BRATISLAVA – Viedenskú elektrickú železnicu hádam ani netreba bližšie predstavovať. Aj keď jej premávka bola na našom území v roku 1945 následkom vojnových a politických udalostí ukončená, dodnes ostala v pamäti starých Bratislavčanov. Pri príležitosti 110. výročia jej vzniku pripravilo STM-Múzeum dopravy a Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy zaujímavú výstavu, ktorá približuje históriu tohto na tú dobu unikátneho spojenia medzi Viedňou a Bratislavou.
Písal sa štvrtok 10. októbra 2024; 16:00 miestneho múzejného času, keď sa v priestoroch nenápadného múzea dopravy pod hlavnou stanicou stretla skupina nadšencov histórie viedenskej električky, s ktorými sa už vo vestibule múzea zvítal samotný riaditeľ múzea Ľuboš Kačírek. Skôr ako sa prítomné osadenstvo presunulo na zahájenie výstavy v hale B, spravili sme si zábery električkovej lokomotívy Ganz P.O.H.É.V. Eg 6 s nákladným vozňom Ganz P.O.H.É.V. Gk #202. Nie, že by na tom záležalo, ale táto unikátna lokomotíva sa v priestoroch múzea ocitla už po tretí krát.
Najväčšia koncentrácia ľudí na meter štvorcový bola vo výstavnej sieni spomínanej haly B, kde sa pozvaným hosťom vrátane zástupcov veľvyslanectiev prihovoril riaditeľ múzea Doc. Mgr. Ľuboš Kačírek, PhDr., kurátor cestnej dopravy Michal Jajcaj, riaditeľka odboru múzeí, galérií a knižníc Ministerstva kultúry Beatrix Ordódy, generálna riaditeľka Slovenského technického múzea Zuzana Šullová, námestník generálneho riaditeľa pre odborné činnosti Slovenského technického múzea Ing. Marián Majerník, Ing. Michal Feik, PhD. z Bratislavského samosprávneho kraja, námestníčka primátora Bratislavy Ing. Tatiana Kratochvílová a Michal Milata, Peter Martinko, Roman Delikát a Vlado Schwarz z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy. Vďaka posledným menovaným ľuďom a sponzorom dnes vďačíme za to, že sa do Bratislavy podarilo vrátiť hmotnú pamiatku na Viedenskú elektrickú železnicu.
O sprievodné slovo sa postarala Lucia Nížníková zo Slovenského technického múzea a atmosféru rokov minulých navodilo hudobné vystúpenie Big Band „STROM“ z Borského Mikuláša. Nuž a ako by to bolo keby sa aspoň v krátkosti pár slovami neprihovorili aj bývalí riaditelia múzea PhDr. Peter Maráky (2010 – 2015) a Ing. Ernest Húska (2015 – 2019).
Samotná výstava vás prenesie do obdobia rakúsko-uhorskej monarchie a prvej československej republiky, kedy medzi oboma hlavnými mestami bolo možné cestovať „električkou“. Viedenčania ju volali Pressburgerbahn (Prešporská dráha), pre nás to bola Viedenská električka, Bécsi villamos, Wiener Bahn, či Kopčianska linka. Slávnostné otvorenie trate, ktorej vzorom bola medzimestská električka Viedeň – Baden, sa uskutočnilo 1. februára 1914, kedy nové dopravné spojenie aj napriek zasneženému a mrazivému počasiu vítalo tisícky obyvateľov oboch miest. Niektorí z nich dokonca slávnostný vlak sprevádzali autom po celej jeho trati. Pravidelná diaľková doprava, ktorej technickou zaujímavosťou bolo prepriahanie lokomotív v staniciach Kopčany a Groß-Schwechat, sa začala 5. februára a miestna električková doprava medzi Námestím Korunovačného pahorku a Kopčanmi 15. novembra toho istého roka. Viedenčania k nám chodievali na víkendové obedy, kávičku, do divadla i na dostihy, my sme k ním zase chodili na kávu, zákusky, či na futbal. A keď bolo v lete priaznivé počasie, Viedenská električka nás odviezla aj na kúpalisko v Hainburgu. Posledný diaľkový vlak do Viedne odišiel z centra Bratislavy 28. júla 1935. Ešte v tom istom roku totiž došlo na našom území k prestavbe trate na 1 000 mm a začleneniu do siete liniek mestskej hromadnej dopravy. Dopravu k štátnej hranici Berg (prestup na diaľkový vlak do Viedne) od 5. januára 1936 do 7. októbra 1938 zabezpečovala električková linka E z Fochovej ulice. Po pričlenení Petržalky k Veľkonemeckej ríši a opätovnej prestavbe trate na 1 435 mm bola 10. januára 1941 otvorená premávka Viedenskej električky v úseku Wien Grossmarkthalle – Banhof Engerau an der Donau (plánované predĺženie k stanici Engerau Donaubrücke sa už nestihlo zrealizovať). Posledný vlak do Viedne bol z nášho územia vypravený 2. apríla 1945. Na rakúskej strane dodnes končia vlaky v stanici Wolfsthal a sú súčasťou viedenskej rýchlodráhy S7.
O podrobnejšej histórii Viedenskej elektrickej železnice sa môžete dočítať nie len z našej stránky, ale aj z informačných panelov v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku, na ktorých okrem sprievodného textu nájdete aj dobové fotografie, mapy a nákresy jednotlivých úsekov tejto pozoruhodnej železnice. Pozornému oku návštevníka však neunikne ani zoznam zachovaných vozidiel na území Slovenskej, Rakúskej a prekvapivo aj Českej republiky.
V jednotlivých vitrínach zase nájdete archívne cestovné poriadky, dobové cestovné lístky, pohľadnice, československé bankovky a mince, pasy, ústrižky z novín, pôvodné popolníky z kurzových vozňov, ovládacie prvky zo stanovišťa električky, knižné publikácie a ďalšie nemenej zaujímavé artefakty.
Nejedného návštevníka však zaiste potešia aj modely vozidiel Viedenskej elektrickej železnice a bratislavskej pouličnej dráhy.
Hmotnou pamiatkou na prevádzku železnice sú aj hektometrovníky, ktoré sa podarilo zachrániť z Kapitulských polí a za zmienku určite stojí aj replika zastávkového označníka s dobovým cestovným poriadkom.
Atmosféru rokov minulých dotvárajú veľkorozmerné čierno-biele fotografie zachytávajúce prevádzku lokálnej železnice.
V zadnej časti výstavnej siene vás už na prvý pohľad upúta interiér 3. triedy osobného vozňa Ringhoffer L.W.P. BCDFa, v ktorom si môžete aj posedieť a „výhľadom z okna“ sa kochať na starú Bratislavu.
Pre fajnšmekrov dopravy je na informačnom systéme BUSE vytvorená špeciálna linka Eg6 so všetkými nácestnými zastávkami a kto chce, môže si prostredníctvom dotykovej obrazovky zahrať pexeso s Viedenskou električkou, alebo si na magnetickej tabuli vyskladať súpravu vozidiel jazdiacich na mestskom i medzimestskom úseku tejto trate. Milovníci histórie si tu skrátka určite prídu na svoje.
O tomto na svoju nadčasovom dopravnom spojení, ktoré by sme dnes mohli právom nazvať ako vlako-električka by sa dalo určite hovoriť celé hodiny. Zopár čriepkov z jeho histórie a následnej záchrany vozidiel v nasledujúcich videách prezradia Michal Milata, Roman Delikát a Peter Martinko z Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy.
Píše sa štvrtok 17. októbra 2024; 16:00 a po účasti na vernisáži a spracovaní fotografií môžeme právom skonštatovať, že táto hodnotná výstava približujúca 110-ročnú históriu unikátneho dopravného spojenia medzi Viedňou a Bratislavou určite stojí za vašu návštevu. A preto ak ešte nemáte plány na víkend, alebo si chcete spraviť edukačný výlet s vašimi škôlkarmi, školákmi, či študentami, zájdite do Múzea dopravy v Bratislave nachádzajúceho sa v pôvodných skladových priestoroch z 19. storočia. Otvorené je pre vás denne okrem pondelka od 10:00 do 17:00 (posledný vstup o 16:30) a ak budete mať šťastie, možno natrafíte aj na kurátora výstavy Michala Jajcaja, ktorý ochotne zodpovie na všetky vaše zvedavé otázky. 😉 Zamestnanci múzea sa už teraz tešia na vašu návštevu. 🙂
Autor: Jaroslav Filo
Video: Slovakiana – kultúrne dedičstvo Slovenska, Michal Feik, Tajemno a záhady a TV Bratislava
Be the first to comment