RAJEC – Tak ako v minulom roku, aj teraz sa okrem osvedčených akcií snažíme pre vás zmapovať aj menej známe veteránske podujatia. Jedným z nich je aj Rajecká retrojazda, ktorá sa uskutočnila v nedeľu 23. júna 2024, t. j. deň po oslavách 115. výročia Trenčianskej elektrickej železnice.
Na tento nepochybne zaujímavý výlet sme sa vybrali expresom 601 Taatran s prestupom v Žiline na prímestský autobus linky 135 do Prievidze. Je síce pravda, že vzhľadom na meškanie nášho vlaku by sme pokojne mohli využiť aj Rajeckú Anču („motorový vozeň 813+913 „Bageta“), no nadväzný autobus mal tentokrát niekoľko výhod. Do Rajca prišiel oveľa skôr a na Námestie SNP sme to mali už len na skok. Ak by sme ale nevystúpili na zastávke Rajec, Kostolná ulica, veľmi by sme si nepomohli. 😉
Ešte sme pomaly nedošli ani na miesto určenia a už popri nás prefrčali prví účastníci. Rýchlo sme si doplnili potrebné tekutiny a postili sa do fotenia.
Zo začiatku to síce vyzeralo na pomerne skromnú akciu, no o pár minút neskôr sem postupne prichádzali ďalšie a ďalšie historické automobily a motocykle rôznych rokov výroby. Nakoniec ich bolo až toľko, že sme sa obávali či stihneme všetko zdokumentovať. A aby to aj napriek tomu nebolo až také jednoduché, ostré slnko ako na potvoru brojilo proti nám. Buďto boli veterány moc v tieni, alebo sa priveľmi leskli na slniečku. 🙂
Je síce pravda, že pri takýchto podmienkach by bolo najlepšie zahodiť fotoaparát a ísť na zmrzlinu :-D, no my sme namiesto toho išli zistiť aktuálnu situáciu na registrácii. A urobili sme dobre. Pred inkriminovaným stánkom totiž stálo toľko účastníkov, že sa do stanoveného termínu ani nestihli všetci registrovať. Organizátori ale na to našťastie prihliadli a štart okružnej retrokazdy posunuli o niekoľko minút neskôr.
Krátko po 11-tej hodine prišla na rad tá dlho očakávaná chvíľa, na ktorú sme už všetci netrpezlivo čakali. Jednotlivé posádky postupne nasadali do svojich vozidiel a začali sa zaraďovať do konvoja retro jazdy, ktorá vzhľadom na aktuálne dopravné obmedzenia v tomto roku viedla cez Prečín, Považskú Bystricu, Sverepec, Pružinu a Domanižu späť do Rajca. Dlhoročný moderátor v čiernom tričku a štýlových okuliaroch ešte povedal zopár organizačných pokynov a okružná jazda sa mohla začať. Na námestí sa medzitým zhromaždilo množstvo obyvateľov i návštevníkov mesta, ktorí si nenechali ujsť odjazd nablýskaných veteránov. No čo vám budeme hovoriť. Aj napriek našim počiatočným pochybnostiam to nakoniec bola hotová pastva nie len pre naše oči. 😎
Keď námestie v Rajci opustil aj posledný z účastníkov, uvažovali sme čo s načatým dňom. Náš prvotný plán bol pri tom pomerne veľmi jednoduchý. Najbližším autobusom sa presunúť do centra Rajeckej Lesnej a odtiaľ peším presunom pokračovať až ku gejzíru. No keďže do odchodu autobusu bolo ešte pomerne dosť času a v žalúdku sa nám už začali ozývať nespokojní muzikanti, rozhodli sme sa nájsť vhodné miesto na občerstvenie. Nemuseli sme ani dlho hľadať, lebo priamo na námestí sa nachádza Penzión – reštaurácia Dubová Rajec, ktorý v pracovných dňoch ponúka obedové menu za lacný peniaz. Nakoľko bola ale nedeľa dali sme si slepačí vývar, pečeného pstruha s hranolkami, oblohou a citrónom a 0,5 litra kofoly. Čo čert nechcel, vzhľadom na veľký počet stravníkov trvala donáška jedla o niečo dlhšie. A kým sme sa dosýta najedli, autobus do Rajeckej Lesnej bol už dávno za horami-za dolami. Je síce pravda, že nasledujúci spoj išiel zhruba o hodinu, no vzdialenosť vodopádu od centra obce nás primäla k tomu, že sme nakoniec od tohto výletu upustili.
Ako sa však neskôr ukázalo, urobili sme veľmi dobre. Počas obeda sa totiž postupne začali vracať účastníci okružnej jazdy. Jeden z nich (môj menovec) si prisadol k nášmu stolu a pustil sa s nami do družného rozhovoru. No keďže sa ponáhľal na kúpalisku v Rajeckej Lesnej, prepustil nám svoj lístok na tombolu a občerstvenie. Poďakovali sme mu, no v danej chvíli sme ešte netušili, že sa na nás môže usmiať šťastie. Zaplatili sme za výborný obed a presunuli sa k pódiu, aby sme zdokumentovali oceňovanie účastníkov, Štýlový moderátor zrazu ohlásil naše číslo a my sme si domov odniesli kuchynskú digitálnu váhu. Ešte raz ďakujeme.
Po odovzdaní poslednej ceny sa ešte moderátor poďakoval všetkým organizátorom a partnerom podujatia a potom prišlo na rad hudobné vystúpenie nám neznámej kapely, ktorá nám nedeľné popoludnie spríjemnila česko-slovenskými i svetovými hitmi rokov minulých.
Detskí návštevníci si na námestí mohli zahrať veľký šach, alebo sa spolu s rodičmi občerstviť v niektorom z prítomných stánkov. Kto by ale očakával, že mestské múzeum bude otvorené, mal jednoducho smolu. Jeho otváracie hodiny sú obrazne povedané v minimalistickom režime a nájdete ich iba na internete.
Po skončení podujatia nasledovalo tradičné zmrzlinové osvieženie a potom sme sa už za pomoci Rajeckej Anče presunuli do Rajeckých Teplíc na zaslúžený oddych v kúpeľnom parku. No pokiaľ sa trošku porozhliadnete po tomto meste, okrem gastronomických zariadení, stánkov so zmrzlinou, infocentra, obchodíkov so suvenírmi a pramenitej liečivej vody v kúpeľnom dome Spa Aphrodite, tam určite vzhliadnete aj rôzne dobové kočiare. Veď napokon kto vie, či sa v nich pri troche šťastia náhodou aj nezveziete?
Ani sme sa nenazdali a nastal čas návratu do hlavného mesta. Rajeckou Ančou sme sa teda presunuli do Žiliny, odkiaľ sme pokračovali v jazde rýchlikom 714 Považan späť do Bratislavy. Unavení, plní zážitkov a značného množstva fotografií sme po niekoľkých hodinách konečne prišli domov a pobrali sa na zaslúžený odpočinok.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment