VRBOVÉ – V nedeľu 10. júla 2011 opäť na niekoľko hodín ožila premávka na železničnej trati Piešťany – Vrbové. Občianske združenie Čango totiž na túto trať vypravilo historický motorový vozeň M 131 spolu s prívesným vozňom. Nostalgická linka bola zabezpečená formou taktovej dopravy v 2-hodinových intervaloch štyrmi spiatočnými jazdami.
Na výlet do Vrbového som sa vybral z Bratislavy s rýchlikom R 605 (mall.sk), ktorý mal zo stanice Bratislava-Vinohrady, kde som nastupoval, pravidelný odchod o 10:03. Na nástupišti som sa vďaka informačnej tabule dozvedel, že vlak bude mať 5 minútové meškanie. Po jeho príchode z Bratislavy-hlavnej stanice som sa teda mohol vybrať do Piešťan. Keď tam po cca 50 minútovej jazde rýchlik dorazil, na 2. nástupišti na 6. koľaji už stál historický motoráčik a pri ňom kopa ľudí, ktorí mali záujem sa ním odviesť.
Po zakúpení si cestovného lístka u pani sprievodkyne som teda nastúpil do motorovej mašinky. Bola už dosť zaplnená, ale miesto na sedenie som si ešte predsa len našiel. Väčšinu spolucestujúcich tvorili deti plné očakávaní – kedy sa už vlak pohne a následné pohľady na krajinu vôkol trate – ich rodičia či starí rodičia. Zo stanice Piešťany sme sa konečne pohli o 11:23, čiže s 3-minútovým meškaním. Do nášho cieľa, Vrbového, sme však prišli včas. Po necelej polhodine cestovania sme medzitým zastavili aj v Trebaticiach a Krakovanoch. Vo Vrbovom už na nás po príchode vlaku čakali predstavitelia mesta Vrbové a zahrala nám aj dychová hudba. Bolo slnečno aj poriadne horúčavy a muzikanti mali šťastie, že nemuseli hrať na tom páľavom slnku. Miesto si našli v tieni pod veľkým stromom, ktorý rastie v priestore železničnej stanice. Po odznení hudby nastal čas na losovanie tomboly – traja šťastlivci (cestujúci z nášho vlaku) vyhrali vrbovské dukáty a ďalšie zaujímavé ceny. Potom sa nám prihovoril primátor Vrbového pán Ján Jánoška. Vyjadril nádej, že železničná trať Piešťany – Vrbové by nemusela byť zrušená. Vo vládnom Programe revitalizácie železničných spoločností sa totiž okrem iných aj táto trať ocitla na zozname nevýkonných tratí, určených na zrušenie. Uvažuje sa o tom, že by táto trať mala byť prebudovaná na cyklotrasu. Primátor Vrbového sa však ako predstaviteľ samosprávy vyjadril, že je za jej zachovanie práve pre takéto nostalgické a podobné akcie. Verme teda, že jazdy motoráčika 10.7.2011 neboli pre túto trať poslednými, keď po nej išiel vlak.
Podľa cestovného poriadku mal nostalgický vlak vo Vrbovom prestávku 25 minút, takže nasledovalo posunovanie a prepriahanie súpravy, aby bol motorák aj v smere do Piešťan opäť na jej čele. Pán primátor ešte poskytol prítomným médiám (SRo a TV JOJ) krátke interview a vlak mohol ísť späť. Ja som však nenastúpil, keďže som mal v pláne ísť si pozrieť centrum mesta a potom aj samotné teleso trate cestou späť do Piešťan.
Mesto Vrbové je známe ako rodisko cestovateľa a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského. Na jeho rodnom dome osadilo v roku 1996 Mesto Vrbové pamätnú tabuľu. Vo Vrbovom ďalej nájdeme unikátnu šikmú vežu, ktorá je kultúrnou pamiatkou. Postavená bola v rokoch 1832 – 1835, má výšku 38,16 m. V roku 1930 sa náhle naklonila smerom na JZ a od svojej zvislej osi je v súčasnosti odchýlená o 99 cm. V malom parčíku vedľa veže sa nachádza pomník padlých Vrbovčanov v dvoch svetových vojnách a socha Jána Nepomuckého, ktorú v roku 1921 požehnal otec národa Andrej Hlinka. Z druhej strany šikmej veže, resp. za ňou stojí rím.-kat. kostol sv. Martina. V meste je tiež budova synagógy, ktorá ako som sa mal možnosť presvedčiť, stále chátra, tak ako pred 11 rokmi, keď som Vrbové naposledy navštívil vďaka školskému výletu. V meste ďalej nájdeme napr. pamätné tabule národovcov Dr. Júliusa Markoviča, Jána Baltazára Magina a spisovateľa Ela Šándora.
Po prezretí a nafotení pamätihodností mesta som sa ešte zastavil na zmrzline – tú tu majú naozaj lacnú, 1 kopček stojí 25 centov – kým v Bratislave na rôznych miestach 30 -50 centov. Potom som sa pobral späť smerom k železničnej stanici. Po trati, ktorá je dlhá 7,91 km, som ďalej pokračoval pešo až do Piešťan. Na vybraných miestach som využil možnosti nafotiť si motorák, ktorý práve prechádzal okolo. Zaujímavosťou tejto trate sú naukladané kopy koľajníc pozdĺž trate vo Vrbovom a Trebaticiach, pre ktoré tu ŽSR našlo úložisko v súvislosti s rekonštrukciou koridoru na trati 120 Bratislava – Žilina. Cez trať prechádzajú výlučne nechránené priecestia, osobná vlaková doprava tu bola zrušená v roku 1978. Jej obnovenie v súčasnosti neprichádza do úvahy, keďže trať a stanice sa nachádzajú prevažne na okraji obcí, v prípade Vrbového na okraji mesta, ďaleko od hlavného osídlenia. Potenciálni cestujúci by museli ísť zvyšok cesty pomerne dlhú diaľku pešo, resp. pri stanici prestúpiť na autobus. Z Trebatíc kedysi viedla odbočka do Rakovíc, kde bola v minulosti tiež vykonávaná aj osobná doprava. Dnes je už táto odbočka minulosťou. Pri Piešťanoch trať prechádza ponad diaľnicu D1. Paradoxne, najviac zarastená je trať práve v Piešťanoch, konkrétne v úseku popri hypermarkete Tesco až po zákrutu smerom k ŽST Piešťany, kde je už trať elektrifikovaná.
Ako som sa mal možnosť dozvedieť, jazda nostalgickým vlakom po tejto trati ešte tento rok nemusela byť poslednou. Trať bola otvorená 27.10.1906 a tento rok si pripomenie svoje 105. výročie a ak sa podarí, tak v októbri tu ešte bude možnosť vidieť aj paru.
Toľko teda z môjho putovania po trati Piešťany – Vrbové.
Text a foto: Peter Vodička
Be the first to comment