KITSEE / RAKÚSKO – Výstava historických vozidiel pri zámku v Kitsee a okružná veteránska jazda po rakúskych cestách s obednou prestávkou v meste Hof am Leithaberge. Aj takto by sa dala charakterizovať Oldtimer Rallye Niederösterreich – Burgenland, ktorú v nedeľu 2. júna 2024 zorganizoval Veterán klub Bratislava.
Záver týždňa sa niesol nie len v znamení tradičných politických relácii, ale aj ďalším ročníkom oldtimer rallye, ktorá sa na rozdiel od tých predošlých konala v susednom Rakúsku. A hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že po niekoľkodňovom mapovaní veteránskych podujatí budeme v tento deň oddychovať spánkom spravodlivým, opak bol pravdou. Aj napriek značnej únave sme sa totiž nakoniec predsa len rozhodli vstať z postele a po rýchlej hygiene a skromných raňajkách nasadnúť na bicykel a vydať sa na cestu za dobrodružstvom. Je síce pravda, že šliapanie do pedálov bolo pre nás veľmi úmorné, no ako sám Ľudovít Štúr vo svojom citáte povedal: „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí.“
Prešli sme historické centrum Starého Mesta a cez Most SNP, petržalské korzo a Kopčiansku ulicu sme sa dostali až ku konečnej zastávke linky číslo 80 Nesto, za ktorou sa nachádzala odbočka k bunku BS-8 Hřbitov a cintorínu padlých vojakov v I. svetovej vojne. No aj keď sú obe pamiatky veľmi zaujímavé, neboli cieľom nášho výletu.
Pokračovali sme v jazde ďalej a po prekročení štátnej hranice s Rakúskom nám padla do oka mapa Kitsee na ktorej boli zaznačené rôzne zaujímavosti tejto obce.
Aby to ale nebola len taká nudná jazda, cestou po tejto obci sme natrafili aj na dva historické traktory.
O niekoľko minút neskôr sme úspešne dorazili do cieľa. Bicykel sme odstavili na okraj parkoviska pri malebnom zámku a čakali na príjazd prvých účastníkov. Ani sme sa nenazdali a neveľkú odstavnú plochu postupne začali zapĺňať historické automobily medzivojnového a povojnového obdobia.
Zatiaľ čo jednotlivé posádky po vystúpení z auta riešili registráciu a na itinerári si študovali trasu okružnej jazdy, my sme dokumentovali všetko čo nám prišlo pod ruky. A neboli sme jediní. Okrem nás tam prišlo aj viacero rodín s deťmi, tých skôr narodených i priaznivcov motorizmu, ktorí rovnako ako my obdivovali zúčastnenú techniku.
Po deviatej hodine sa jednotlivé posádky vybrali do neďalekého zámku, kde boli pre nich pripravené nám neznáme raňajky. Keď už sme mali všetko poctivo nafotené, presunuli sme sa na zrýchlenú prehliadku zámockého parku, v ktorom sa práve konali miestne trhy. Medzi predávajúcimi boli aj dve mladé slečny hovoriace po slovensky, ktoré tam práve vykladali všakovaké dámske oblečenie.
A pretože my šaty a sukne zatiaľ nenosíme, vrátili sme sa radšej späť na parkovisko, kde sa sa o 10-tej hodine začala rozprava k účastníkom. Na prvý pohľad by sa vám to síce mohlo zdať nudné a zbytočné, no organizátorské pokyny sú veľmi dôležité. Inak vám totiž veľmi ľahko môže stať, že vám dôjde benzín a skončíte odstavený niekde uprostred šíreho poľa. 😀
Po skončení rozpravy začali jednotlivé posádky štartovať svoje motory a zoraďovať sa na miesto štartu. O polhodinu neskôr sa na rakúske cesty vydalo prvé vozidlo, za ktorým sa v pravidelnom 30-sekundovom intervale vydali ďalší účastníci. Spoliehať sa ale na to, že vodič pred vami určite pozná správnu cestu sa ale nevyplácalo. Medzivojnové vozidlá totiž mali kratšiu trasu ako tie povojnové.
V okolí štartu ste mohli stretnúť bežných smrteľníkov i nadšencov motorizmu, ktorí s nadšením dokumentovali odjazd jednotlivých účastníkov. Medzi fotografmi a kameramanmi sa nachádzala aj jedna babička, ktorá svojmu staršiemu vnukovi v školskom veku fundovane opisovala jednotlivé vozidlá, ich rok výroby a technické parametre.
Odjazdom posledného vozidla zrazu parkovisko osirelo. Ostali tam len cca 2, 3 veterány, ktoré sa do stanoveného počtu 45 vozidiel už nezmestili. No aj ich posádky rýchlo naštartovali motory a pravdepodobne sa nesúťažne vydali prenasledovať jednotlivé veterány.
Za normálnych okolností by sme určite využili čas na prehliadku tejto zaujímavej obce a počkali na popoludňajší návrat historických automobilov, no fyzická únava rozhodla o tom, že sa radšej vrátime domov. Doplnili sme si teda potrebnú tekutinu, nasadli na bicykel a vydali sa na spiatočnú cestu do Bratislavy. Po návrate domov sme si ešte rýchlo stiahli fotky do počítača a po následnom obede sa oddali zaslúženému odpočinku. O týždeň neskôr nás čakali ďalšie zaujímavé podujatia, ale o tom až niekedy inokedy.
Návrat účastníkov a vyhlasovanie výsledkov sa síce udialo bez našej prítomnosti, no aj napriek tomu vám prinášame oficiálne výsledky tohto podujatia.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment