BRATISLAVA – Málokto z vás možno vie, že uznesenie o oslavách sviatku práce prijal ustanovujúci kongres II. internacionály v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácii chicagských robotníkov, ktoré sa konali v roku 1886 za ustanovenie osemhodinového pracovného času. Po vzniku Česko-Slovenska bol v roku 1919 prvý máj vyhlásený za sviatok práce. No zatiaľ čo sa v období prvej republiky prvomájové oslavy niesli v duchu boja proti nezamestnanosti, zhoršovania postavenia pracujúcich a v rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne, za socializmu boli po vzore Sovietskeho zväzu spojené s veľkolepými sprievodmi pracujúceho ľudu pred tribúnou čelných predstaviteľov ÚVKSČ, ktoré popoludní vystriedali ľudové veselice.
V súčasnosti sa oslavy prvého mája zmenili na súťaže vo varení gulášu, turistické výlety, či zrazy historických vozidiel rôznych rokoch výroby. Je síce pravda, že v Tatranskej Lomnici sa na veteránskom podujatí orientujú výhradne na obdobie socializmu, no iní usporiadatelia radi privítajú aj staršie kúsky z obdobia prvej republiky. A hoci sa podobné zrazy konali aj v Šuranoch, v Banskej Bystrici a iných častiach republiky, my sme ostali verní starej dobrej Bratislave. Tentokrát tomu dopomohol aj fakt, že k tradičnej tatrováckej akcii sa na samotnom okraji hlavného mesta pridala ďalšia. Ale nepredbiehajme.
Zatiaľ čo mnohí z vás ešte spali spánkom spravodlivým, my sme sa už pomaly chystali do terénu. Zlopli sme niečo na raňajky, obliekli si pestrofarebnú košeľu a krátke nohavice, zobrali techniku i reflexnú vestu a hajde do roboty. To, že bol na našom webe po celý deň kľudový režim totiž ešte neznamená, že sme s nohami na stole pochrapkávali doma pred televízorom. Práve naopak. Nastúpili sme do autobusu a vydali sa za prvomájovým dobrodružstvom. Našou prvou zastávkou bolo Námestie Rodiny v Záhorskej Bystrici, kde sa v rámci 710. výročia tejto v minulosti samostatnej obce konal prvý zraz veteránov. Keď sme dorazili na miesto určenia, organizátori už dávno usilovne pracovali ako včielky. Dobrovoľní hasiči spolu s chlapcami z motorkárskeho klubu Pretorians obsadili prístupové cesty a križovatky mestskej časti a usmerňovali prichádzajúcich veteranistov. Členovia Veterán klubu Záhorská Bystrica zase na námestí a priľahlom parkovisku priebežne ukladali jednotlivé vozidlá tak, aby nedošlo k žiadnej kolízii. Opatrnosti totiž nikdy nie je dosti.
S pribúdajúcim časom na ručičkových hodinkách sa počet účastníkov začal rapídne zvyšovať a neveľké námestie sa zaplnilo najrôznejšími automobilmi rôznych rokov výroby. Bolo ich dokonca až tak veľa, že sa museli odstavovať aj na priľahlom parkovisku pred miestnym úradom a na Gbelskej ulici, kde bola vystavená aj početná skupina historických motocyklov. Aby sa zamedzilo prípadnému meškaniu mestskej hromadnej dopravy, autobus linky číslo 37 mimoriadne neobsluhoval zastávku pred miestnym úradom a zastávku Krče obslúžil na Bratislavskej ulici spoločne s prímestskými spojmi.
O sprievodné slovo a fundovaný výklad zúčastnenej techniky sa postaral Vladimír Miklošík, ktorý na túto akciu prišiel až z ďalekého Lučenca. Do práce boli zapriahnuté aj manželky organizátorov, ktoré pod stanom zapisovali veteránistov do registračných zoznamov, vydávali im lístky na občerstvenie, poradové čísla a prezent na pamiatku vo forme kľúčenky so znakom klubu veteránov. A keďže na toto podujatie prišlo oveľa viac účastníkov ako sa pôvodne predpokladalo, neostávalo im nič iné, ako mať nervy zo železa. No schválne. Dokázala by toto vaša manželka?
Slávnostné otvorenie podujatia prišlo na rad desať minút po deviatej hodine za účasti starostu mestskej časti Ing. Jozefa Krúpu a hlavných organizátorov Miloslava Sajana a Ing. Petra Mušitza. Medzi účastníkmi prvomájovej akcie neboli len majitelia historických vozidiel, ale aj miestni obyvatelia, ktorí si v hojnom počte prišli pozrieť vystavenú techniku. Tu i tam sa medzi nimi mihlo niekoľko zamilovaných mladých párov hľadajúcich čerešňu pod ktorou by sa pobozkali. Nechýbal však ani štáb RTVS, ktorý sa rovnako ako my snažil zachytiť jedinečnú atmosféru podujatia. A kto sa doma nestihol najesť, alebo si chcel iba doplniť potrebné kalórie, mohol sa občerstviť v niektorom z gastronomických stánkov.
S úderom 10-tej hodiny prišla na rad tá dlho očakávaná chvíľa na ktorú väčšina prítomných už netrpezlivo čakala. Na Gbelskej ulici sa postupne začala formovať kilometrová kolóna veteránov, ktorú na motocykli sprevádzal Pavol Liďák z klubu Pretorians. Za ním nasledovala mestská polícia, vozidlo vo farbách bývalej Verejnej Bezpečnosti so spusteným majákom a občasným zvukovým signalizovaním, historické motocykle, automobily a dobrovoľní hasiči zo Záhorskej Bystrice s pripojeným vozíkom pre motocykle. Aj keď sme sa štartu vozidiel na spanilú jazdu z prevádzkových dôvodov nemohli zúčastniť, jeho neopakovateľnú atmosféru vám určite nemusíme ani detailne opisovať. Ak ste v minulosti boli na niektorom z obdobných podujatí, určite viete o čom hovoríme.
Nevšedná veteránska jazda viedla zo Záhorskej Bystrice cez Marianku, Stupavu, Devínsku Novú Ves, Devín, Karlovu Ves, Dúbravku a Lamač späť do Záhorskej Bystrice. V Marianke jednotlivé posádky privítali miestni obyvatelia s pripravenými transparentmi, v Stupave tamojšia mestská polícia zabezpečila plynulé otáčanie vozidiel okolo autobusovej stanice a starostka Devína JUDr. Jana Jakubkovič ochotne vydala povolenie na prejazd veteránov cez Slovanské nábrežie pod devínskym hradom. Kto si chcel jednotlivé vozidlá nafotiť niekde na trase, mohol sa vybrať na parkovisko pod hradom Devín a pred Dom kultúry Dúbravka. A pretože niektoré posádky sa do sprievodu nezapojili, na prázdno neobišli ani tí, ktorí na podujatie prišli až pred obedom.
No zatiaľ čo si účastníci akcie po návrate do Záhorskej Bystrice v miestnej reštaurácii Corona bar na Námestí Rodiny pochutnali na vopred pripravenom guláši, prítomná verejnosť v hojnom počte hlasovala v súťaži o najkrajšieho veterána. A ako to dopadlo? V kategórií historický automobil vyhral pán Ľubomír Horňáček z Pavlíc pri Trnave s Citröenom B14 z roku 1928 a za najkrajší motocykel bola určená Jawa ČZ 150 C Pérák (r. v. 1951) Pavla Žouželka z Kostolišťa. Obaja víťazi si domov odniesli pekné poháre, diplom a hodnotný balíček venovaný mestskou časťou. Starosta Záhorskej Bystrice Ing. Jozef Krúpa následne vyžreboval troch majiteľov automobilov a troch majiteľov motocyklov, ktorým so záhoráckym dôvetkom Za to, že ste k nám dojeli odovzdal hodnotné balíčky od mestskej časti.
Ochudobnení však neboli ani tí, ktorým sa za veteránmi nechcelo putovať až na samotný okraj Bratislavy. Na Námestí Milana Rastislava Štefánika pred nákupným centrom Eurovea sa od rána postupne začali schádzať majitelia historických osobných i nákladných automobilov, ku ktorým sa pridalo aj zopár motorkárov. Ale o tom až v druhej časti nášho článku.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment