TRNAVA – Na prvý pohľad to bola celkom obyčajná sobota. No pre majiteľov a sympatizantov historických vozidiel to bol opäť deň, kedy sa konalo viacero väčších i menších veteránskych akcií. A hoci pre niektorých našich čitateľov mohol byť problém, na ktoré z nich sa vybrať, my sme nakoniec rozhodli pre zmapovanie Trnavskej 100vky.
Druhú augustovú sobotu sobotu sme sa opätovne zobudili do nádherného slnečného počasia. Neváhali sme preto ani minútu a vybrali sa priamo do terénu na jedno z mnohých auto-moto podujatí. Tentokrát sme ale nemuseli cestovať ďaleko a s výberom vhodné vlakového spoja nebol žiadny problém.
Centrum mesta sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice, a tak sme to za veteránmi nemali veľmi ďaleko. Jediným problémom však bola ich lokalizácia. Podľa plagátu podujatia mali byť síce vystavené na Trojičnom námestí, no realita bola úplne iná. Na spomínanom námestí sa totiž nachádzali najrôznejšie stánky s predajom ovocia, zeleniny, orechov, domácich sirupov, lekvárov, medov, hríbov, koláčikov a pekárenských výrobkov. Ich majitelia sa pri tom vôbec netvárili, že by sa chceli presunúť na iné pôsobisku a tvrdili nám, že historické vozidlá tam prídu až okolo obeda, no opak bol pravdou. Prvé automobily sa síce snažili zaparkovať v tesnej blízkosti stánkov, no organizátori podujatia to nakoniec vzdali a ďalšie vozidlá začali smerovať o kúsok ďalej k obchodnému domu Jednota na ulici Zelený rínok.
Počas nasledujúcich minút začali na pešiu zónu postupne prichádzať historické automobily a motocykle rôznych značiek a rokov výroby. K najvzácnejším kúskom patril Ford T Speedster Rajo Special z roku 1918, ktorý je jediným vyrobeným kusom na svete. Vzhliadnuť však bolo možné aj ďalšie vzácne i menej vzácne kúsky.
Najväčší záujem o prehliadku veteránov bol zo strany verejnosti v dopoludňajších hodinách, kedy bol lokálny problém s ich dokumentáciou? No aj napriek tomu si pri troche šťastie bolo možné nafotiť aj staré dvojtaktné motory a pozhovárať sa s ich majiteľmi. A kto chcel, mohol si zakúpiť aj magnetky, či omaľovánky s motívom historických vozidiel. Tie však netradične nepredávali samotní organizátori, ale jedna z posádok z českej republiky. Museli sme sa ale uskromniť s tým, že vystavené exponáty boli pre značný záujem obyvateľov i návštevníkov mesta opáskované a na ponúkaných suveníroch boli iba veterány vo vlastníctve danej posádky.
Najväčšia koncentrácia ľudí a historickej techniky na 1 m2 bol okolo 10-tej hodiny, keď sa pomaly pripravoval štart historických vozidiel na prvú etapu v smere Zavar, Šúrovce, Múzeum veteránov v Seredi a späť. Jeden z organizátorov stručne približoval zúčastnenú techniku a prítomní návštevníci sa postupne rozmiestnili po oboch stranách ulice a s technikou v ruke dokumentovali prejazd jednotlivých vozidiel.
Po odchode posledného veteránu ulica a priľahlé námestie nápadne osireli. Niektorí sa vybrali do prírody, na kúpaliská, či za inými aktivitami, iní si krátili čas návštevou Mestskej veže, gastronomických zariadení, či zmrzlinovým osviežením. O nič lepšie na tom neboli ani stánkari, ktorí po 11-tej hodine pomaly začali spratávať svoj tovar. Medzi nimi sme natrafili aj na mladú sympatickú slečnu so širokým sortimentom čerstvého ovocia, zaváraním, medov a iných pochutín.
S príchodom poludnia prišlo k rozoberaniu predajných stánkov a k priebežnému návratu účastníkov akcie. Tí odstavili svojich 4-kolesových a 2-kolesových tátošov nie len na námestí ale aj na spomínanom Zelenom rínku. No keďže záujem verejnosti bol oproti dopoludniu o niečo menší a k opätovnému sa už nepristúpilo, o pekné zábery rozhodne nebola núdza.
Pri jednotlivých vozidlách sa pri tom nefotili iba rodiny s deťmi, ale aj sympatické mladé slečny s nevinným výrazom v tvári. Napríklad aj táto, ktorá je vďačným námetom pre fotku do kalendára.
Druhý, no oveľa skromnejší štart historickej techniky sa uskutočnil o 14-tej hodine, kedy sa jednotlivé posádky vydali na trasu Zeleneč – Voderady – Pusté Uľany – Čataj – Budmerice – Doľany – Dolné Orešany – Suchá nad Parnou – Trnava, Pri kalvárii.
Po odjazde posledného účastníka sme sa za pomoci Google mapy peším presunom pomaly vydali k Pivovaru Sessler, kde bol plánovaný záverečný príjazd historických vozidiel. Cestou sme natrafili na pozostatky z trnavských vlečkových koľají, ktoré tam existovali v období socializmu.
Keďže sme do spomínaného areálu prišli s dostatočným predstihom pred príchodom veteránom, voľný čas sme využili na malé občerstvenie v podobe hranoliek a studenej kofoly. No ešte sme ani poriadne nedojedli a už na priľahlom parkovisku začali parkovať prvé vozidlá. Opätovne sme teda zobrali do rúk fotoaparát a vybrali sa do akcie. A neboli sme jediní. Záujem verejnosti bol síce oveľa menší ako v centre mesta, no aj napriek tomu ste tu mohli nájsť návštevníkov v družnom rozhovore s majiteľmi jednotlivých vozidiel.
Po priebežnom dokumentovaní jednotlivých vozidiel a oddychu pri kofole, prišiel čas návratu späť do Bratislavy. Väčšinu cesty na železničnú stanicu sme síce absolvovali pešo, no na zvyšnom úseku nás odviezol pravidelný spoj mestskej hromadnej dopravy. Spiatočný návrat do hlavného mesta ubehol ako voda a my sme sa už pomaly začali pripravovať na ďalšiu nemenej zaujímavú akciu.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment