Zaujímavosti: V starom hangári v Dúbravke vznikne letecké múzeum

BRATISLAVA – Opustenému a chátrajúcemu hangáru, oficiálne nazvanému skladová hala – Dúbravčice, so zaujímavou leteckou minulosťou začína svitať na lepšie časy. Poslanci mestskej časti Bratislava-Dúbravka schválili na februárovom zasadnutí jeho nájom Aviatickému klubu Otta Smika, ktorý v ňom plánuje zriadiť letecké múzeum.

Poslanci odobrili prenájom chátrajúceho objektu na desať rokov za jedno euro ročne, pričom nájomca sa zaväzuje zrekonštruovať hangár a upraviť priľahlý pozemok. Hodnota investície je 120 000,- € a rekonštrukcia bude financovaná najmä z dotácií a fondov.

Hoci má hlavné mesto zaujímavú leteckú históriu, Múzeum letectva by ste v ňom hľadali márne. Zmeniť to má nový projekt Aviatického klubu, vďaka ktorému by v Dúbravke pribudla ďalšia atrakcia verejnosť, súčasťou ktorej budú aj ďalšie aktivity pre deti a mládež.

Podľa zámerov klubu bude nové múzeum koncipované edukatívne, aby sa návštevník cítil súčasťou expozície. V priestore má byť aj interaktívna učebňa pre rozšírené hodiny dejepisu, histórie, fyziky, respektíve technických prác.

„Kultúrno-spoločenský projekt má expozíciu lietadiel, z ktorých väčšina bola vyrobená len ako jediný exemplár. Postavili ich leteckí nadšenci, ktorých technické vedomosti a zručnosť vzniesli ich stroje do vzduchu. Boli a sú to ľudia, ktorí svoj sen, lietať voľne ako vták, uskutočnili. Nedotkli sa výškou letu hviezd, ale ich stroje hviezdami sú. Lietajú a sú to krásne umelecké diela v leteckej kvalite,“ približuje Milan Lastovka z Aviatického klubu.

V múzeu nájdete množstvo zaujímavých exponátov – vrtuľník s náporovými motormi, doma vyrobené vrtuľníky či repliku historického lietadla s unikátnym systémom riadenia. Niektoré z nich majú majestátne rozmery, napríklad 12-metrové krídla závesných klzákov.

Časť expozície bude venovaná histórii športového, vojenského a civilného lietania na území západného Slovenska s odkazom na významné osobnosti dejín a ich osudy.

Treťou časťou expozície bude trvalá výstava umeleckých diel s leteckou, vojenskou a dopravnou tematikou. Milan Lastovka v tejto súvislosti hovorí o dôležitosti pripomenutia histórie a jej odkazu deťom, mladým.

Hangár dostala „do daru“ mestská časť Dúbravka ešte počas vedenia bývalého starostu Jána Sandtnera. Nakoľko preň miestna samospráva nenašla využitie, celý areál chátral.. Podľa viceprimátora a poslanca Juraja Káčera je už má už Hangár nulovú hodnotu a mestská časť roky nevie, čo s ním. Aby sa mohol využívať, potrebuje nemalú rekonštrukciu. Miestny a župný poslanec Juraj Štekláč dopĺňa, že letectvo tu má svoju históriu a nejde o komerčnú aktivitu.

Z histórie letectva:

V Dúbravke vládol pred rokmi čulý letecký ruch. Devínska Kobyla a Lamačská brána so svojimi silnými veternými prúdmi vytvárali výborné podmienky na bezmotorové športové lietanie. História letectva siaha do roku 1928 kedy v Bratislave vznikol aeroklub. Lietanie na motorových lietadlách prebiehalo na vtedajšom vojenskom letisku vo Vajnoroch. Pre lietanie na klzákoch a vetroňoch bol vyhliadnutý svah pri Dúbravke, na ktorom boli veľmi dobré podmienky pre svahové lietanie. Na úbočí Brižite, na rovinke v blízkosti triangulačného bodu bol postavený drevený hangár na vetrone, ktorý v rokoch 1939 – 1945 dopĺňal aj menší hangár členov nemeckého aeroklubu. V údolí bol neskôr postavený aj nový hangár slúžiaci na montáž vetroňov, ktorý je dnes v opustenom stave. Popularita letiska postupne narastala, v roku 1934 tu začal intenzívny letecký výcvik a o rok neskôr sa uskutočnili aj prvé preteky. Svoju leteckú kariéru tu začínal aj legendárny letec z druhej svetovej vojny generál Otto Smik, ktorý bol veliteľom stíhacieho pluku vo Veľkej Británii a mal 12 uznaných zostrelov.

Až do konca druhej svetovej vojny sa bezmotorovému lietaniu v Dúbravke dobre darilo. No v čase prechodu frontu cez Dúbravku, Devínsku Novú Ves i Lamač sa tu odohrávali kruté letecké súboje medzi nemeckými a spojeneckými vzdušnými silami. V roku 1950 z tohto letiska odštartoval Ing. Tomáš Maňka s vetroňom ŠOHAJ VT 25, ktorý vďaka preletelu 392 km s pristátím pri rumúnskom meste Oradea dosiahol československý rekord vo voľnom prelete. No už o 2 roky neskôr sa vojenská letecká posádka a letecká doprava premiestnila na letisko Ivanka pri Dunaji, klzáky boli prenesené na letisko vo Vajnoroch a svahové letisko v Dúbravke zaniklo.

Definitívny zákaz lietania v Dúbravke prišiel po roku 1984, keď Dúbravčan Ján Móz pomocou vetroňa emigroval do cudzineckej légii Rakúsku. Ten najprv niekoľkokrát zakrúžil medzi Dúbravkou a Devínskou Novou Vsou, ľahko sa vzniesol k belasej oblohe, využil priaznivý vzdušný prúd a cez Moravu preletel do Rakúska. Devínsku Novú Ves vyhlásili za veľké pohraničné pásmo, v ktorom sa človek mohol zdržiavať len na priepustku. Lietať nad týmto územím však bolo prísne zakázané. No aj napriek tomu sa našli odvážlivci, ktorí sa vzniesli na oblohu, aby si z vtáčej perspektívy pozreli rímsku pamiatku Villa rustica a Devínsku Kobylu. Definitívny koniec lietania v Dúbravka nastal až po demontovaní Hangárov a osadením borovíc na vŕšky.