PIEŠŤANY – Druhá júnová sobota už tradične patrí zrazu veteránov a ani tento rok nebol výnimkou. Na kúpeľnom ostrove sa v priebehu dňa stretli majitelia a nadšenci historických vozidiel, ku ktorým sa aj napriek horúcemu počasiu pridala početná skupina rodín s deťmi, starších ľudí a kúpeľných hostí.
Ako sme už naznačili v predošlom článku, v sobotu 8. júna 2024 sa konalo viacero zaujímavých podujatí. Bolo ich dokonca až toľko, že našinec si mal problém vybrať. Nebola to pri tom ojedinelá záležitosť, lebo rovnaká situácia sa počas leta objavuje pravidelne. Niekedy je to výhoda, inokedy nie. Ale poďme späť k reportáži.
Hoci by sme na remorkéri Šturec ostali oveľa dlhšie a pustili sa do zaiste veľmi plodnej debaty s odborníkmi na históriu lodnej dopravy, náš čas na mapovanie tejto akcie bol opäť obmedzený. Cca o 11:20 sme sa totiž za pomoci mestskej hromadnej dopravy a rýchlika Považan presunuli do kúpeľného mesta Piešťany, aby sme pre vás zmapovali ďalšie podujatie s dlhoročnou tradíciou. Pôvodne sme síce uvažovali o následnom pešom presune ulicami mesta až na Kúpeľný ostrov, nakoniec sme ale využili služby miestnej taxislužby za 5,- €. A oplatilo sa. Len čo sme prišli na Kolonádny most, začali okolo nás prechádzať veterány rôznych značiek a rokov výroby. Neváhali sme ani minútu, vytiahli si z ruksaku potrebnú techniku a fotili sme, čo nám sily stačili.
Najväčšie skvosty boli vystavené pri fontáne pred hotelom Thrmia Palace, kde sa združovalo veľké množstvo obyvateľov a návštevníkov mesta. Niet sa ale čomu čudovať. Najstaršie cabriolety a rôzne verzie automobilu značky Ford T boli magnetom pre nejedného návštevníka.
Ďalšie vozidlá sa už tradične nachádzali v parku pri Kolonádnom moste, kde ich počas celého popoludnia obdivovali nie len rodiny s deťmi, ale aj mladí ľudia a stredná i staršia generácia. A kto mal šťastie, mohol sa pustiť do rozhovoru s majiteľom toho-ktorého veteránu.
Na nábreží Juraja Vernhera nad miestnym parkom boli zase vystavené historické motocykle československej produkcie a historické športové vozidlá. O kúsok ďalej bol situovaný stánok s retromagnetkami a kalendármi nie len s historickými vozidlami.
Nuž a čo by to bolo za podujatie, keby na ňom nebola aj malá výstava historických bicyklov z klubu Tyrnaviavelo.
Naša návšteva Piešťan však nebola len o veteránoch. Okrem popoludňajšej zmrzliny za 1,20 € sme v podvečerných hodinách absolvovali aj večeru v podobe cigánskej v žemli a kofoly, ktorú sme si zakúpili v jednom z mobilných stánkov. Aby sme ale podporili domáci cestovný ruch, v predajni Guden, Guden na Winterovej 24 sme si zakúpili ručne vyrábané remeselné oblátky. Majú viac druhov a na zadnej strane obalu je uvedená jedna z významných osobností Piešťan. Sú naozaj veľmi chutné, odporúčame vám si ich kúpiť. 😉
Ale poďme späť k zlatým stuhám. Vo večerných hodinách sa začala tá slávnostná chvíľa, na ktorú väčšina z nás tak netrpezlivo čakala. Pred hotelom Thermia Palace boli rozložené stoličky a stoly pre významných hostí, ako aj stupňovito vyvýšené miesta na sedenie pre bežných ľudí.
Pred vchodom do hotela sa zase nachádzal stolík s dvoma šarmantnými asistentkami, na ktorom boli pripravené pamätné medaile pre účastníkov podujatia.
O pár minút neskôr sa o hudobné slovo prihlásili Serenaders Sisters známe ako Paper Moon Trio, ktoré pozvaným hosťom, obyvateľom i návštevníkom mesta zahrali na husliach niekoľko známych i menej známych melódií.
Po ich vystúpení sa pred hotelom zoradila partia zberateľov historických detských kočíkov, aby ich predviedla prítomným divákom.
Za nimi sa na scéne objavili majitelia historických bicyklov z klubu Tyrnaviavelo známeho aj pod prezývkou Cyklistika časov dávno minulých.
Skôr ako sa začal hlavný program v podobe prezentácie historických vozidiel, návštevníkom a vzácnym hosťom sa postupne prihovorili predseda Trnavského samosprávneho kraja Mgr. Jozef Viskupič, primátor Piešťan Jozef Jančovič, predseda Veterán car clubu Piešťany a predseda Združenia zberateľov historických vozidiel Slovenskej republiky Juraj Porazík.
Po slávnostných príhovoroch sa o slovo konečne dostali účastníci podujatia, ktorí na točni postupne predvádzali svoje vozidlá. Na rozdiel od predošlých rokov, kedy toto podujatie moderoval skúsený moderátor televízie JOJ Janko Mečiar so simultánnym prekladom do nemčiny, respektíve angličtiny sa tentokrát hostiteľmi večera stala mladá dvojica moderátor + moderátorka. No hoci sa snažili nadviazať na vysokú latku ich predchodcu, budú mať ešte čo doháňať. Ako sme neskôr zistil Janko Mečiar nechýbal len ako moderátor, ale aj ako samotný účastník. Čo už. Pre pracovné dôvody zrejme nemohol byť na viacerých veteranskych podujatiach v tak krátkom čase.
Cca 15-minútové prestávky medzi predvádzaním vozidiel nám spríjemnila operná speváčka Andrea Zimányiová, ktorá nám zaspievala populárne hity 50-tych – 70-tych rokov minulého storočia.
Čo čert nechcel, moderátori akcie prezentáciu veteránov naťahovali ako gumu v trenkách, a tak sme záverečné poďakovanie organizátorom a partnerom podujatia zachytili len letmo. Následné prekvapenie však pre nás ostane prekvapením, lebo sme naňho už nemohli ďalej čakať. Zatiaľ čo v minulosti toto podujatie končilo cca o 21:30, tentoraz sa jeho program pretiahol minimálne do 21:45. A keďže sme potrebovali stihnúť posledný vlak do hlavného mesta, neostávalo nám nič iné, ako sa čo najrýchlejšie dostať na železničnú stanicu. Čo čert nechcel, nastali nepredvídané komplikácie. Na rozdiel od minulého roka, kedy neďaleko Kúpeľného mosta stálo viacero taxíkov, tentoraz tam ako na potvoru nebol ani jeden. Prvé telefónne číslo na taxikárov navyše nebolo funkčné a s taxislužbou sa nám podarilo spojiť až na druhý pokus. Medzitým sme síce poprosili o pomoc miestnu obyvateľku, no tá veľmi ochutná veru nebola. 😥 Taxík nám síce prišiel pomerne rýchlo, no posledný regionálny expres do Bratislavy odchádzal zarovno s našim príchodom na stanicu. Nuž to máte tak. Keď sa darí, tak sa darí. Žiadny autobus do hlavného mesta nešiel, a keďže budova stanice sa zatvára desať minút po polnoci, neostávalo nám veru nič iné, ako prečkať noc na stanici. Veď napokon kto z vás by využil ponukaný taxi odvoz za 90,- €? Aby toho ale náhodou nebolo málo, do rána nás postretli až tri búrky. Keby sme neboli schovaní pod strechou, boli by sme zmoknutí ako kura. Po niekoľkohodinovom pobyte na čerstvom vzduchu sa na druhom nástupišti konečne objavil prvý regionálny expres do Bratislavy. Unavení i plní dojmov, fotografií a zážitkov sme sa v nedeľu ráno konečne vrátili domov a pobrali sa na zaslúžený odpočinok.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment