V malej sérii mojich článkov o dvojtaktných automobiloch vychádzajúcich z pôvodných príspevkov nebohého kolegu Dr. Mareša do dvojtýždeníka, či mesačníka Stop v minulom storočí som medzi iným spomínal ing. B. Novotného a jeho projekty. Ing. Novotný bol konštruktérom zaujímavého, no neúspešného projektu Omega s ktorým chcel preraziť ako konštruktér ľudového a lacného auta začiatkom 20-tych rokov 20-teho storočia. Ponúkol ho brnenskej Zbrojovke, no tá neprejavila záujem, lebo nebola pripravená na také surové vozidlo.
Pán Novotný teda na základoch Omegy vytvoril prototyp ľudového auta Disk, ktorý sa stal v rokoch 1924-25 zbrojovkárskou prvotinou v Brne. Disk, ako ho nazvali, bol vyrobený v sérii 75 kusov, ale ukázalo sa, že nie vždy to najjednoduchšie je to najoptimálnejšie. Trecia prevodovka bola kameňom úrazu a Zbrojovka celú sériu Diskov odkúpila späť od majiteľov a zlikvidovala ich. Pre konštruktéra to bol opäť neúspech, no Ing Novotný neprepadol do depresií, ale začal znovu pracovať na ďalšom projekte, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1928.
Jeho kusová výroba bola spustená v pražskej strojníckej továrničke Kolanda. Pre konštruktéra začala nová pražská éra. Projekt bol nazvaný ENKA. EN(Novotný)-KA(Kolanda). Motor Enky bol dvojtaktný vodou chladený jednovalec s objemom 499 ccm a výkonom 10 koní (7,36 kW). Prevodovka už bola klasická trojstupňová v celku so zadnou nápravou, no tá nemala diferenciál. Toto všetko bolo ukotvené na štvrťeliptických listových perách. Ako jedno z prvých áut ENKA nemala klasický rám ale samonosnú karosériu. Týmto riešením výrobca (kolandová továrnička) dosiahol, že hmotnosť celej Enky nepresiahla 500 kg. Spomenul som kusovú výrobu, ktorej produktami boli štvormiestne limuzíny a kabriolety. Počet vyrobených kusov za mesiac, či deň bol limitovaný a preto autíčko nemohlo byť ľudové.
Po roku „ručnej práce“ výrobu prevzala ďalšia pražská továreň a síce továreň AERO, ktorej produktami boli poväčšine lietadlá. S výrobou automobilov AERO čiastočné skúsenosti mala. Vyrábala síce na ne len karosérie, ale technológiu výroby motorov do lietadel mali v malíčku. Aerovácke karosérie boli typické tým, že na drevenú kostru nedávali oplechovanie ako väčšina karosární, ale naťahovali na ňu farebné koženky. Tento systém Weimann zaručoval nižšiu hmotnosť celého vozidla a menšiu hlučnosť. Koženka nevibrovala ako vonkajšie plechové časti klasickej karosérie. Mimo takýchto individuálne robených karosérií továreň AERO bola známa aj výrobou postranných vozíkov k silným motocyklom.
V továrni AERO, teda pripravili Enku na sériovú výrobu. Samozrejme úpravy sa týkali karosérie. Najviac exemplárov aj vyrobených, aj dochovaných, bolo v prevedení otvorený roadster s tretím núdzovým sedadlom v zadnej časti. Menšie množstvo malo pevnú strechu a boli označované ako: „faux cabriolet“. Obidve varianty mali len jediné dvere a to na strane spolujazdca, teda na ľavej strane. Na pravej strane bol volant (do príchodu nemeckej armády pred II. Svetovou vojnou sa jazdilo v ČSR vľavo). Samozrejme už auto nenieslo názov ENKA, ale bolo produktom továrne Aero, tak to bolo AERO 500. Motorové ústrojenstvo zostalo nezmenené, teda – vodou chladený dvojtaktný jednovalec 499 ccm, výkon 7,36 kW (10 k), trojstupňová prevodovka v jednom kuse so zadnou nápravou bez diferenciálu odpruženou štvrťeliptickými listovými pružinami, brzdené len zadné kolesá, maximálna rýchlosť 75 km/h, spotreba 6,5 l/100 km.
Podobne ako ostatní výrobcovia, tak aj Aero-váci si robili reklamu na športovom poli. Malá Aerovka bola úspešná vďaka jazdcovi B. Turkovi hneď v prvom roku výroby (1929), kedy zvíťazil v cieľovej jazde k pražskému autosalónu. Dr. Mareš popisu trate pretekov nevenoval veľkú pozornosť, preto z jeho článku môžem usudzovať, že šlo o hviezdicovú jazdu, pretože štart a cieľ boli v Prahe. Trasa mala takýto priebeh: Praha – Brest – Praha -Hamburg – Praha. Bola dlhá 4913 km a B. Turek ju absolvoval za 184 hodín a 35 minút. O rok na to bola trasa dlhá 14 960 km a tú absolvoval za 22 dní. Malé Aerovky boli a sú stále „malé autá na veľké cesty“. Vidieť to hlavne na veteránskych akciách a zrazoch pri rôznych príležitostiach
Autor: Gilbert
Be the first to comment