky na pamiatku. Kráľ Svätopluk musí byť na nich určite veľmi hrdý. 😉
Iná situácia bola na Rybnom námestí, kde postupne prichádzali jednotlivé veterány. No aj keď odparkovanie automobilov nebolo úplne jednouché, odborná i laická verejnosť mohla nerušene pokračovať v ich mapovaní. A pretože staručké vozidlá potrebujú dôkladnú opateru, niektorí vodiči im dolievali benzín, kontrolovali motor, pneumatiky a celkový stav automobilu. Inými slovami povedané skontrolovali ich do najmenšieho šróbika. Veď ako by to bolo, keby sa v cieľovej rovinke pri Národnom technickom múzeu v Prahe vôbec neukázali., alebo by ich tam museli dotiahnuť na nejakom prívese. 😉
Aj tento krát po námestí prechádzalo viacero mladých slečien smerujúcich kdesi do neznáma. No zatiaľ čo niektoré z nich vôbec nechápali čo sa za rozruch sa tam deje, iné s viac či menej odhaleným dekoltom putovali medzi vozidlami a snažili sa o vytvorenie umeleckej fotografie. 😎
Poslednou možnosťou na vzhliadnutie veteránov v rámci podujatia 1 000 míľ československých bola sobota ráno, keď sa účastníci akcie vydali na záverečnú tretiu etapu s cieľom pri Národnom technickom múzeu v Prahe. Štart vozidiel bol naplánovaný na 06:30, takže kto chcel ešte stihnúť spraviť nejaké video, či foto, musel si poriadne privstať. My síce taktiež vstávali o niečo včaššie, no vzhľadom na dostatočný počet materiálu pre potreby tohto článku sme sa už do centra mesta neponáhľali. Práve naopak. S kľudom gentlemana sme si pripravili všetko potrebné na mapovanie celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel a potom hor sa do terénu. Parný vlak z Petržalky do železničného múzea na Rendezi nás už túžobne očakával. Ale o tom až nabudúce.
Autor: Jaroslav Filo
13.06.2024 – Príjazd na Rybné námestie
14.06.2024 – Štart II. etapy na Pezinskú Babu
14.06.2024 – Cieľ II. etapy na bratislavskom hrade
Be the first to comment