BANSKÁ BYSTRICA – Prvá augustová sobota sa banskobystrickom kraji niesla v znamení tradičného zrazu historických vozidiel. Obľúbená Grand Retro Show totiž prilákala do metropoly kraja mnoho obyvateľov i návštevníkov kraja a nie len tam. Mnoho ľudí si historické vozidlá prišli pozrieť aj k zámku Vígľaš, kde sa ale podmienky na fotenie oproti mestu podstatne zhoršili.
Poďme ale pekne po poriadku. V sobotu ráno bolo vonku príjemné slnečné počasie. Je síce pravda, že cez deň sa teploty na teplomery vyšplhali na oveľa vyššiu hodnotu, no od účasti na pre našu redakciu novom podujatí nás to neodradilo. Obliekli sme si košeľu a krátke nohavice, do ruksaku si zbalili potrebný proviant a na minútu presne sa vybrali na výlet. Keďže sme vstávali o niečo včaššie, cestou sme si ešte dopriali zaslúžený odpočinok. A hoci sme museli z dôvodu výlukových prác na trati medzi Kozárovcami a Novou Baňou prestupovať do náhradných autobusov, do cieľovej destinácie sme dorazili včas.
Krátko po vystúpení z vlaku nás zaujal pamätník s erbom mesta pri ktorom sa nachádzal turistický hríb. No keď sme z neho vyčítali, že sa po modrej turistickej (00:30 hod.), alebo zelenej náučnej (01:20 hod.) trase môžeme dostať na vyhliadku Urpín, zvažovali sme čo ďalej. V tom sme pri pohľade na vrch zrazu uvideli altánok, mylne sme si mysleli, že je to oná vyhliadka. Ibaže nebola, lebo by to nejako nesedelo ani časovo a ani výhľadovo. Chceli sme sa teda vrátiť späť, no dámy v strednom a staršom veku nás uistili, že k výhľadu to máme už len kúsok a že nám v rámci ich prechádzky k hvezdárni budú robiť spoločnosť. Čo čert nechcel, cestu k vrcholu si akosi nepamätali, a tak sme sa radšej rozlúčili a z taktických dôvodov sa vybrali na ústup. Nad nami sme síce zbadali ďalší altánok, ktorý sme v rýchlosti preskúmali, no k vrcholu sme už ďalej nepokračovali. Nechceli sme totiž riskovať, že dopadneme ako vo Vysokých Tatrách, kde turistika a pekná príroda nakoniec zvíťazila nad veteránmi. Zrýchlili sme tempo a o niekoľko desiatok minút sme už boli na Námestí SNP.
Dobové melódie z neďalekých reproduktorov nám dávali vedieť, že musíme odbočiť doprava smerom k mestskej veži. A urobili sme dobre. Na stredne veľkom pľaci sa nachádzalo 50 historických automobilov rôznych rokov výroby s dominanciou vozidiel z obdobia prvej republiky. Medzi tohtoročnými lákadlami boli aj Fiat (r. v. 1919), Tatra 11 (r. v. 1924), MG typ J (r. v. 1932), pretekársky špeciál Bently z roku 1937, či Auburn 851, ktoré vlastnila aj americko-nemecká hviezda Holywoodu Merlen Dietrich. Atmosféru rokov minulých dotvorila aj malá prehliadka dobových kostýmov, ktoré si posádky prispôsobujú k svojim veteránom.
Nechýbal však ani hudobný program v podaní ženského zoskupenia BonBon Trio v zložení spev – Petra Sedláková (Humeňanská), akordeón a saxofón – Marcela Cmorejová a violončelo – Katarína Baarová, ktoré nás svojou podmanivou hudbou vtiahlo do sveta parížskych kaviarní, šansónov plných emócií a svetových hitov v podobe nových aranžmánov. Keďže sme sa plnou verbou venovali dokumentácii historických vozidiel, na hudobnú produkciu sme žiaľ tentokrát pozabudli.
Ako to už pri takýchto akciách býva zvykom, prítomných návštevníkov bolo oveľa viac ako je prípustné na 1 m2. Tí čo mali záujem o dôkladnú dokumentáciu jednotlivých vozidiel, sa rovnako ako my museli obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti. Inak by totiž prskali ako sadze z parnej lokomotívy a žiadny úžitok by z toho nemali. 😀 Len čo sa pred vopred vytipovanom veteránom odfotila jedna rodina, behom sekundy ju nahradila druhá. A tak nám neostávalo nič iné ako čakať, alebo sa presunúť k inému vozidlu.
Našťastie ale všetko dobre dopadlo a my sme pre vás zdokumentovali množstvo pekných záberov z výstavy historickej techniky a vyhlásenia výsledkov o najkrajšieho veterána, ktoré sa konalo krátko po 11-tej za prítomnosti primátora mesta MUDr. Jána Noska.
Medzi početnou skupinou verejnosti nechýbali ani rodiny s deťmi, zamilované páry i krásne slečny, ktoré so šarmom sebe samým a občas aj s hlbokým výstrihom obdivovali jednotlivé vozidlá.
Pekné zábery výstavu veteránov si bolo možné spraviť aj zo schodov mariánskeho stĺpa, na ktorých v družnej debate posedávalo viacero ľudí.
Po 12:30 jednotlivé posádky postupne začali nasadať do svojich vozidiel a zoraďovať sa do kolóny. Prítomná verejnosť tak mohla obdivovať nie len vzácne kúsky historickej techniky, ale aj dobre naladených účastníkov v štýlovom a v mnohých prípadoch aj dobovom oblečení.
A potom prišla na rad tá dlho očakávaná na ktorú obyvatelia i návštevníci mesta čakali. Chvíľa, ktorá bola vyvrcholením banskobystrickej časti tohto podujatia. Väčšina ľudí už bola zoradená popri ceste a s kamerou, mobilom, či fotoaparátom v ruke čakala na prejazd kolóny veteránov rôznych rokov výroby. Pripraviť sa! Pozor! Odjazd! Rýchlo sme si našli vhodné miesto na fotenie a cvakali sme, čo nám ruky stačili.
Než sme sa spamätali, na námestí ostali len zo dve, tri vozidlá, ktoré sa ale o pár minút neskôr taktiež pobrali na odjazd. V danej chvíli sme začali rýchlo premýšľať nad tým, či by nebolo vhodné tieto veterány z našej strany „prenasledovať“ až do zámku Vigľaš a nafotiť si ich na jeho nádvorí. Ako sme ale po chvíli po vzájomnej porade usúdili, bude lepšie, ak mapovanie tejto akcie ukončíme. Nie, že by sme to s vlakom nestíhali, no na dokumentáciu vozidiel by sme nemali veľa času a poznajúc miestne pomery, by sa nám ani dobre nefotilo. A urobili sme dobre. Ako sme na nasledujúcej akcii od jedného z fotografov dozvedeli, veterány tam boli naskladané vedľa seba v troch radoch ako sardinky a pri množstve návštevníkoch ich takmer vôbec nebolo možné dobre nafotiť.
Počas dňa bolo možné absolvovať aj trojicu okružných jázd turistickým vláčikom mestom, ktorý štartoval priamo na námestí. Základné cestovné je 4,- €; deti a mládež od 2. do 15. rokov, dôchodcovia nad 65 rokov, osoby s ŤZP a ich sprievod zaplatí polovicu.
Keď historické automobily zmizli z nášho dohľadu, ľudia sa rozpŕchli na všetky svetové strany a námestie osirelo. Len tu i tam ste mohli zbadať zopár turistov a miestnych obyvateľov, ktorí sa presúvali na zmrzlinu a za kultúrnymi pamiatkami mesta. Sekundovali im pri tom ďalší ľudia ktoré posedávali na terasách kaviarničiek a reštaurácií a pri kávičke, chladených nápojoch, či dobrom jedle nerušene konverzovali na rôzne témy. My sme sa rozhodli pre návštevu Hodinovej veže, ktorej výstavba sa začala v roku 1552 a jej dnešná podoba je z čias barokovej prestavby po ničivom požiari v roku 1761. Spočiatku plnila nie len funkciu nosiča mestských hodín, ale strážnej veže. Nahádzala sa v nej strážna služba pozorujúca nepriateľa a dozerajúca na to, či niekde v meste nevznikol požiar. V prízemnej miestnosti sa nachádzalo krátkodobé väzenie, odkiaľ viedla priama chodba ku klietke hanby a pranieru na námestí. Na veži mal zase svoje stanovisko mestský trubač, ktorý trúbením ohlasoval celé hodiny, trúbil pri slávnych príležitostiach a pri poplachoch. Vystúpili sme po 117. drevených schodoch a pobrali sa ochodzu veže, odkiaľ je nádherný výhľad nie len do hĺbky Námestia SNP, Kapitulskej ulice, či na Mestský hrad, ale aj na okolité kopce Veľkej Fatry, Nízkych Tatier, Kremnických a Starohorských vrchov, v ktorých boli ukryté ložiská mede významnej pri rozvoji mesta. Je síce pravda, že by sa z veže dali dobre pozorovať aj veterány, no okolo obeda bola táto vyhliadka pre obednú prestávku zatvorená.
Po návšteve Hodinovej veže sme sa presunuli o pár desiatok metrov ďalej do Thurzovho domu, ktorý je súčasťou Stredoslovenského múze a patrí k najstarším zachovaným svetským stavbám v Banskej Bystrici. Prvé zmienky o ňom v archívnych prameňoch nachádzame už v roku 1495, kedy banský ťažiar Ján Thurzo z Betlanoviec kúpil od richtára Jána Langa z Rožňavy dva domy situované na banskobystrickom námestí. Ján Thurzo ich nechal prestavbou spojiť, vďaka čomu vznikol na námestí reprezentačný dom, ktorý sa stal na dlhé roky sídlom Thurzovsko-Fuggerovskej obchodnej spoločnosti. Dnešnú podobu získal dom pri prestavbe v 2. polovici 16. storočia, kedy sa na priečelí objavili mnohé prvky inšpirované talianskou renesanciou, tzv. sgrafito na fasáde. V súčasnosti sa v ňom nachádza spoločenskovedná expozícia zameraná na historické premeny Banskobystrického kraja od najstarších dôb praveku, cez stredovek, novovek až po začiatky 20. storočia.
Druhým nami navštíveným múzeom patriacim pod Stredoslovenské múzeum bol Matejov dom z roku 1473. Ide o neskorogotický päťpodlažný dom je vstavaný do Baníckej bašty a severného múru hradného opevnenia, ktoré tu tvorí najucelenejší zachovalý celok hradieb Mestského hradu. V čase jeho dokončenia to bola najvyššia profánna stavba v Uhorsku. Dom svoje meno pravdepodobne získal na základe erbu kráľa Mateja Korvína a mestského erbu, ktoré sa nachádzajú na jeho priečelí. Nad vstupným kamenným polkruhovým portálom sa týči konzolový kamenný balkónik, ktorý svojou atmosférou nápadne pripomína čaro balkóna milencov z talianskej Verony, Rómea a Júlie. V dome sa v minulosti nachádzal sklad pušného prachu a zbraní, ručný mlyn a sklad obilia a určitú dobu sa v ňom uchovávali cennosti. Po požiari a následnom 100-ročnom chátraní v ňom bola v roku 1909 sprístupnená expozícia s viac ako 4 500 exponátmi národopisnej a mineralogickej zbierky, zbierky umeleckých predmetov, kultúrno-historickej zbierky s výstavou cirkevného múzea na najvyššom poschodí. Na konci 50-tch rokov 20. storočia sa Matejov dom pre verejnosť uzatvoril a premenil na depozitár zbierkových predmetov. Jeho dvere sa pre verejnosť opätovne otvorili až po dlhom polstoročí, po rozsiahlej rekonštrukcii, presne na 100. výročie otvorenia prvej expozície Mestského múzea. Na dvoch podlažiach Matejovho domu je inštalovaná stála expozícia „História mesta Banská Bystrica“, ktorá predstavuje 2 863 zbierkových predmetov zo zbierok Stredoslovenského múzea. Vzhliadnuť v nej môžete nie len dobový nábytok, ale aj kuchynský riadok, historické hodiny, obrazy a ďalšie nemenej zaujímavé exponáty. Zároveň sa tu máte možnosť aj oboznámiť s remeslami, ktorým sa v minulosti venovali tamojší obyvatelia mesta.
Vplyv Slovenského národného povstania na povojnový vývoj na Slovensku a potreba dokladovať a predovšetkým zachovať dokumentáciu aktívnej účasti Slovákov v boji proti fašizmu a o utrpení, obetiach a stratách, ktoré spôsobil ľudstvu nacizmus v rokoch druhej svetovej vojny, viedli v roku 1955 k vzniku Múzea Slovenského národného povstania, ktoré bolo poslednou nami navštívenou inštitúciou v rámci sobotného dňa.
V parku pred Pamätníkom Slovenského národného povstavania nás zaujali zbrane Česko–slovenskej, nemeckej a sovietskej výroby a repliky vozňov improvizovaného pancierového vlaku Štefánik. Pri vstupe do múzea sme zase mohli vzhliadnuť dopravné a bombardovacie lietadlo typu Li-2, ktorými bolo vyzbrojené sovietske diaľkové letectvo, poskytujúce pomoc pri slovenskom národnom povstaní. Pomoc „vzdušným mostom“ zabezpečil 4. gardový Gomeľský bombardovací letecký zbor, spolu s 5. Orelským bombardovacím leteckým zborom. V septembri a októbri v roku 1944 uskutočnili lietadlá oboch zborov spolu 1 199 vzletov, z ktorých len 682 bolo úspešných. Pomocou nich prepravili spolu približne 2 000 osôb a 639,1 ton materiálu.
Pre krátkosť času sme si aspoň v rýchlosti pozreli vnútornú expozíciu v priestoroch Pamätníka SNP, ktorá je rozdelená do trinástich tematických celkov, prezentujúcich rôzne kapitoly historického vývoja slovenských a svetových dejín. Jej súčasťou je rozsiahla kolekcia autentických fotografií a krátke dokumentárne filmy, ktoré si môžete prezrieť na plazmových obrazovkách a množstvo predmetov, rozmiestnených v jednotlivých vitrínach.
Keďže blížiace sa 80. výročie slovenského národného povstania nám nebola ľahostajné, v tichej spomienke sme si uctili všetky obete hrôzostrašnej 2. svetovej vojny z ktorej sa žiaľ mnohí ľudia i politici akosi stále nepoučili.
My sme sa ale tentokrát z minulosti poučili a na železničnú stanicu Banská Bystrica mesto sme prišli s dostatočným predstihom pred príchodom vlaku. Čakal nás už iba tradičný návrat do hlavného mesta a následný zaslúžený odpočinok v pohodlí domova.
Autor: Jaroslav Filo
Be the first to comment