POVAŽSKÁ BYSTRICA – S príchodom teplého počasia sa s veteránskymi podujatiami doslova a do písmena roztrhlo vrece a ani druhú májovú sobotu tomu nebolo inak. Klub historických vozidiel Považie v tento deň zorganizoval tradičnú spanilú jazdu Považím, ktorú sa po prvý krát rozhodla zmapovať aj naša redakcia.
Začiatok a cieľ tejto akcie bol na dvoch menších parkoviskách pred pizzeriou a reštauráciou Hošták, kde sa už od skorých ranných hodín začali schádzať prví veteránistii. Odstavili svoje vozidlá a pobrali sa na terasu zaregistrovať svoju posádku. My sme medzitým vystúpili z Expresu 601 Tatran a peším presunom sa vybrali na miesto určenia. Je síce pravda, že by sme mohli využiť aj miestnu autobusovú dopravu, no ranný pohyb na čerstvom vzduchu predsa nikoho nezabije. Skôr naopak.
Keďže pred reštauráciou z počiatku ešte nebolo veľmi čo dokumentovať, vošli sme na terasu a sledovali registráciu jednotlivých účastníkov. No keď sme v rohu náhodne zbadali dva odstavené motocykle, netušili sme, aké skvosty nás tam ešte budú čakať. Ako sme totiž následne zistili, interiér reštaurácie je premenený na malé historické múzeum so starými rádioprijímačmi, dobovými nápismi, víťaznými pohármi a historickými fotografiami.
Najväčším magnetom pre návštevníkov je ale početná zbierka historických motocyklov z obdobia socializmu, ktoré už 13 rokov zbiera samotný majiteľ podniku. Zo všetkých exponátov môžeme spomenúť zelenú sajdku Dneper, ktorá je povojnovou kópiou vojnového BMW.
Netrvalo dlho a na oboch parkoviskách začala atmosféra poriadne gradovať. Z reproduktorov vyhrávali legendárne oldies hity, organizátor priebežne informoval o programe podujatia a v pravidelných intervaloch tam prichádzali ďalší a ďalší veteránisti, ktorí sa so svojimi krásavcami, známymi, či rodinnými príslušníkmi rozhodli zúčastniť na tejto akcii. No kým ešte niektorí z nich čakali v rade na registráciu, iní už popíjali kofolu, či nealko pivo a besedovali so svojimi kamarátmi. Najviac roboty mali nepochybne samotní organizátori, ktorí sa snažili zoradiť jednotlivé automobily a motocykle čo najúspornejšie. A keďže odstavná plocha sa nafúknuť nedá, niektoré vozidlá museli parkovať na chodníku popri hlavnej ceste. A hoci to bola naozaj poriadna pastva pre oči, zo vzácnejších kúskov môžeme spomenúť Sunbean Alpine, alebo Jensen-Healey, ktoré sa na takýchto zrazov zúčastňujú len sporadicky. Nechýbala však ani laická verejnosť, ktorá si v hojnom počte prišla pozrieť vystavenú techniku.
Krátko po desiatej hodine sa účastníci akcie postupne začali zoraďovať do skupín s cieľom absolvovať pokojnú jazdu Považím, ktorá bola výborne podporovaná regulovčíkmi. Tí boli rozmiestnení na kľúčových miestach tak, aby sa nik nestratil a kolóna bezpečne prešla križovatkami či odbočkami. Škoda len, že miestami bolo ostré slnko, čo malo vplyv na robenie dokumentačných záberov.
Na výbere trasy si organizátori dali poriadne záležať. Viedla totiž tým najkrajším, čo okolie Považskej Bystrice ponúka. Kolóna vozidiel sa z mesta pohla smerom na sever a účastníci akcie sa onedlho tešili z pohľadu na krásnu scenériu s Považským hradom na druhej strane Váhu. Ďalšia nádhera ich čakala za Považskou Teplou. Vstup do Manínskej tiesňavy je vždy zážitkom a mnohí zúčastnení tam boli prvý krát v živote. Myslíme si preto, že účasť na tomto podujatí nikto neľutoval. Jazda v prekrásnom prostredí bola doplnená vrelým vítaním kolóny veteránov domácimi aj turistami, pešími aj cyklistami, pocestnými aj motoristami. Mávali deti, mávali dospelí, ba mávali aj seniori. Všetci sa spokojne usmievali, fotili aj videá natáčali. Bol to naozaj nádherný „špalier“. Pri mnohých domoch v jarnom vetríku veselo viali pestré stuhy Májov a dobrú náladu podporilo aj nádherné slnečné počasie. Neľutovali ani tí veteránisti, ktorým ich motomiláčikovia vypovedali službu a kolegovia im pomáhali s opravou, alebo s ťažným ľanom.
Kolóna prešla obcou Záskalie a Kosteleckou tiesňavou ku škole Petra Jilemnického, za ktorou zahla doľava a pokračovala cez obec Dolina do Plevníka-Dienového. Následne prešla na hlavnú cestu číslo 61, pokračovala po odbočku na Jablonové a v kľudnom tempe sa prekrásnym okolím Súľovských skál presunula do obce Súľov-Hradná, kde bola dlhšia prestávka na námestí pred obecným úradom. Zamestnanci úradu rozdali záujemcom knihy o ich obci i turistické mapy Súľovských skál. Účastníci akcie sa mohli osviežiť v okolitých prevádzkach s občerstvením, alebo jedlom z desiatových sáčkov, ktoré im pripravili organizátori. Aby to nebolo len o jedle, pití, či konzumácii zmrzliny, tí aktívnejší si mohli zmerať sily v súťaži s výmenou kolesa. Vďaka miestnym za krásne privítanie, darčeky a výbornú atmosféru, ktorú sa im podarilo vytvoriť. V dobrej nálade sa vytvárali nové priateľstvá, vymieňali sa skúsenosti s opravami a údržbou veteránov a okrem samotných vozidiel patril obdiv aj prírodným krásam Súľovských skál a dobrým ľuďom, ktorí tam žijú.
Spiatočná cesta do Považskej Bystrice cez obec Predmier už prebehla rýchlo a kolóna sa rýchlo roztratila na miestnych parkoviskách pri Hoštáku, kde na účastníkov čakal výborný gulášik, kofolka či pivko.
Zatiaľ čo sa veteránisti vybrali na čarokrásnu jazdu Považím, niektorí z nás si sadli na terasu a študovali obedové menu. Aby sme podporili miestny cestovný ruch, objednali sme si slepačí vývar a vyprážaný ovčí syr s varenými zemiakmi s pažítkou a veľkou kofolou. No ešte sme ani poriadne nestihli dojesť chutný obed, ktorý nám doniesla šarmantná čašníčka a na parkovisko sa už začali vracať prví účastníci.
Skôr ako sa jednotliví veteránisti pomaly rozpŕchli do svojich príbytkov, prišlo na rad vyhodnotenie celej akcie. Tentokrát však organizátori nevyberali najkrajší automobil a motocykel, ale oznámili troch najlepších účastníkov súťaže s výmenou kolesa.
Po druhej hodine popoludní postupne nastal rádiový kľud a v reštaurácii už ostali len obyčajní návštevníci. A hoci sa jednalo o jedno z kratších podujatí, domov sme sa vracali s bohatými zážitkami a peknými fotografiami.
Autor: Jaroslav Filo a Marián Stanko
Pizzeria a reštaurácia Hošták
Parkovisku pred reštauráciou Hošták
Súľov-Hradná
Be the first to comment