BRATISLAVA – Polovica mája už tradične patrí obľúbenej Noci múzeí a galérií, ktorá až do neskorých večerných hodín láka návštevn íkov pestrým sprievodným programom. A hoci má už najlepšie roky momentálne za sebou, stále si nájde svojich priaznivcov.

Prvým lákadlom podujatie bola už viac-menej tradičná jazda historickou motorovou súpravou M 286.0018 „Túlavá“ + Bix 020, ktorá sa aj tentokrát začínala v Petržalke a cez stanicu Bratislava-Nové Mesto pokračovala priamo do areálu železničného múzea na Východnom.

Dvojvozňový vláčik motoráčik má síce obmedzenú kapacitu, no aj napriek tomu ste v ňom bez problémov našli voľné miesto na sedenie. Vonku bolo totiž v tento deň poriadne teplo, a tak mnohí ľudia namiesto múzea radšej zamierili niekam do prírody. No tí, ktorí sa touto legendou na koľajniciach rozhodli odviezť, vrátili sa v čase o niekoľko desaťročí späť. Pohodlné koženkové sedadlá, veľké otvárateľné okná a neodmysliteľná vôňa patiny a poctivého motoru.

V železničnom múzeu vládla dopoludnia pokojná atmosféra. Návštevníkov síce nebolo veľmi veľa, no tí ktorí zavítali aj do tejto časti mesta mali určite na pár hodín o program postarané.

Najväčšou atrakciou bola nepochybne jazda na stanovišti 130-ročného parného rušňa 310.433 „Žofka“ k zhlaviu železničnej stanice v Rači a späť, na ktorú ste si museli chvíľu počkať v rade.

Nechýbali však ani jazdy na motorovom vozíku Warszawa, prezentácie modelového koľajiska Klubu železničných modelárov Bratislava v poštovom vozni Fa 5-2085 a Občianskeho združenia Vláčikovo vo Veľkej vodárni, výstava železničných artefaktov v osobnom vozni, či prehliadky múzea so sprievodcom. Pre detských návštevníkov boli pripravené aj šľapacie a pákové dreziny.

Nuž a ako by to bolo, keby sa počas dňa nedalo nahliadnuť aj do interiéru legendárnej Viedenskej električky? Expozícia drezín však ani tentokrát nebola voľne prístupná verejnosti.

Neodmysliteľnou súčasťou akcie boli aj stánky so suvenírmi a občerstvením vďaka ktorým si prišlo na svoje nie len vaše bruško, ale aj peňaženka. Leda že by ste mali pri sebe kreditku s neobmedzeným limitom. Aj keď je pravda, že úprimným detským očiam hocikto len tak neodolá. 😀

Zatiaľ čo pominulé roky sa v rámci podujatia bolo možné odviezť aj historickými vlakmi vedenými parnou, či dieselovou lokomotívou, na rozdiel od Prvého parného dňa tentokrát do výkonu vôbec nezasiahli. Počas celého dňa tak na Rendez jazdila iba historická motorová súprava na čele s Túlavou. Aby sme sa ale mohli pohodlne presunúť za ďalšími atrakciami, napoludnie sme sa ňou odviezli na hlavnú stanicu.

Našou ďalšou zastávkou naprieč dňom bolo STM-Múzeum dopravy, ktoré bolo otvorené až do 22-hej hodiny. Súčasťou predĺženej návštevnej doby boli v minulosti aj komentované prehliadky jednotlivých expozícii s lektormi múzea vo vopred stanovených časoch. V súčasnosti už síce takúto možnosť v ponuke nenájdete, no ten kto sa pýta, určite dostane odpovede na svoje otázky. Treba však dodať, že tohtoročnú návštevnosť ovplyvnilo horúce počasie a atraktívny zápas majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji medzi Slovenskom a Českom.

Návštevníci múzea si okrem tradičných exponátov cestnej a železničnej dopravy mohli pozrieť aj výstavy Vlak v meste, 125 rokov lodí v Komárne, Svetový unikát Prešporáčik a Enigma – tajný svet šifier. Pre deti od 4. do 10. rokov boli pripravené tvorivé dielne Prístav kreativity spájajúce hravosť s kreativitou a o 18:00 sa o slovo prihlásilo divadlo ZKUFRAVON so 45-minútovým prestavením pre deti nad 5 rokov LAKIHO MESTEČKO – každý deň rozpráva svoj príbeh.

Značný záujem verejnosti bol aj o malú expozíciu venovanú mestskej a prímestskej doprave v rámci ktorej si bolo možné pozrieť staré označovače cestovných lístkov, dobové uniformy a cestovné lístky, schémy liniek, zastávkové označníky, či modely vozidiel. Najväčšou lahôdkou bola možnosť vyskúšať si obsluhu informačných systémov BUSE a EMTREST.

Zastávkový označník mestskej hromadnej dopravy však v múzeu nemal dobové cestovné poriadky, ale aktuálne odchody historických vozidiel zo zastávky Pod stanicou, ktoré v popoludňajších a večerných hodinách premávali v uliciach mesta. Prečo ich premávka nezačala o niečo skôr a jej súčasťou neboli aj výjazdy a dojazdy z a do depa nevedno. Pozitívom je však to, že na rozdiel od predošlých rokov po pandémií boli vypravené vozidlá dvoch trakcií.

Historické električky ČKD Tatra T2 #215 a ČKD Tatra K2 #317 po dlhom čase opäť spájali hlavnú stanicu a STM-Múzeum dopravy s múzeami a galériami v centre mesta. Stačilo iba nastúpiť na ľubovoľnej zastávke a cestovať v čase tak, ako naši rodičia, či starí rodičia. A to pohodlne a bez stresu bez potreby cestovného lístka.

Historické trolejbusy Škoda 14 Tr #6309 a premiérovo Škoda 15 Tr #6645 zase spájali Depo Hroboňova s Jelačičovou ulicou. Prečo sa ale ich trasa nepotiahla až k obratisku Lovinského, keď sa tam reálne otáčali, nevedno. Soudruzi z NDR asi niekde udelali chybu. 🙂 Zrekonštruovaný kĺbový trolejbus sa zaradil medzi retro vozidlá, pričom dostal evidenčné číslo, ktoré tento typ v Bratislave nikdy nemal.

Obľúbená Noc múzeí a galérií je teda viac, či menej úspešnej za nami. No aj keď sa tá košická koná v inom termíne, do budúcna by stálo za úvahu rozdeliť jej termín podľa viacerých krajov tak, aby si ľudia mali možnosť pozrieť rôzne zapojené inštitúcie naprieč Slovenskom. Ďalším námetom je predĺženie otváracích hodín minimálne do polnoci, aby sa lepšie podčiarkol charakter podujatia. Popri tom je stále možné pracovať aj nad pestrosťou programu, ktorý je závislí od finančných možností tej, ktorej organizácie. Nápadov je isto veľa. Niektoré sa dajú zrealizovať ľahko, na iné treba dostatok personálu a vstupného kapitálu. Na tomto mieste ale treba úprimne oceniť všetkých, ktorý aj v týchto časoch pripravujú toto podujatie, ktoré má nie len u nás, ale aj v zahraničí dlhú tradíciu. A kto vie, či bratislavský dopravca v rámci neho v budúcom roku do výpravy nenasadí aj historické autobusy?
Autor: Jaroslav Filo




















































































































Be the first to comment