BRATISLAVA – September sa už tradične nesie nie len v znamení premenlivého počasia, ale aj obľúbeného dňa otvorených dverí v depe Krasňany a ani uplynulý rok nebol výnimkou. Po covidových obmedzeniach sme sa opäť dočkali plnohodnotného podujatia, na ktoré sme boli už pravidelne zvyknutý.
Uplynulý rok si bratislavský dopravca pre širokú verejnosť pripravil hneď tri prehliadky svojich areálov. V rámci obľúbených mestských dní si bolo možné pozrieť depo Hroboňova, pri príležitosti sviatku Medzinárodného dňa detí sa otvorili brány depa Krasňany a ako posledné sa v polovici decembra sa zase sprístupnilo depo Jurajov dvor. Mohlo by sa síce zdať, že v rámci tohto podujatia nás už dopravný podnik nemá čím prekvapiť, no opak bol pravdou. Ale k tomu sa ešte dostaneme. Po vstupe do areálu z Vajnorskej ulice nás upútala výstava prevádzkyschopných električiek typu ČKD Tatra T3 a T6A5 a Škoda ForCity Plus. Cestujúca verejnosť si mohla pozrieť nie len interiér jednotlivých vozidiel, ale aj nahliadnuť do kabíny vodiča. Najväčšiu radosť z toho mali nepochybne najmenší návštevníci, ktorí sa aspoň na pár minút stali vodičom. Cink, cink, zavriem dvere, fičím. Je špička, asi sa dnes zničím. 😛
Po ľavej strane na svoj osud smutne čakala dvojica Ikarusov rady 435 #4806 a 415 #4122 . No hoci to nateraz môže vyzerať všelijako, pevne veríme, že jedného dňa prejdú rekonštrukciou a stanú sa neodmysliteľnou súčasťou kolekcie historických vozidiel.
Najväčší záujem verejnosti bol už tradične o prehliadku historických električiek, ktoré zastupujú vývoj tohto druhu dopravy v našom meste. Na podujatí sa prezentoval brúsiaci vozeň Schörling #8431 a motorové vozne GANZ #104, BMEŽ #18, DPMB #38, ČKD Tatra T2 #215 a ČKD Tatra T3 #275. Kto si chcel ale spraviť nejakú peknú fotku bez toho, aby mu do záberu vbehli neznámi ľudia, musel sa obrniť poriadnou dávkou trpezlivosti, alebo skúsiť šťastie o pár minút neskôr. Inou kategóriou boli rodiny s deťmi, ktoré vám v tom najnevhodnejšom čase vbehli do záberu a fotili čo im film, alebo baterka vo fotoaparáte vydrží. Ach jaj. No tak, choďte už konečne niekam. 😛
Detských návštevníkov nepochybne zaujímalo aj ovládanie týchto staručkých veteránov, ktoré sú vďaka obetavej starostlivosti pracovníkov dopravného podniku ešte stále v dobrej kondícií. Cink, cink.
Na priľahlej odstavnej ploche zase bolo možné obdivovať celú plejádu historických i moderných autobusov a trolejbusov ako napríklad Škoda 9 Tr HT 28 #53, Škoda Sanos S 200 Tr #6505, Škoda 14 Tr #6311, Škoda 14 Tr #6266 „Merací trolejbus“, Škoda 15 TrM #6634, Škoda 21 Tr AC #6401, Škoda 706 RTO #236, Karosa ŠM 11 #3350, Karosa B 731 #1710, či TAM 272 A 180 M #1414. No tak mami, už ma toľko nefoť a nastupuj. Inak zase prídem na konečnú z veľkým meškaním. 😀
No asi najväčším lákadlom z kolekcie historických autobusov bola staručká Praga RN #51, ktorú si väčšina z vás pamätá ako súčasť vonkajšej expozície bratislavského múzea dopravy. Vďaka obetavým pracovníkom bratislavského dopravcu a firmy Hadvo, s. r. o. prešla v uplynulých rokoch komplexnou rekonštrukciou a v súčasnosti hrdo reprezentuje povojnovú dopravu v meste na začiatku 50-tych rokov minulého storočia. Milý návštevník, ja nemám času nazvyš. Nefotíme toľko, nekecáme, sadneme si na svoje miesto a jedem. 😀
Na výstave však nechýbali ani pracovné vozidlá dopravného podniku a nejeden z návštevníkov sa pristavil aj pri vozidle Mestskej polície.
Neodmysliteľnou súčasťou dňa otvorených dverí bol aj kultúrny program v podaní bubeníkov Campana Batucada, Sníčka Huga a šaša Show de Tom so súťažami, bublinovou šou a balónovými kreáciami, Lukáša Adamca, či populárnej skupiny Smola a Hrušky. Najväčším magnetom bolo nepochybne vystúpenie kapely Kmeťoband, ktorá svojim vystúpením rozprúdila krv v žilách nejedného návštevníka. Dievčence v tričkách, ľahkých šatách, či kockovaných košeliach, mládenci v mikinách i tričkách. Každý z nich sa zvŕtal pri populárnych svetoznámych i rómskych hitoch. Tí najodvážnejší dokonca zabojovali o CD skupiny s vlastnoručným podpisom Igora Kmeťa.
V čase obeda sa o dobrú náladu návštevníkov postarala aj swingová kapela Funny Fellows. No tak schválne. Poznáte aspoň jednu ich pesničku?
Dopravný podnik ale nezabudol ani na dopravných nadšencov, ktorí si v jednom zo stánkov mohli zakúpiť šiltovky, mikiny, tričká, frisbee, slnečné okuliare, fľašky na vodu, Jojo, prívesky na kľúče, či vaky. Pravdepodobne boli v ponuke aj iné suveníry, no ako sa hovorí – kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
No keďže s prázdnym žalúdkom a vyschnutým hrdlom sa fotiť nedá, v ponuke bolo aj najrôznejšie občerstvenie na zahnanie hladu i smädu ako cigánska, langoše, palacinky, či káva. Najväčší fajnšmekry si neodpustili ani zmrzlinu, či cukrovú vatu.
Na svoje si prišli aj nadšenci vojenskej histórie, ktorí tu mohli obdivovať menšiu výstavu historickej techniky. Ako inak. Deti preskúmali jednotlivé vozidlá do najmenších detailov.
Zaujímavou novinkou bola chill-out zóna v areáli Vily Jurajov dvor, ktorá vznikla na mieste jedného z najväčších majerov na území Bratislavy – Červený dvor zo začiatku 19. storočia. V roku 1917 vlastnil majer závod Dynamit Nobel, ktorý ho využíval ako zásobáreň pre závodnú kuchyňu. Hospodársky dvor sa okrem pestovania zeleniny a ovocia venoval aj chovu sliepok, dobytka, ošípaných a koní. Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa chemické závody začlenili do nemeckého koncernu I. G. Farben a v roku 1942 bola v areáli majera postavená vila pre nemecké vedenie podniku podľa projektu karpatsko-nemeckého architekta Ernsta Sporzona. Nadštandardne vybavená rezidencia nadväzujúca na idylku odľahlého vidieka bola určená pre vysokopostavenú nemeckú rodinu. Po opustení vily nemeckými rodinami sa tam nasťahovali zamestnanci Dynamitky. Do vlastníctva mesta sa majer dostal v roku 1955 a na jeho území sa postupne začala budovať najväčšia vozovňa mestskej hromadnej dopravy. Po zbúraní jadra majera cca v roku 1980, poskytovala vila zhruba 15 rokov ubytovanie pre zamestnancov dopravného podniku. Z pôvodného areálu majera sa do dnešných dní zachovala iba vila, kôlnička, bunker a oplotenie.
No hoci sa toho nezachovalo veľa, vďaka smelým plánom bratislavského dopravcu sa tento priestor časom postupne zmení na nepoznanie. Po zrekonštruovaní areálu sa budova vily bude využívať na múzejno-prezentačné priestory. Súčasťou projektu obnovy je aj revitalizácia parčíku a zriadenie kaviarne a múzea mestskej hromadnej dopravy.
Návštevníci dňa otvorených dverí si v v sprístupnenom areáli mohli oddýchnuť na pohodlných lehátkach, občerstviť sa a pre deti bol v ponuke aj skákací hrad a tvorí dielne. No čo poviete? Nie je to idylka?
Súčasťou podujatia boli aj okružné jazdy Cabrio busom po areáli depa i jazdy kĺbovým autobusom Otokar Kent C 18,75 cez umývaciu linku. V ponuke bol aj foto kútik, ukážka práce vodiča a dielne električiek, jazda zručnosti vodičov autobusov zo Slovenska a Česka i natrolejovanie trolejbusu a brzdenie električky. Po splnení pečiatkovej výzvy si bolo možné zasúťažiť o električenky a vecné ceny. Je síce pravda, že pri zbieraní jednotlivých pečiatok nebolo potrebné splniť žiadne úlohy, no keď neprší, tak aspoň kvapká. Nemožno ale zabudnúť ani na záujemcov o prácu v dopravnom podniku, ktorí v stánku personálneho oddelenia zaiste našli všetky potrebné informácie. Na podujatie sa okrem bežných liniek mestskej hromadnej dopravy bolo možné dostať aj mimoriadnymi linkami x4 z Námestia Ľudovíta Štúra a x63 z hlavnej stanice.
Neočakávaným vyvrcholením dňa otvorených dverí bol konvoj historických autobusov a trolejbusom z depa na hlavnú stanicu, resp. na zastávka Pod stanicou pri Múzeu dopravy. Či sa do konvoja zapojili aj historické električky, nevedno. Isté je, že pred 17-tou hodinou nás organizátori pomaly ale isto začali vyháňať z areálu. Údajne preto, aby tam mohli v pokoji odstaviť vozidlá dennej výpravy. Nečudo, že im vypravenie konvoju padlo viac než vhod.
Jednotlivé vozidlá s výnimkou Ešemky sa postupne zoraďovali do sprievodu – autobusy zvlášť a trolejbusy zvlášť. Motory naštartované na plné obrátky a návštevníci postupne nastupovali do pristavených vozidiel – každý podľa svojho vkusu. No ako to už niekedy žiaľ býva zvykom – kde sa vzala, tu sa vzala, porucha sa zrazu stala. Na Sanose totiž ako na potvoru nešli otvoriť dvere, a tak sme sa nakoniec museli presunúť do Škody 21 Tr, resp. iných vozidiel. No hoci sú tieto trolejbusy deponované v depe Hroboňova, minimálne tento voz nekompromisne vysadil cestujúcich už pod stanicou. Škoda len, že sa na hlavnej stanici nespravilo aspoň spoločné foto s trojicou historických autobusov. Čo už. Aspoň, že počas dňa nespadla na nás ani kvapka.
No ak sa vám zdalo, že jednosmerná jazda z vozovne bez možnosti fotenia na nácestných zastávkach nie je to pravé orechové, nemuseli ste byť vôbec sklamaní. Dopravný podnik Bratislava, a. s. totiž od 2. júla do 25. septembra do ulíc mesta vypravil celú plejádu historických električiek, autobusov i trolejbusov, ktoré premávali cez víkendy a sviatky cca od 10:00 do 18:00 (posledný odchod po 17-tej) v pravidelnom hodinovom intervale. Na historických linkách A, H a M sa postupne predstavili všetky prevádzkyschopné vozidlá s výnimkou Pragy RN. Špeciálnu jazdu týmto autobusom totiž bolo možné vyhrať vo facebookovej súťaži mestského dopravcu.
Pri cestovaní historickými vozidlami platila špeciálna tarifa v podobe denného lístka za 4,- €, ktorý platil vo všetkých troch linkách v rámci daného dňa. Stačilo iba nastúpiť do vozidla a zaplatiť za cestovný lístok platobnou kartou. Obyvatelia i návštevníci mesta však mohli využiť aj nezľavnené 24, 72 a 168-hodinové lístky platiace aj na bežných linkách a držitelia predplatných cestovných lístkov, tzv. električeniek mali jazdy zdarma. Bratislavský hrad, UFO, Sad Janka kráľa, Most Apollo, či kostol Nanebovzatia Panny Márie „Blumentál“. Vďaka pilotnému ročníku letnej prevádzky historických liniek bola prehliadka bratislavských dominánt o čosi dostupnejšia.
Záujem verejnosti o jednotlivé jazdy závisel nie len od počasia a nasadenia jednotlivých vozidiel, ale aj od ďalších aktivít v meste. Niektorí cestujúcu spojili tieto jazdy s prehliadkou STM-Múzea dopravy, iní sa s nimi odviezli iba tak v rámci prechádzky mestom. No boli aj takí, ktorí do týchto vozidiel nastúpili neplánovane, keď im pri čakaní na ich spoj prišli na zastávku mestskej hromadnej dopravy. Je pravda, že špeciálna tarifa niektorých ľudí odradila. No ak ste v meste uvideli staručký GANZ, nebolo v ňom takmer žiadne voľné miesto. Niektorí sa s ním odviezli aspoň jedno kolo, iní si ho počkali niekde na trase, aby si ho nafotili s najzaujímavejšími dominantami mesta. Veľkú radosť z nostalgických liniek už tradične mali najmä rodiny s deťmi, no neraz si vďaka ním zaspomínali na staré časy aj tí skôr narodení.
Veríme, že sa dopravnému podniku podarí vychytať všetky počiatočné muchy (napr. absencia výjazdov a dojazdov z / do depa s cestujúcimi, doplnenie cestovného poriadku v propagačných materiáloch, chýbajúce logo dopravcu i hlavného mesta a roku premávky na cestovných lístkoch…) a slovenská metropola opäť nadviaže na obdobné projekty z blízkych i vzdialenejších európskych miest.
Autor: Jaroslav Filo
DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ V DEPE JURAJOV DVOR
LETNÉ JAZDY HISTORICKÝCH VOZIDIEL
Be the first to comment