KOŠICE – Jazdy historickým Ikarusom 280.03, parným i motorovým vlakom, predaj suvenírov i občerstvenia a bohatý sprievodný program na Alpinke. Aj taký bol 3. augustový víkend v metropole východného Slovenska, ktorý sa niesol v znamení parnej nostalgie a 140. výročia parného rušňa U 36.003 „Katka“.
Poďme ale pekne po poriadku. Nakoľko sme na Detskej železnici naposledy boli v rámci Trolejbusového dňa, hľadali sme vhodnú príležitosť na to, aby sme sa tam znovu vrátili. Kalendár akcií je totiž každoročne veľmi bohatý na motoristické, železničné i MHD akcie a častokrát sme mali problém si z nich vybrať. Situácia sa našťastie v tomto roku zmenila, keď sa na scéne objavili Dni parnej nostalgie. Slovo dalo slovo a po preštudovaní programu a rezervovaní nocľahu v Turistickej ubytovni ŽSR sme začali s prípravou výjazdu. Cez internet sme si zakúpili zvýhodnený víkendový lístok na podujatie, dobili si baterky do fotoaparátu a potom hor sa na rýchlik Zemplín do metropoly východu. Ako sme už neraz spomínali, cestovanie nočným vlakom je na samostatnú knihu. No ak k tomu pridáme skutočnosť, že sme sa v ňom cítili ako v mrazničke, nemôže sa nikto z vás čudovať tomu, že sme si aj napriek teplému počasiu dali v staničnom bistre horúci čaj.
Sobota v znamení westernového prepadu vlaku, sychravého počasia a nočnej ohňovej šou
Po rýchlom ubytovaní, sme sa cez Hlavnú ulicu pomaly presunuli na Námestie Maratónu Mieru a čakali na historický autobus. Veď ako inak by sme mali začať víkend, ak nie štýlovou jazdou legendárnym Ikarusom 280.03 #4129 občianskeho združenia Retrobusy Košice? Nastúpili sme do vozidla, obsadili si miesto na sedenie a vydali sa v ústrety za zážitkami. Cestou sme ešte zastavili na v prestupnom uzle Havlíčkova, no počet cestujúcich sa v prvom spoji výrazne nenavýšil.
Po príjazde do Čermeľa a nafotení „harmoniky“ sme sa presunuli ku pokladni, kde sme po predložení vytlačeného lístka s QR kódom zaslaného na internet dostali pamätný lepenkový cestovný lístok a žltú pásku oprávňujúcu k neobmedzeným jazdám na železničke. V stánku so suvenírmi sme sa pozreli po magnetkách, turistických vizitkách, železničných oplátkach a R-Žurnále, a o pár metrov ďalej si dopriali 0,5 l chladenej kofoly.
Prvý spoj s na čele s rušňom TU 29.2004 „Vlasta“ sme s taktických dôvodov nechali odísť a na Alpinku sme cestovali ďalším vlakom vedeným parným parným rušňom U 29.101 „Krutwig“, ktorému na druhom konci súpravy sekundoval motorový rušeň TU 29.202 „Janka“. Nejednalo sa pri tom len o samotnú jazdu parným vlakom, ale o spoločnosť s významným bankárom, ktorý sa na stanici fotil so svojou rodinou do Timesou.
Keď sme nastupovali do jedného z otvorených vozňov, nikto z nás netušil, čo sa počas cesty bude diať. Desať minút pred desiatou sme sa pomaly pohli zo stanice. Detskí sprievodcovia kontrolovali cestovné lístky a predávali suveníry, dopravní nadšenci robili dokumentačné zábery a rodiny s deťmi si zážitkovú jazdu užívali do sýtosti.
Situácia sa ale rýchlo zmenila, keď sme sa v stanici Vpred križovali s protiidúcim motorovým spojom. V tej chvíli na nás spoza lesa vyskočila skupina ozbrojených banditov, ktorá s pištoľami v ruke zamierila rovno k nášmu vlaku. Začala strieľať a požadovať zlato, ktoré nikto z nás samozrejme so sebou nemal. Vlastne skoro nikto. Bankový úradník totiž cestoval s koženou taškou, v ktorej si niesol finančnú hotovosť nami nešpecifikovanej hodnoty. Čo čert nechcel, banditi ho rýchlo odhalili, vytiahli z vozňa a postrelili do pravej nohy. Hovoril im síce, že žiadne zlato nemá, no neverili mu ani slovo. Jeho taška sa totiž prezradila sama. Darmo bedákal, že potrebuje lekára, lebo to inak neprežije. Pokrikovali, že lekársku starostlivosť nepotrebuje a potom čo mu jeho pani obviazala nohu, musel voľky-nevoľky nastúpiť do vlaku a pokračovať v ceste.
Po krátkej prestávke sme pokračovali v jazde ďalej. Bankár prosil o podanie medecíny a keďže cukríky neboli pre neho to pravé orechové, manželka nakoniec vytiahla z kabelky ploskačku. Banditi zatiaľ chodili medzi cestujúcimi a pýtali si zlato, alebo zuby. Vytrhnutie zubu vraj vedia spraviť za menšiu finančnú hotovosť, alebo zadarmo.
Kto vie ako by sa naša cesta vyvíjala ďalej, keby sme po ľavej strane v smere jazdy zrazu nezbadali kovbojov na koňoch. Neváhali sme ani minútu a spolu s bankárom a jeho rodinou sme poriadne kričali: „Pomoooc, pomooc. Prepadli nás. Rýchlo to povedzte šerifovi.“
A veru že povedali. Po príchode na Alpinku nás už na stanici čakal šerif so svojimi pomocníkmi. Z reproduktorov sa ozývala hudba ako na divokom západe a zatiaľ čo my cestujúci sme z bezpečnostných dôvodov ostali sedieť vo vlaku, banditi sa snažili rýchlo odísť so svojim lumpom. V tej chvíli nastala poriadna prestrelka, pri ktorej sa každý snažil získať výhodu na svoju stanu. Banditi boli ale nakoniec zastrelení, bankár dostal tašku so zlatom späť a spolu s nami mohol bezpečne vystúpiť z vlaku.
K ozbrojenému prepadu parného vlaku, ktorý sa počas dňa zopakoval aj na ďalších dvoch spojov sa prihlásil Westernový klub Košice, ktorý takéto ukážky organizuje pravidelne. Verejnosť tak má jedinečnú príležitosť na vlastnej koži zažiť jedinečnú atmosféru, ktorú zväčša pozná len z westernových kníh a filmov.
Areál konečnej stanice na Alpinke sa oproti našej poslednej návšteve výrazne zmenil k lepšiemu. Už na prvý pohľad nás zaujal vystavený oranžový elektrický rušeň EU 45.001 (r. v. 1917) s maximálnou rýchlosťou 35 km / hod. a hmotnosťou 20 ton, ktorý si bolo možné podrobne prehliadnuť aj zvnútra. Dopravných nadšencov však okrem nového náteru a nápadnej podoby s lokomotívou legendárnej viedenskej električky Ganz Eg priťahoval aj rôznymi pôvodnými platovými linkovými tabuľami z košickej a bratislavskej mestskej hromadnej dopravy (napr. bratislavská linka 5 z Rače do Dúbravky a nočná 507 z Vyšehradskej na Hlavnú stanicu).
Ďalšími nemenej zaujímavými exponátmi boli aj motorový rušeň Miskolc s hmotnosťou 24 ton, cisternový vozeň, železničný žeriav a motorový rušeň s krytým vozňom čakajúci na svoju renováciu.
Nesmieme zabudnúť ani na najväčšiu zbierku uhoľnej koľajovej dopravy na Slovensku. Zatiaľ čo koľajnice pochádzajú z Maďarska, Rumunska, Sloviniek a iných rudných baní na Slovensku, koľajové exponáty sú z hnedouhoľných baní v Cígeli, Handlovej, Novákoch a z bane vo Veľkom Krtíši.
Na svoje si prišli aj priaznivci mestskej hromadnej dopravy, ktorí si mohli prehliadnuť ex bratislavskú električku K2S #7901 (pôvodne K2 #357, #7048 a #7101) z roku 1975. Tá posledný krát zasiahla do premávky v roku 2022 na špičkovej linke číslo 7. Na detskú železnicu bola odpredaná za 2 220,- € a odvoz do Košíc sa uskutočnil 17. apríla tohto roka. Jej interiér vkusne dopĺňajú linkové tabule, cestovné poriadky košickej mestskej hromadnej dopravy a rôzne dopravné fotografie. V improvizovanom kútiku v zadnej časti vozidla mohli detskí návštevníci naplno prejaviť svoje výtvarné umenie a od prítomných dobrovoľníkov si bolo možné zakúpiť kľúčenky a omaľovánky s motívom K2S-ky, ako aj magnetky rôznych koľajových i cestných vozidiel. K dispozícii boli aj voľne dostupné Električkové noviny približujúce rôzne zaujímavosti o tejto električke.
V čase medzi odchodom a príchodom pravidelných vlakom sa po areáli stanice bolo možné previesť modrou drezinou MU 29.001 s kapacitou 10 osôb a plošinovým vozňom ťahaným žltým motorovým rušňom TU 29.2005 „Anička“.
Počas pobytu vlaku na stanici si bolo možné jednotlivé osobné vozne pozrieť zvnútra a nafotiť si ich bez cestujúcich.
Veľkému záujmu návštevníkov sa tešila aj interaktívna výstava funkčných častí priecestných zabezpečovacích zariadení typu VÚD, AŽD-71 a SSR (viď audio nižšie), ktoré sú súčasťou železničného „laboratória“ a po stlačení tlačidla vydávajú svetelnú a zvukovú signalizáciu.
No asi najväčším magnetom boli jazdy na cca 300 metrovom drezinovom ovále s rozchodom 600 mm, na ktorom sa deti i dospelí počas celého dňa vozili na šľapacích i pákových drezinách.
Parné a motorové vlaky v pravidelných intervaloch privážali nových a nových cestujúcich a nám neznámy moderátor priebežne informoval o odchode vlakov a nadväznom sprievodnom programe.
Symbolickým vyvrcholením sobotného programu bolo GRAND PRRIX KATKA 140 spojené so slávnostným zvoním 15 kg železničného zvona svätej Kataríny Alexandrijskej s dolným priemerom 30 cm, ktorý na jar 2022 odlial zvonolejár Jakub Vorobeľ v obci Chotča spolu so zvonom určeným pre Svätého Otca pápeža Františka. Úvodného slova sa na poludnie ujal riaditeľ detskej železnice Ľubomír Lehotský, ktorý prítomným návštevníkom priblížil históriu jubilujúceho parného rušňa U 36.003 „Katka“, ktorý v tomto roku oslavuje úctyhodných 140 rokov. Obľúbený rušeň dostal vzácne dary – vodu, lopatu, drevo, uhlie, piesok, olej, erb Československej republiky a nálepku so svojim menom. A prečo sa Katka volá Katka? Jej renováciu do prevádzkyschopného stavu v ŽOS České Velenice inicioval vtedajší primátor mesta a prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Po následnom prevoze do košického depa sa síce na jej mene snažili dohodnúť jeho chlapi, no hlavného slovo mala nakoniec tamojšia písmomaliarka Helenka so slovami:. „Ta ja som písmomariaka. Ako ja napíšem, tak sa bude volať“. A napísala Katka.
Nuž a čo by to bolo za oslavu keby Katka k svojmu 140. výročiu nedostala tortu s jej podobou.
O pár minút neskôr prišiel na rad krst audio knihy Ľubomíra Lehotského Veľká kniha železničných rozprávok a k tomu zopár poznámok, ktorá je dostupná nie len v knižnej podobe, ale najnovšie už aj vo forme CD a USB. Nuž a ako inak by tento audio nosič mohol byť uvedený do života, ak nie parou z jubilujúcej lokomotívy.
Po slávnostnej časti programu prišla na rad obľúbená USMIEVANKA. ktorá si deťmi zatancovala i zaspievala niekoľko známych hitov. Jedným z nich je aj pieseň Semafory nie sú fóry, ktorú sme žiaľ pre vás nestihli zaznamenať a na internete sa nachádza iba v podaní detí z niekdajšieho televízneho programu Československej televízie Zlatá Brána.
Organizátori však nezabudli ani na tých, ktorí si potrebovali doplniť svoje kalórie. Okrem stánku v nástupnej stanici Čermeľ sa bolo možné občerstviť aj priamo na Alpinke, kde si bolo možné zakúpiť pečenú klobásu s horičocou / kečupom a baraními rohami, hot-dog, bravčovú a kuraciu cigánsku s chlebom, varenú kukuricu, zmrzlinu, pivo, kofolu a langoš s cesnakom, tatárskou omáčkou / smotanou / kečupom a syrom. Veľkou lahôdkou bol sladký langoš v zložení jahody / mandarínky / ananás / mix s topingom čokoláda / jahoda / karamel / mix.
Na oboch koncových staniciach si bolo možné zakúpiť aj magnetky, kľúčenky, omaľovánky, pohľadnice, záložky do knihy, knižné publikácie od Ľubomíra Lehotského, pexeso, karty, perá, ceruzky, vystrihovačky, píšťalky, výpravky, čiapky pre výpravcu, železničné oplátky, hrnčeky, turistické vizitky, vrtuľky, ponožky, tričká, filatelistickú kolekciu poštových známok, pamätnú bankovku, drevené hodiny, hlavom, či tašku.
Najväčším magnetom pre malých i veľkých návštevníkov mala byť KAVALKÁDA – veľká prehliadka rušňov a drezín. Čo čert nechcel, počasie s nami ako na potvoru prestalo spolupracovať. Najprv v diaľke hrmelo a potom sa nad areálom podujatia spustil poriadny lejak. Jeho intenzita žiaľ bola až tak silná, že riaditeľ železničky rozhodol o zrušení následného programu. Historický Ikarus síce na Alpinku nezachádzal, no všetky vlaky premávali podľa platného cestovného poriadku. A hoci sa situácia neskôr postupne zlepšila, plánovaná prehliadka rušňov a drezín sa z dôvodu značného odlivu návštevníkov a obavy o opätovný dážď už nekonala. S miernym oneskorením sa uskutočnil nástup mladých železničiarov, ktorí si za svoju záslužnú pomoc na železničke prevzali ocenenie.
Nakoľko sme sa obávali možného návratu dažďa, pätnásť minút po 15-tej hodine sme sa pravidelným spojom presunuli do Čermeľa a posledným odchodom Ikarusu 280.03 sa vrátili späť na Námestie Maratónu Mieru. Aj keď sa to na prvý pohľad mohlo zdať, nešlo o definitívny koniec sobotného programu. Práve naopak. No skôr ako sme sa znovu vrátili na detskú železnicu, dopriali sme si oddych v centre mesta spojený s návštevou Spievajúcej fontány.
S úderom 20-tej hodiny sme už boli v legendárnej „harmonike“ a vracali sa späť do Čermeľa.
Práve tam nás už totiž netrpezlivo čakal mimoriadny parný vlak s dvojicou rušnou U 36.003 „Katka“ a U 29.101 „Krutwig“. Presunuli sme sa preto na nástupište, spravili ilustračné fotky, nasadli do jedného z vozňov a čakali na odchod. Aby bola nočná jazda pre cestujúcich veľkým zážitkom, osvetlenie vozňov zabezpečovali iba svetelné „vianočné“ reťaze bezpečne inštalované na rámoch otvorených okien. K neopakovateľnej atmosfére však patril aj prenikavý piskot oboch lokomotív, z ktorých pravidelných intervaloch odletovali oranžové uhlíky vytvárajúce nádherné svetelné efekty.
Po príchode na Alpinku privítal návštevníkov riaditeľ železničky Ľubomír Lehotský a potom 101. pokračovala atraktívnym nočným programom. Najprv sa s nádhernou ohňovou šou predstavili šarmantné tanečnice a potom si malí i veľkí cestujúcich mohli zatancovať na rýchlej diskotéke spojenej s laserovou šou.
Nakoľko sme však mali trať rezervovanú len do 22-tej hodiny, pätnásť minút predtým sme sa museli vydať na spiatočnú jazdu do Čermeľa, odkiaľ nás historický Ikarus odviezol späť na Námestie Maratónu Mieru, resp. až na Staničné námestie. V staničnom bistre sme si ešte zakúpili drobné občerstvenie a potom presunuli sa na ubytovňu.
Nedeľa na Alpinke v duchu tanečného vystúpenia, napínavých súťaží a penových radovánok
Hoci sme boli v nedeľu ráno z predošlého dňa mierne unavení, opätovne sme sa vrátili na detskú železnicu. Aj tentokrát sme k doprave využili legendárnu „Čabajku“, ktorá nás pohodlne dopravila z Námestia Maratónu Mieru cez Havlíčkovu do Čermeľa.
Nastúpili sme do predposledného parného vlaku na Alpinku a užívali si neopakovateľnú jazdu čermeľským údolím. Keďže žiadni banditi nás v stanici Vpred nečakali, celá cesta sa niesla v pokojnom duchu.
V koncovej stanici na Alpinke bol aj druhý deň pripravený atraktívny program. Okrem statickej expozície historických koľajových vozidiel a priecestných zabezpečovacích zariadení sa bolo možné odviezť na plošinovom vozni ťahanom motorovým rušňom TU 29.2005 „Anička“, malou drezinou pre 10 osôb MU 29.001 a veľkému záujmu verejnosti sa tešili aj jazdy ručnou i pákovou drezinou na drezinovom ovále.
Malých i veľkých návštevníkov v priebehu dopoludnia roztancovali šarmantné dievčatá ROMANE LULUDI z Jasova a Divadlo Crocus si pre deti pripravilo predstavenie Lyšiaci Dolar a Bingo.
Počas celého dňa nebola v pravidelných vlakoch o cestujúcich núdza. Niektorí mali v pláne iba rýchlu spiatočnú jazdu, iní sa rozhodli pobudnúť na Alpinke dlhšie a prežiť nedeľu v štýle parnej nostalgie.
Na pravé poludnie sa zopakovalo sobotné GRAND PRIX KATKA 140 a krst audio knihy Veľká kniha železničných rozprávok a k tomu zopár rozprávok z pera Ľubomíra Lehotského.
Návštevníci podujatia si mohli pochutnať na širokej ponuke občerstvenia, alebo si domov odniesť suveníry s motívom železničky.
V popoludňajších hodinách si prišli na svoje milovníci adrenalínu, súťaží a dobrej nálady. No skôr ako oba súťažné tímy zo 101 drogérie a železničiarov doplnené o dobrovoľníkov z radu verejnosti, naplno pustli do jednotlivých disciplín, historický Ikarus zabezpečil náhradnú dopravu za jeden z pravidelných vlakov do Čermeľa.
Ako prvé si súťažiaci zmerali sily v pretekoch na drezinách. Keďže to bolo veľmi vyrovnané, uskutočnili sa až 3 súťažné kolá.
Nemenej zaujímavá však bola aj druhá disciplína, v ktorej oba tými museli štafetovým spôsobom dávať uhlie z vedra do parnej lokomotívy. No keďže to bolo nerozhodné, prišlo na rad druhé súťažné kolo. To viete, keď dráma, tak poriadna.
V tretej disciplíne museli súťažiaci štafetovým spôsobom pomocou malých plastových pohárikov preliať vodu z vedra do parnej lokomotívy. Aby to ale išlo o niečo rýchlejšie, obom tímom bol pridaný ďalší pohárik.
V poslednej súťaži sa v úlohe opäť predstavili obe parné lokomotívy. Každý rušňovodič mal v ruke lopatu a od jednotlivých členov tímu musel na ňu štafetovým spôsobom čo najrýchlejšie pochytať fľašu s avivážou.
Vyvrcholením súťažného popoludnia bolo hlasovanie o najkrajšiu parnú lokomotívu, do ktorého sa v hojnom počte zapojili prítomní diváci. Každá lokomotíva prešla popri návštevníkoch dvakrát, aby sa predviedla v čo najlepšom svetle. Tak schválne. Vyhrala to Katka, alebo Krutwig? Čo myslíte?
Po skončení súťaží prišiel na rad nástup mladých železničiarov spojený s ich odmeňovaním. Pre úplnosť ešte doplníme, že niektorí dostali odmenu za ich záslužnú činnosť v sobotu a iní v nedeľu.
Na Alpinke boli počas celého dňa prítomní aj hasiči z Medzeva s Tatrou 805, ktorí pre deti niekoľkokrát pripravili hasičskú penu na šantenie. Ej veru, bolo že to radostí, skákania, či vzájomného ohadzovania sa. Keby sme boli v detskom a teenagerskom veku, určite by sme sa k ním pridali.
Po oba dni bola v koncovej stanici aj predajňa 101 Drogérie, v ktorej si bolo možné zakúpiť kozmetiku, hygienické potreby a prášky na pranie. Táto drogéria tam ale nebola náhodou, lebo jej majiteľ bol hlavným partnerom tohto podujatia a pravidelne podporuje aktivity na detskej železnici.
Komu sa nechcelo tráviť celý čas iba na Alpinke, mohol sa vybrať po 5 km lesníckom náučnom chodníku Stará banská cesta, 1,5 km Chodníku zvedavých myšiek, alebo na 1,5 km prechádzku k chate Diana.
Ani sme sa nenazdali a prišiel čas návratu do hlavného mesta. Celodenný program na detskej železnici sa pomaly, ale isto chýlil k svojmu záveru. Posledné dva spoje do Čermeľa boli vedené parnými lokomotívami „Katka“ a „Krutwig“.
Nakoľko prípoj na legendárny Ikarus zabezpečoval predošlý spoj, autobusová linka číslo 14 ako na potvoru meškala a nadväzná električka číslo 2 naňho v prestupnom uzle Havlíčkova nepočkala, posledný expres do Bratislavy sa nám už stihnúť nepodarilo. Všetko zlé je ale na niečo dobré. Aj keď sme opätovne museli cestovať nočným Zemplínom, vo večerných hodinách sme na Hlavnej ulici mohli obdivovať Spievajúcu fontánu s nádhernými svetelnými efektami. Veď napokon posúďte sami.
Záverom tohto článku by sme sa chceli úprimne poďakovať všetkým dobrovoľníkom, železničiarom, zamestnancom a podporovateľom detskej železnice, vďaka ktorým sa mohlo uskutočniť tohto nádherné podujatie. Veľkú pozornosť a pochvalu si určite zaslúžia aj mladí dobrovoľníci, ktorí obetujú svoj čas Detskej železnici. Kontrolujú cestovné lístky, prehadzujú výhybky, predávajú cestovné lístky, občerstvenie i suveníry, vypravujú vlaky a sprevádzajú návštevníkov po železničke. Na ich tvárach je vidno nadšenie a entuziazmus pre záchranu železničky pre budúce generácie. Veď napokon kto vie, či sa niektorí z nich v dospelosti nestanú aj aktívni železničiari.
Aj keď je veteránsky kalendár každoročne plný najrôznejších malých i veľkých podujatí, už teraz vám môžeme sľúbiť, že sa na Košickú detskú historickú železnicu opäť niekedy vrátime. A nezabudnite. Historickým vláčikom sa môžete odviezť až do 30. novembra 2024 podľa nižšie uvedeného cestovného poriadku.
Autor: Jaroslav Filo
Sobota
Nedeľa
Be the first to comment