TVRDOŠOVCE – Len čo sme sa vrátili z veteránsko-turistického výletu v Českej republike, už sme sa pustili do plánovania ďalšej akcie. Tentokrát sme ale nemuseli chodiť veľmi ďaleko, lebo z ponuky víkendových podujatí sme si tentokrát vybrali 0. zraz historických vozidiel v slovensko-maďarskej obci Tvrdošovce. Ako to dopadlo? Dozviete sa v nasledujúcej reportáži.
Keď sme v piatok večer dorazili do Bratislavy, rýchlo sme si doma z ruksaka vyložili veci, dali si večeru a po rýchlej sprche a naplánovaní sobotného výletu šup ho do postele. Na druhý deň sme síce museli vstávať včaššie, no na vzhľadom na víkendové pomery to pre nás nebolo nič neobvyklé. Skôr naopak. Rýchlo sme nastúpili do osobného vlaku do Nových Zámkov a po preukázaní sa platným cestovným lístkom sprievodkyni sa pobrali dospať zameškané.
Prvá vlaková súprava, ktorú priviezol rušeň série Heves typu Arad prešla cez Tvrdošovce 21. novembra 1850. Slávnostné otvorenie pravidelnej železničnej prevádzky na celej magistrálnej železničnej trati Viedeň – Bratislava – Pešť sa uskutočnilo 16. decembra toho istého roku. Zároveň bola na miernom kopci uprostred barinatého terénu postavená aj staničná budova, ktorá leží na 130. kilometri medzi Palárikovom a Trnovcom nad Váhom v nadmorskej výške 117,705 metrov nad morom. Výnimočnosť tejto obce v železničnej preprave potvrdzuje aj existencia troch rôznych typov železníc, ktoré prechádzali jej katastrom. Okrem štátnej železnice to aj bola súkromná poľná konská železnica spájajúca železničnú stanicu a hospodársky dvor Jánošíkovo, ktorú dal v roku 1890 postaviť ostrihomský arcibiskup Ján Simor a ktorú tamojšie obyvateľstvo poznalo ako „lore“. Poslednou traťou bola úzkorozchodná šurianska železnica s oficiálnym názvom „Veľkošuriansky cukrovar a rafinérsky účastinný spolok vo Veľkých Šuranoch, Trnovecká priemyslová koľaj pre hospodárske účely“. Trať bola otvorená v roku 19111 a do roku 1925 ju celú vybudovali v siedmych postupných etapách. Neodmysliteľnou súčasťou železnice v Tvrdošovciach je existencia Tvrdošovskej železničiarskej jednoty zástavy a venca založenej 2. septembra 1925, ktorá je najstarším profesijným železničiarskym spolkom na Slovensku.
Po krátkom, no zaiste zaujímavom exkurze do minulosti, sa presuňme do súčasnosti. Nakoľko je železničná stanica pomerne vzdialená od centra obce, po vystúpení z vlaku nás čakal cca 30-minútový peší presun. Možno si niekto z vás povie – nič mimoriadne, no v horúcom letnom dni to dá poriadne zabrať. No skôr ako sme naplno zakotvili v areáli podujatia, navštívili sme neďaleký železničný park, ktorý vznikol v roku 2010 úpravou miestneho terénu. Jeho najväčším magnetom je parný rušeň 310.442, ktorú v roku 1897 vyrobila Lokomotíva Budapešť – Maďarské kráľovské železnice a v roku 1918 prešla k československému depu. Počas druhej svetovej vojny bol zaradený do súpravy pancierového vlaku a po vyradení z prevádzky ho v roku 1957 preradili do cukrovaru v Seredi. V roku 1983 ho objavili nadšenci železníc a od roku 1989 bol vystavený v starom rušňovom depe Bratislava- Východ. Na súčasnom mieste sa nachádza od 24. septembra 2013.
K ďalším exponátom patrí vodný žeriav, svetelné návestidlo, traťový vozík, špeciálny vozík na prepravu koľajníc „Mamatej“, výhybka, návesť „Kopáč“, mechanická závora, výhybka a socha Sedembolestnej Panny Márie.
Po krátkom oddychu a pitnom osviežení sme sa už naplno venovali 25. svätoštefanským slávnostiam. Veľkým lákadlom pre nadšencov motorizmu mal byť zraz veteránov na Hornej ulici. Keď sme tam ale prišli, historických vozidiel tam veľa nebolo. S pribúdajúcim časom ale na na miesto určenia postupne prichádzali ďalší účastníci a trávnatá plocha sa zaplnila automobilmi a motocyklami rôznych rokov výroby.
Niekto by možno namietal, že tam žiadne parádne kúsky neboli a cestu do Tvrdošoviec meral zbytočne. Nakoľko ale išlo o pilotný ročník tohto zrazu, nikto nevedel, čo môže od neho očakávať. Na druhej strane ale môžeme skonštatovať, že obyvatelia i návštevníci obce prejavili o túto výstavu značný záujem. Ako by nie. Svojim hlasom totiž mohli rozhodnúť o najkrajšom vozidle podujatia.
Pre mnohé deti to navyše bola jedinečná príležitosť oboznámiť sa s históriou, technikou, umom a šikovnými rukami našich predkov. Jeden z účastníkov im preto na predné sedadlo posadil veľkého plyšového medveďa, ktorý mal za úlohu strážiť svoje vozidlo.
Ďalšou atrakciou pre rodiny s deťmi boli okružné jazdy cestným vláčikom SAD Dunajská Streda, a. s. širšími uličkami obce, o ktoré bol zo strany verejnosti veľký záujem. Stačilo prísť iba k autobusovej zastávke prímestských autobusov na Námestí svätého Štefana, nastúpiť do vláčika a zažiť neobyčajnú prehliadku Tvrdošoviec. Škoda len, že namiesto výkladu o histórii a súčasnosti obce sa z reproduktorov po celý čas ozývala maďarská muzika.
Zatiaľ čo sa obyvatelia a návštevníci Tvrdošoviec kochali veteránmi a vozili turistickým vláčikom, na neveľkej ploche sa konala populárna súťaž vo varení v kotlíku. jednotlivé družstvá čistili a krájali zeleninu, mäso a v kotlíku postupne pribudli aj ďalšie nemenej dôležité ingrediencie. No aj keď každý z nich varil podľa svojho a rokmi osvedčenému remeslu, ich cieľ bol rovnaký = zaujať prítomnú porotu a umiestniť sa na jednom z prvých troch miest. Nuž a ako už na týchto akciách býva zvykom, hotové pochúťky mohli následne ochutnať prítomní diváci. Nuž a ako by to bolo keby sme neochutnali aj my. A pretože nie len jedlom je človek sýty, v ponuke bola aj čapované pivo a kofola.
Oficiálne vyhlasovanie výsledkov sme síce nestihli, no fotka s víťazmi nám neunikla.
Približne o 13-tej hodine sa uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie súťaže o najkrajšieho veterána. Kategórií bolo veľa a šťastných výhercov ešte viac. veď napokon posúďte samy.
Súčasťou podujatia bol aj dopoludňajší svätoštefanský beh, jarmok, vinný a pivný dvor, kolotoče pre detských návštevníkov a skromná bezplatná burza kníh. Popoludňajšia časť programu sa niesla v znamení priateľského futbalového zápasu a tradičného folklórneho festivalu ktorý sa začal sprievodom folkloristov centrom obce.
Na pódiu sa postupne prestavili folklórne skupiny i jednotlivci rôznych vekových kategórií, ktorí svojim vystúpením v slovenskom i maďarskom jazyku prítomným návštevníkom spríjemnili poslednú augustovú sobotu. Nakoľko ide o obec so zmiešaným obyvateľstvom oboch národností, nie je to nič nezvyčajné. No ak náhodou neviete po maďarsky, nabudúce si so sebou vezmite prekladateľa.
Prvý zraz historických vozidiel v Tvrdošovciach dopadol pomerne úspešne. Historických vozidiel na ňom síce nebolo veľa a väčšina účastníkov sa po oficiálnom vyhodnotení pomaly zberala na odchod, no ako nás starosta obce so svojimi kolegami uistili, na budúci rok by to už malo vyzerať inak. Veď uvidíme.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment